Trnava 24. januára (TK KBS) Svätý Otec František otvoril v októbri 2021 synodu, ktorá je v mnohom iná, ako boli tie predtým: nie je iba záležitosťou biskupov, ale pozýva všetkých k obnove ducha Cirkvi, do podoby spoločenstva prvých kresťanov. Čo to všetko presne pre nás znamená, vysvetľuje hovorca Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík.
- Synoda vyzdvihuje tri témy: spoločenstvo, spoluúčasť a misiu. Aký dosah na život v bežnej farnosti majú mať tieto témy?
Témy, na ktoré sa sústreďuje vaša prvá otázka, majú určite nemalý dosah na život bežnej farnosti. V celom dlhotrvajúcom trojfázovom procese práve prebiehajúcej biskupskej synody o synodalite bude mať priestor vyjadriť sa široké spektrum ľudí, ktorí sa krstom začlenili do Kristovej Cirkvi. Táto synoda by nemala byť iba akýmsi jednoduchým súborom krokov, ktoré sa niekde začali a niekde sa skončia, ale mala by byť cestou skutočného rastu všetkých pokrstených ľudí k spoločenstvu, spoluúčasti a misii. Keď sa pokrstení zapoja do spoločnej reflexie a modlitby, z toho vyplývajúcim ovocím môže byť vyjadrenie názorov a podnetov, ktoré môžu pomôcť rozvoju Cirkvi. Verme, že vo svete, ale i na Slovensku neustále prítomná pandémia nového koronavírusu nenahlodá tieto plány, aby sa do synodálnej cesty zapojilo čo najväčšie množstvo pokrstených. Ten dosah na život v bežnej farnosti spočíva práve v tom, že synodálna cesta má byť dôležitou pomocou k tomu, aby sme žili naše spoločenstvo tu a teraz, uprostred aktuálnych výziev, ktoré sú vo svete, a tak si uvedomili spoločnú zodpovednosť za ohlasovanie evanjelia.
- Logo synody zdôrazňuje Eucharistiu, kráčanie spolu a radosť. Prečo?
Pojem Eucharistia pochádza z gréckeho výrazu εὐχαρίστειν - eucharistein - ďakovať. Ústredným bodom celého slávenia Eucharistie je ďakovná modlitba za spasenie. Ďakujeme, že sme boli spasení, to nám, samozrejme, prináša obrovskú radosť, ktorú môžeme zdieľať spolu so svojimi bratmi a sestrami v Kristovi, teda v spoločenstve kráčajúcom spolu, kde sa všetci vzájomne podporujú, a takto dôstojne a aktívne svedčiť o Kristovom evanjeliu. Opakujem už skôr povedané, že toto je naša spoločná zodpovednosť prinášať do sveta, v ktorom žijeme, radosť z toho, že patríme Kristovi a „v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17, 28). V ňom by sme vždy mali vedieť urobiť zmenu nášho života, prijať ju, byť pre ňu otvorenými.
- Synoda sa začína na farskej a diecéznej úrovni. Kam sa posunul váš dvanásťčlenný diecézny tím?
Diecézny synodálny tím Trnavskej arcidiecézy mal pred nejakým časom pilotné stretnutie, kde boli vysvetlené pojmy a načrtnutý plán, ako kráčať ďalej. V súčasnosti každý z členov tímu pokračuje v oslovovaní ľudí žijúcich v spoločenstvách, ktoré zastupuje. Takto by malo prichádzať k tomu, aby si ľudia v týchto spoločenstvách vytvárali tímy koordinátorov, ktoré im predložia témy na reflexiu pri modlitbe, pomôžu im zdieľať sa a počúvať ich názory a podnety pre cestu Cirkvi.
- Počíta sa so zapojením aj bežných veriacich. Ako môžeme byť v rámci Trnavskej arcidiecézy spoluúčastní na tvorení podkladov synody?
Svätý Otec František pozýva všetkých pokrstených, aby sa zapojili do synodálnej cesty a diecézy v celom svete vyzval, aby túto skutočnosť mali na pamäti. Osobitná pozornosť sa má venovať tým, ktorí sú vystavení riziku vylúčenia, teda ženám, chorým, zdravotne postihnutým, utečencom, migrantom, starším ľuďom, ľuďom žijúcim v chudobe, katolíkom, ktorí svoju buď vôbec nepraktizujú, alebo len veľmi zriedka a tak ďalej. Cez tímy, ktoré sa vytvoria v jednotlivých farnostiach alebo rôznych spoločenstvách, pôsobiacich na území arcidiecézy, čiže cez kontaktné osoby bude oslovené čo najširšie spektrum pokrstených, aby počúvali, rozlišovali a mali odvahu prehovoriť a tak zdieľali spolu s ostatnými svoje putovanie a skúsenosti života Cirkvi. Toto sa nakoniec bude sumarizovať a bude to slúžiť pri tvorení podkladov synody.
- Svätý Otec má jasnú víziu, čo by malo byť ovocím synody. V čom vnímate možný alebo potrebný posun našej diecézy už po príprave synody?
Aby ľudia odložili svoje predsudky, ak ich majú. Predsudky nikdy nepomáhali v osobnom raste, k potrebnej zmene života. Aby tiež prekonali individualizmus, ktorý sa v poslednom období tak veľmi rozmáha, a nebáli sa spolu stretávať podobne, ako tomu bolo v minulosti, aby sa nebáli počúvať jeden druhého, nebáli sa vyjadriť názor, čo napokon môže pomôcť rozvoju Cirkvi. V Cirkvi nesúťažíme, ale žijeme ako budovatelia spoločenstva, kráčame spolu radostne za Ježišom. Každý jeden z nás s tými talentami, ktoré sme dostali do vienka, a ich zhodnocovaním. Toto potom určite pomôže i k pozitívnej zmene v celej spoločnosti.
Zdroj: Moja Trnavská arcidiecéza, Mária Kohutiarová (publikované so súhlasom redakcie)
