Bratislava 13. novembra (TK KBS) Bratislavská eparchia, Spoločnosť svätého Gorazda, Matica slovenská, Martin Spolok sv. Cyrila a Metoda Michalovce, Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru pripravujú spomienku na výnimočného slovenského výtvarného umelca Mikuláša Klimčáka. Uskutoční sa pri príležitosti nedožitého stého výročia jeho narodenia.
Spomienka bude dva dni pred nedožitým jubileom - v nedeľu 14. novembra 2021 o 12:00 v hlavnom meste SR. Miestom jej konania bude Gréckokatolícky katedrálny chrám Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža, (Ul. 29. augusta, Ondrejský cintorín).
Spomienka sa začne svätou liturgiou, hlavným slúžiteľom bude Rastislav Čižik, farár katedrálneho chrámu Povýšenia sv. Kríža, kantorom David Pancza. O 13:00 prednesú príhovory Maroš Smolec, správca Matice slovenskej a predseda Spoločnosti svätého Gorazda Miroslav Holečko, predseda Prezídia Matice slovenskej. S odborným príspevkom K životu a dielu Mikuláša Klimčáka, vystúpi výtvarný teoretik Ladislav Skrak, predseda Výtvarného oboru Matice slovenskej Epilógom podujatia od 13:45 bude poeticko-hudobná kompozícia Pocta veľkému slovenskému umelcovi. Scenár a réžia Miroslav Holečko, dramaturgia hudobnej časti Katarína Jablokovová, účinkovať budú recitátor Rastislav Čižik a hudobný sprievod huslistka Katarína Jablokovová.
Mikuláš Klimčák sa narodil 16. novembra 1921 v gréckokatolíckej rodine v Humennom. Patrí medzi najväčších a najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov. Študoval na nábytkárskej priemyslovke, kde si jeho talent všimol jeho učiteľ kreslenia akademický maliar Jozef Chovan, ktorý sa mu venoval aj mimo vyučovacích hodín. Po vo vojnových rokoch 1943 – 1945 vstúpil na vysokoškolskú pôdu a výtvarné oddelenie Slovenskej vysokej školy technickej a pokračoval v štúdiu u Maxa Schurmanna a Jána Mudrocha, neskôr na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe u profesorov Františka Tichého a Josefa Nováka, ktorú ukončil v roku 1948. Od svojich rodičov dostal do vienka talent, ktorý sa veľmi skoro prejavil. Základným faktorom umeleckého formovania v úzkej symbióze s vlastným hlbokým kresťanským svetonázorom a filozofiou boli uvedené štúdia v Bratislave a Prahe. Po štúdiách tento hĺbavý, vážny, sústredený, pritom citlivý umelec dva roky pôsobil na rodnom východnom Slovensku. V roku 1950 odchádza do Bratislavy, kde žil a pracoval do 94-tého roku svojho života. Zomrel 2. marca 2016.
S pomocou brata Jána vytvoril množstvo náboženských i profánnych diel, s širokej palety techník – od jednoduchých kresieb tušom, lavírovaných kresieb cez grafiku, maľbu temperou, olejomaľbu, akryl, fresky, textilné techniky – artprotisy, tapisérie, gobelíny, textilné koláže, ikony, mozaiky, betónové a kovové reliéfy, drevené objekty, intarzie, sgrafitá až k vitráži. Bol umelcom v najhlbšom význame slova – tvorivou činnosťou, mysľou a srdcom. Žil úctyhodných 94 rokov ako osamelý dub uprostred chudoby ducha i tela a spoločenské víry a víchrice ho neodklonili od toho podstatného.
S jeho dielami (freskami, ikonami, olejomaľbami, vitrážami, vnútorným zariadením…) sa môžeme stretnúť v chrámoch a posvätných miestach nielen Gréckokatolíckej, ale aj Rímskokatolíckej cirkvi. Je autorom pôvodného sarkofágu, v ktorom boli uložené ostatky bl. biskupa mučeníka Pavla Petra Gojdiča. Mikuláš Klimčák sa zúčastnil na viacerých celoslovenských výstavách a súťažiach. V rokoch 1985-1986 sa zúčastnil viacerými výtvarnými dielami na putovnej výstave „Počiatky slovenských dejín a prejavy veľkomoravskej tradície“ vo výtvarnej a literárnej tvorbe v Bratislave, Komárne, Martine a Košiciach. Jeho diela upozornili na seba a vyvolali v širokej verejnosti a tlači široký ohlas. Z personálnych výstav treba spomenúť výstavy v Bratislave a Košiciach, Komárne, Nitre, Humennom, Prahe, Berlíne i Moskve. Diela Mikuláša Klimčáka sa nachádzajú v slovenských múzeách, galériách, súkromných zbierkach. Gobelíny a obrazy zdobia priestory vrcholných inštitúcií Slovenskej republiky. Šesť metrov dlhý a takmer tri roky tkaný gobelín Byzantská misia na Veľkej Morave skrášľuje historické múry Bratislavského hradu. Nesmrteľný bájny vták Fénix zvečnený majstrom do artprotisu visí v NR SR. Je to jeho dar parlamentu pri príležitosti vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993.
Jeho mimoriadne bohatá umelecká tvorba bola ocenená rôznymi oceneniami. Pre ilustráciu uveďme – Konferencie biskupov Slovenska na návrh jej rady pre vedu, vzdelanie a kultúru mu roku 2003 udelila Cenu Fra Angelico, v roku 2007 ho emeritný pápež Benedikt XVI. vymenoval za rytiera Rádu sv. Silvestra a v roku 2011 mu Matica slovenská udelila Zlatú medailu Matice slovenskej za celoživotnú pronárodnú činnosť a tvorbu. V tom istom roku mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie – Medailu prezidenta Slovenskej republiky a vladyka Ján Babjak SJ mu odovzdal Medailu bl. biskupa Gojdiča.
Podujatie venované autorovi – najväčšieho diela mapujúceho a inšpirujúceho cyrilo-metodskú a svätogorazdovskú tradície Slovákov – sa koná pod záštitou vladyku Mons. Petra Rusnáka, bratislavského eparchu, JUDr. Mariána Gešpera, predsedu Matice slovenskej a exprezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča.
TK KBS informoval Miroslav Holečko
