Bratislava 19. marca (TK KBS) Sviatok svätého Jozefa, ženícha Panny Márie a patróna univerzálnej Cirkvi, si pripomíname 19. marca. Úcta k nemu sa výraznejšie rozvinula až v 12. a 13. storočí, keď si ho niektoré rehole zvolili za svojho patróna. Uctievali ho napríklad svätý František z Assisi, dominikáni či svätá Terézia z Avily. Pápež Pius XII. neskôr zaviedol aj sviatok sv. Jozefa Robotníka, ktorý pripadá na 1. mája. Svätý Jozef je dnes považovaný za patróna otcov, robotníkov, tesárov i zomierajúcich.

Jednou z najvýraznejších čŕt svätého Jozefa je jeho hlboký zmysel pre Božiu prítomnosť a poslušnosť voči Božej vôli. Ako zdôrazňuje odborník Tarcisio Stramare, Jozefovo „áno“ nebolo len slovom, ale najmä skutkom. Odpovedal na svoje povolanie byť otcom Ježiša konkrétnym životom a vernosťou. Aj pápež Ján Pavol II. v exhortácii Redemptoris Custos pripomína, že Jozef urobil presne to, čo mu Boh prikázal. Pápež František ho zasa označil za muža ticha a snov, ktorý dokázal rozlišovať Božie vedenie.

Vo Svätom písme je Jozef predstavený ako spravodlivý, pokorný a pracovitý muž, zamilovaný do Márie. Pochádzal z Dávidovho rodu, žil ako tesár a prijal Máriu za manželku napriek ťažkej situácii, keď zistil, že čaká dieťa. Namiesto odsúdenia ju chcel potichu prepustiť, no po Božom zásahu vo sne ju prijal a stal sa ochrancom Svätej rodiny. Sprevádzal Ježiša od narodenia v Betleheme, cez útek do Egypta až po návrat do Nazareta.

Jozef vystupuje ako zodpovedná hlava rodiny, ktorá sa stará o svojich blízkych a chráni ich pred nebezpečenstvom. Evanjeliá o ňom hovoria len málo a nezaznamenávajú ani jedno jeho slovo, no jeho život hovorí sám za seba. Naposledy sa spomína pri udalosti, keď sa dvanásťročný Ježiš stratil v chráme. Pravdepodobne zomrel ešte pred Ježišovým verejným účinkovaním. Napriek tichu, ktoré ho obklopuje, zostáva silným príkladom viery, poslušnosti a každodennej vernosti Bohu.

Zdroje: Archív TK KBS/Vatikánsky rozhlas/Životopisy svätých