Vo veku nedožitých 91 rokov zomrel salezián kňaz don Alojz Ondrejka P:3, 08. 11. 2021 13:58, DOM
Bardejov 8. novembra (TK KBS) V sobotu 6. novembra 2021 zomrel vo veku nedožitých 91 rokov salezián kňaz don Alojz Ondrejka. Rozlúčka so saleziánom don Alojzom Ondrejkom (don Luigim) sa vzhľadom na pandemické opatrenia uskutoční v Bazilike sv. Egídia v Bardejove (režim očkovaní 100 osôb). Následne pohrebný sprievod odprevadí zomrelého na cintorín pri kostole sv. Anny, kde bude pochovaný.
Pohreb bude v stredu 10. novembra 2021 o 13:30. Priamy prenos svätej omše a pohrebných obradov bude možné sledovať na youtube kanáloch saleziani.sk a pobavi a taktiež na facebook stránke saleziani.sk.
Vysielanie sa začne o 13:20 mikrodokumentom Non Admis (2009) z archívu TV LUX. Žilinský biskup Mons.Tomáš Galis bude o 13:30 celebrovať pohrebnú svätú omšu, kázať bude provinciál saleziánov don Peter Timko. Počas pohrebného sprievodu bude v programe príhovor, ktorý don Luigi predniesol počas oslavy 90 narodenín, scénka don Luigiho s malými deťmi a fotoprezentácia z 23 rokov jeho pôsobenia v Bardejove. Približne o 15.15 pokračuje priamy prenos z cintorína pri kostole sv. Anny v Bardejove.
-
Alojz Ondrejka sa narodil v roľníckej rodine v dnešných Novákoch 27. januára 1931. Ako chlapec chodieval miništrovať a od malička mal športovú povahu. Po piatej triede ľudovej školy prešiel na gymnázium do Prievidze. Po ukončení „kvinty“ sa od kamaráta dozvedel o možnosti ísť k saleziánom. Kamarát za neho napísal aj prihlášku. Tam však bol posledný ročník práve „kvinta“, potom sa šlo do noviciátu.
Direktor don Ján Vizváry (1909 – 1985) preto rozhodol, že mladý Alojz si môže zopakovať dobrovoľne „kvintu“ a potom sa ukáže či pôjde do noviciátu. „Hneď som na to pristal,“ spomínal don Ondrejka.
Tak nastúpil 1. septembra 1946 do Šaštína a na ďalší rok v lete do noviciátu do Hronského Beňadika. Prvé rehoľné sľuby zložil 16. augusta 1948. Hneď po nich nastúpil na ďalšie štúdiá filozofie, ktoré predstavení umiestnili do Šaštína. Tam ho ako mladého 19-ročného saleziána zastihla Barbarská noc. Odtiaľ ich všetkých presunuli do Podolínca a následne mladých spolubratov 22. mája určili na preškoľovanie v Kostolnej pri Trenčíne. Na konci septembra 1950 ich režim poslal nazad k rodičom.
Rozhodol sa dokončiť gymnázium opäť v Prievidzi; zmaturoval v júni 1951. Stále bol rehoľníkom, hoci už len tajne. Prihlásil sa na vysokoškolské štúdium matematiky a deskriptívnej geometrie v Bratislave a popritom tajne pokračoval v štúdiu filozofie, ktoré v utajení organizoval s pomocou ďalších don Ernest Macák. V decembri 1951 tajne prešiel cez hranice do Rakúska, kde bol niekoľko mesiacov v tábore pre utečencov v Linzi. V roku 1952 potom pokračoval v štúdiu filozofie už v saleziánskom inštitúte vo Foglizzo, nasledovali tri roky asistentskej praxe najprv v Ivrei v inštitúte pre misijných ašpirantov a potom na odbornej škole v Turíne-Rebaudengo. Vo formácii pokračoval od septembra 1955 štúdiom teológie v Bollengu, kde bol 1. júla 1959 vysvätený za kňaza.
Od roku 1960 bol don Alojz Ondrejka spolu s inými slovenskými saleziánmi členom saleziánskej komunity pri katakombách svätého Kalixta v Ríme, kde vtedy už rok fungovala malá skupina slovenských mladých kandidátov kňazstva, pod starostlivosťou dona Ľudovíta Macáka. Po dokončení stavby Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v roku 1964 sa všetci Slováci z komunity pri katakombách presunuli do novopostaveného Ústavu, kde saleziáni založili Slovenské gymnázium Antona Bernoláka. V čom čase na ňom vyučoval básnik Gorazd Zvonický i profesor literatúry Augustín Nádaský. Don Ondrejka učil matematiku, fyziku a biológiu. Krátko po príchode do Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda ho jeho rektor Mons. Štefan Náhalka ustanovil za ekonóma ústavu, čo je dodnes najdôležitejšia funkcia v Ústave po funkcii rektora.
V roku 1982, po úmrtí dominikánskeho pátra Jána Pia Krivého, ho poslali do Bazileja, švajčiarskej metropoly, kde prevzal uprázdnené miesto vedúceho Slovenskej katolíckej misie v Bazilejskom biskupstve a staral sa o pastoráciu slovenských utečencov. Vo Švajčiarsku v tom období fungovali tri slovenské katolícke misie. Najstaršiu v Lausansko-ženevsko-fribourskom biskupstve viedol salezián Martin Mazák a v Zürichu (Biskupstvo Chur) viedol misiu iný salezián – Anton Baník SDB. Misia v Bazileji sa však odlišovala v tom, že slovenskí saleziáni pri nej zriadili vlastnú komunitu, ktorá sa venovala intenzívnemu zasielaniu prohibitnej náboženskej literatúry na Slovensko, najmä kníh, ktoré v Ríme vydával Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda. V pastoračnej činnosti pre slovenských rodákov vo Švajčiarsku pokračoval až do roku 1997, keď sa vrátil na Slovensko do saleziánskej komunity v Bratislave na Mamateyovej ul. a o rok bol začlenený do komunity v Bardejove, kde žil doteraz. V januári 2015 mu primátor mesta Bardejov udelil Cenu primátora za zásluhy o rozvoj mesta, ako výraz poďakovania, úcty a uznania. V lete roku 2019 oslávil don Ondrejka 60 rokov od svojej kňazskej vysviacky.
