Vatikán 27. novembra (RV) Päť dní pred odchodom na apoštolskú cestu na Cyprus a do Grécka (2. – 6. decembra 2021) pozdravil Svätý Otec František tamojších obyvateľov vo videoposolstve. Ako hovorí, príde ako pútnik po stopách sv. Pavla a Barnabáša do ich krajín, ktoré mu „poskytnú príležitosť napiť sa z prastarých prameňov Európy“, z prameňov bratstva a ľudskosti. Text videoposolstva prinášame v plnom znení.
Drahí bratia a sestry na Cypre a v Grécku, kaliméra sas! [Dobrý deň!]
Do nášho stretnutia zostáva už len niekoľko dní a ja sa pripravujem prísť ako pútnik do vašich nádherných krajín, požehnaných históriou, kultúrou a evanjeliom! Prichádzam s radosťou, práve v mene evanjelia, po stopách prvých veľkých misionárov, najmä apoštolov Pavla a Barnabáša. Je krásne vrátiť sa k počiatkom a pre Cirkev je dôležité znovu objavovať radosť z evanjelia. V tomto duchu sa pripravujem na túto púť k prameňom, ktorú mi všetci pomáhajú pripraviť svojimi modlitbami.
Stretnutím s vami budem môcť uhasiť svoj smäd z prameňov bratstva, ktoré sú také vzácne, keďže sme práve začali univerzálnu synodálnu cestu. Je tu „synodálna milosť“, apoštolské bratstvo, po ktorom tak veľmi a s veľkou úctou túžim: v očakávaní návštev u ich drahých Blažeností Chryzostoma a Hieronyma, hláv miestnych Pravoslávnych cirkví. Ako brat vo viere budem mať milosť byť vami prijatý a stretnúť sa s vami v mene Pána pokoja. A prichádzam k vám, drahí katolíci, sestry a bratia zhromaždení v tých krajinách v malých stádach, ktoré Otec tak nežne miluje a ktorým Ježiš, Dobrý pastier, opakuje: „Neboj sa, maličké stádo“ (Lk 12,32). Prichádzam s láskou, aby som vám priniesol povzbudenie celej Katolíckej cirkvi.
Návšteva u vás mi tiež poskytne príležitosť napiť sa z prastarých prameňov Európy: Cyprus ako výhonok Svätej zeme na kontinente, Grécko ako vlasť klasickej kultúry. Veď Európa ani dnes nemôže odhliadať od Stredozemného mora, ktoré bolo svedkom šírenia sa evanjelia a rozvoja veľkých civilizácií. Naše more (mare nostrum), ktorá spája toľko krajín, pozýva plaviť sa spoločne, aby sme sa nerozdeľovali idúc každý na vlastnú päsť, zvlášť v tomto období, keď si boj proti pandémii vyžaduje ešte veľké úsilie a klimatická kríza ťažko dolieha.
More, ktoré objíma mnohé národy, nám svojimi otvorenými prístavmi pripomína, že pramene spolunažívania spočívajú vo vzájomnom prijatí. Už teraz sa cítim vítaný vašou náklonnosťou a ďakujem tým, ktorí už nejaký čas pripravujú moju návštevu. Myslím však aj na tých, ktorí v týchto rokoch a ešte i dnes utekajú pred vojnou a chudobou, prichádzajú k brehom kontinentu i inde, a nenachádzajú pohostinnosť, ale nepriateľstvo a sú dokonca účelovo využívaní. Sú to naše sestry a bratia.
Koľkí prišli o život na mori! Dnes je toto „naše more“, Stredozemné more, veľkým cintorínom. Ako pútnik k prameňom ľudskosti sa opäť vydám na Lesbos, presvedčený, že jedine v bratstve a integrácii budú pramene spolunažívania opäť prekvitať: spoločne, niet inej cesty, a s touto „ilúziou“ idem za vami.
Drahí bratia a sestry, s týmito pocitmi sa teším na stretnutie s vami všetkými! Nielen s katolíkmi: so všetkými! Pre vás všetkých vzývam požehnanie Najvyššieho, pričom mu už teraz predkladám vaše tváre a vaše očakávania, vaše starosti a vaše nádeje. Na íste pánda kalá! [Nech sa vám stále darí!]
