Rím 5. novembra (RV) Ježišovo Najsvätejšie srdce v sebe nesie nehu a nadšenie pre človeka, osobitne toho trpiaceho. O tom hovoril v homílii pápež František v piatok 5. novembra pri príležitosti 60. výročia založenia Lekárskej fakulty Katolíckej univerzity Najsvätejšieho Srdca v Ríme.

Svätú omšu slávil Svätý Otec na zelenom priestranstve Univerzitnej polikliniky Gemelli v rímskej časti Monte Mario. V roku 1961 na toto miesto prišiel otvoriť nové akademické pracovisko pápež sv. Ján XXIII. spolu s vtedajším milánskym arcibiskupom Montinim. V Miláne má totiž Katolícka univerzita Najsvätejšieho Srdca (Università Cattolica del Sacro Cuore) svoje hlavné sídlo.

Jubilujúca Fakulta všeobecnej medicíny a chirurgie, na ktorej v súčasnosti študuje viac než päťtisíc študentov, sa pri tejto príležitosti rozhodla zaslať dar v podobe základných liekov zdravotníckym zariadeniam v Libanone, Sýrii a Sudáne prostredníctvom pápežského almužníka kardinála Krajewskeho.

Katolícka univerzita Najsvätejšieho Srdca začiatkom decembra oslávi 100 rokov od svojho vzniku. Založená bola v Miláne v roku 1921. Svoje pracoviská má momentálne v piatich talianskych mestách. V Ríme je jej súčasťou i Univerzitná poliklinika Agostino Gemelli, kde bol v júli hospitalizovaný pápež František kvôli operácii hrubého čreva. Hospitalizovaný tu bol viackrát aj sv. Ján Pavol II.

-

Homília: Ak chceme skutočne milovať Boha, musíme sa nadchnúť pre človeka

Pri svätej omši zaznel úryvok z Evanjelia podľa Jána (19,31-37), v ktorom stotník pod krížom prebodol Ježišov bok a vyšla z neho krv a voda. Svätý Otec svoju homíliu zameral na Ježišovo Srdce, podľa ktorého je pomenovaná talianska Katolícka Univerzita. Pripomenul, že dnes zároveň slávime aj prvý piatok v mesiaci, ktorý je tradične venovaný Božskému Srdcu.

Pápež aj tentokrát rozvil svoju kázeň okolo troch slov, sú nimi: spomienka, vášeň a útecha. Prvý výraz: Spomienka. Svätý Otec vysvetlil, že doslovný význam tohto slova znamená „vrátiť sa k srdcu, so srdcom“ (ri-cordo). Okrem iného povedal:

„K čomu nás prinavracia Ježišovo Srdce? K tomu, čo pre nás urobil: Kristovo Srdce nám ukazuje Ježiša, ktorý sa obetuje: je to kompendium, súhrn jeho milosrdenstva. Pri pohľade na neho - ako to robí Ján v evanjeliu - je prirodzené, že si uvedomujeme jeho dobrotu, ktorá je nezištná, nekupuje sa, ani nepredáva a je nepodmienečná, nezávisí od našich skutkov: je zvrchovaná. A dojíma.

V dnešnej uponáhľanej dobe, uprostred tisíc behov a neustálych starostí, strácame schopnosť dojatia a súcitu, pretože strácame tento návrat k srdcu, čiže spomienku, pamäť. Bez pamäti strácame svoje korene a bez koreňov sa nedá rásť. Prospeje nám živiť spomienku na toho, kto nás miloval, staral sa o nás alebo nás pozdvihol. Dnes by som chcel obnoviť svoje „ďakujem“ za liečebnú starostlivosť a lásku, ktorú som tu dostal.“ (...)

„Ježišovo Srdce uzdravuje našu pamäť, pretože ju vracia k základnej náklonnosti. Zakoreňuje ju na tom najpevnejšom základe. Pripomína nám, že nech sa nám v živote stane čokoľvek, sme milovaní. Áno, sme milované stvorenia, deti, ktoré Otec miluje vždy a v každom prípade, sme bratia, pre ktorých bije Kristovo srdce. Vždy, keď sa zahľadíme do tohto Srdca, objavíme, že sme «zakorenení a upevnení v láske», ako hovorí apoštol Pavol v dnešnom prvom čítaní (Ef 3,17).

Pestujme si túto pamäť, ktorá sa posilňuje, keď sme Pánovi tvárou v tvár, najmä keď necháme na sebe spočívať jeho pohľad a keď sa ním necháme milovať v adorácii. Môžeme však medzi sebou pestovať aj umenie spomienky, tým, že budeme v sebe uchovávať tváre, ktoré stretávame.“ (...)

„Prospeje nám, keď si večer vybavíme tváre, ktoré sme stretli, úsmevy, ktoré sme prijali, dobré slová. Sú to spomienky na lásku a pomáhajú našej pamäti znovu sa nájsť. ... Aké dôležité sú tieto spomienky v nemocniciach! Môžu dať zmysel dňu chorého človeka. Bratské slovo, úsmev, pohladenie po tvári: sú to spomienky, ktoré liečia vnútro, prospievajú srdcu. Nezabúdajme na terapiu pamäti: veľmi prospieva!“ ...

Druhým kľúčovým slovom homílie je vášeň, nadšenie. V súvislosti s Ježišovým Srdcom Svätý Otec vysvetľuje:

„Je to vášnivé srdce..., zranené láskou, rozorvané pre nás na kríži. Počuli sme, ako o tom hovorí evanjelium: «kopijou mu prebodol bok a hneď vyšla krv a voda» (Jn 19,34). Ako prebodnutý nás obdarúva, svojou smrťou nám dáva život. Najsvätejšie Srdce je ikonou vášnivej lásky: ukazuje nám hlbokú Božiu nehu, jeho láskyplnú vášeň pre nás, a zároveň, korunované krížom a obklopené tŕním, nám ukazuje, koľko utrpenia stálo naše spasenie. Vo svojej nehe a bolesti toto Srdce skrátka odhaľuje, čo je Božou vášňou: človek.“ (...)

„Čo z toho vyplýva? Že ak chceme skutočne milovať Boha, musíme sa nadchnúť pre človeka, pre každého človeka, najmä pre tých, ktorí žijú v tom stave, v akom sa ukázalo Ježišovo Srdce: čiže v bolesti, opustenosti, odvrhnutí, predovšetkým v tejto dnešnej kultúre skartovania. Keď slúžime trpiacemu, utešujeme a potešujeme Kristovo srdce.“ (...)

„Rozorvané Božie Srdce je výrečné. Hovorí bez slov, pretože je čírym milosrdenstvom, láskou, ktorá je zranená a daruje život. Je to Boh, s blízkosťou, súcitom a nehou. Koľko slov hovoríme o Bohu bez toho, aby sme dovolili preniknúť láske! Láska však hovorí sama zo seba, nehovorí o sebe. Vyprosujme si milosť nadchnúť sa pre človeka, ktorý trpí, nadchnúť sa pre službu, aby si Cirkev, prv než bude mať čo povedať, zachovala srdce, ktoré pulzuje láskou. Skôr než začne rozprávať, nech sa naučí chrániť srdce lásky.“

Tretím kľúčovým slovom pápežovej kázne je slovo útecha. Svätý Otec pripomína:

„[Útecha] poukazuje na silu, ktorá nepochádza od nás, ale od toho, kto je s nami... Čiže, Ježiš, „Boh s nami“, nám dáva túto silu, jeho Srdce dodáva odvahu v nepriazni. Desí nás toľko neistôt: v tomto čase pandémie sme o sebe zistili, že sme menší a krehkejší. Napriek toľkým úžasným pokrokom to vidíme aj v medicíne: toľko zriedkavých a neznámych chorôb... Koľko ich je dnes! Ako je ťažké držať krok s patológiami, liečebnými zariadeniami a zdravotnou starostlivosťou, aby bola naozaj taká, aká má byť, pre všetkých. Mohli by sme zmalomyseľnieť. Preto potrebujeme útechu. Ježišovo Srdce bije pre nás, neustále v rytme opakujúc slová: „Vzchop sa, neboj sa, ja som tu!“. Odvahu, sestra, odvahu, brat, nenechaj sa odradiť, Pán, tvoj Boh, je väčší než tvoje choroby a trápenia, berie ťa za ruku a hladí ťa, je ti nablízku, je súcitný, je nežný. On je tvoja útecha.

Ak sa pozeráme na skutočnosť z pohľadu veľkosti jeho Srdca, mení sa perspektíva, mení sa naše poznanie života, pretože, ako nám pripomína svätý Pavol, poznávame «Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie» (Ef 3,19). Povzbuďme sa touto istotou, Božou útechou. A prosme Najsvätejšie Srdce o milosť, aby sme aj my boli schopní utešovať. Je to milosť, o ktorú treba prosiť, keď sa odvážne usilujeme otvoriť sa, pomáhať si a vzájomne si niesť bremená. Týka sa to aj budúcnosti zdravotnej starostlivosti, najmä tej „katolíckej“: zdieľanie, vzájomná podpora, spoločné kráčanie vpred.

Nech Ježiš otvorí srdcia tých, ktorí sa starajú o chorých, pre spoluprácu a súdržnosť. Tvojmu Srdcu, Pane, zverujeme naše povolanie k starostlivosti: daj, aby nám bola drahou každá osoba, ktorá sa na nás obráti v núdzi.“