[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 24. 05. 2022   Meniny má Ela      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
       1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031     

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pred 185 rokmi zomrel autor prvého románu v slovenčine kňaz Bajza
P:3, 01. 12. 2021 16:26, DOM



Krypta Dómu sv. Martina v Bratislave

Foto: Peter Zimen


Bratislava 1. decembra (TK KBS) Uplynulo 185 rokov od úmrtia katolíckeho kňaza, obrodeneckého spisovateľa a autora satír a epigramov Jozefa Ignáca Bajzu. Zomrel 1. decembra 1836 v Bratislave. Jeho telesné pozostatky uložili do krypty bratislavského Dómu sv. Martina. Zanechal značný majetok, ktorý odkázal na dobročinné cirkevné ciele. Spomíname na neho v archívnom texte TASR.

Svojím úsilím o časomerný verš sa zaradil k priekopníkom klasicistických tendencií a podnetne zasiahol do vývinu slovenskej poézie na prelome 18. a 19. storočia. Viedol spor s Antonom Bernolákom a Jurajom Fándlym o prvenstvo v uvádzaní slovenčiny do literatúry. Vášnivý stúpenec i propagátor cirkevných a spoločenských reforiem panovníka Jozefa II. je autorom prvého slovenského románu René mládenca príhody a skúsenosti (René mláďenca príhodi a skúsenosťi, 1783/1784). Známa je tiež jeho zbierka veršov Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné (1794).

Jozef Ignác Bajza sa narodil 5. marca 1755 v Predmieri. V rokoch 1777-1780 študoval teológiu na viedenskom Pázmáneu, kde sa dostal pod vplyv tzv. viedenskej školy náboženských a cirkevných reformátorov. Po vysviacke za kňaza v roku 1780 pôsobil ako kaplán v Trnave a Ostrihome. V roku 1783 nastúpil na faru do Dolného Dubového. Tam počas dvadsaťdvaročného pôsobenia napísal a vydal takmer všetky svoje literárne diela. Dolnodubovská fara bola však aj svedkom Bajzových zápasov so svetskou a cirkevnou vrchnosťou. Bol známy prchkou a výbušnou povahou, pre ktorú sa dostal do sporov o slovenčinu s Antonom Bernolákom a Jurajom Fándlym i do konfliktu s vacovským biskupom barónom Imrichom Perényim. Z Dolného Dubového odišiel v roku 1805 do Prietrže pri Senici, kde pôsobil do roku 1815. Jeho poslednou pastoračnou stanicou boli Zbehy pri Nitre.

Vo svojej tvorbe venoval Bajza veľký priestor úvahám o osude slovenského jazyka. Podľa vlastných slov bol prvým, kto "ke knihám slováckým led lámal". Svoju predstavu slovenčiny však prezentoval len v literárnych textoch bez toho, aby ju teoreticky odôvodnil. Bernolákovci ju odmietali akceptovať a ich dlhodobé vzájomné spory sú známe ako tzv. bernolákovské polemiky.

Jozefovi Ignácovi Bajzovi patrí prvenstvo v zavádzaní nových literárnych žánrov a tém do našej literatúry. Jeho prvú zbierku epigramov Rozličných veršuv knižka prvňa (1782) bratislavský cenzor odmietol dať vytlačiť. Cirkevné kruhy pohoršili epigramy, v ktorých spisovateľ ostro kritizoval úradníkov - byrokratov, parazitický spôsob života šľachty a hlavne neporiadky v cirkvi. Tento neúspech však Bajzu neodradil. Roku 1783 vydal 1. časť románu René mládenca príhody a skúsenosti. Viedenská cenzúra súhlasila s vydaním už 11. novembra 1782, domácu cenzúru Bajza zjavne obišiel a zásah cirkevnej cenzúry prišiel neskoro. V 1. zväzku prežíva hlavný hrdina na ceste z Benátok do Tripolisu rad podivuhodných dobrodružstiev. Tlač 2. časti románu cirkevná cenzúra zastavila najmä pre autorovu kritiku neporiadkov v kláštoroch, Bajza bol za ich zrušenie a proti celibátu. V tomto prvom slovenskom románe sa Jozef Ignác Bajza pokúsil o uplatnenie spisovnej slovenčiny v umeleckej literatúre. Jeho jazyk však nevychádzal z vtedajších gramatických zásad a vyvolal kritiku bernolákovcov. V roku 1794 vyšli Bajzove Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné v dvoch zväzkoch. Juraj Fándly a Anton Bernolák túto knihu označili za "sedlácke veršovníctvo" a umeleckú hodnotu priznávajú iba jeho časomerným veršom. K posledným prácam svojského spisovateľa patrí zbierka poviedok, anekdot a hádaniek Veselé učinki a rečení (1795), ktorá obsahuje päťsto preložených i pôvodných humorných a satirických poviedok, a päťzväzkový súpis vlastných kázní vo veršoch s názvom Kresťanské katolícke náboženstvo (1789-1796).

Záujem o slovenský jazyk a literatúru si Jozef Ignác Bajza zachoval až do konca svojho života. Keď sa v roku 1834 zakladatelia Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej na neho obrátili so žiadosťou o spoluprácu, členstvo síce neprijal, ale poslal spolku finančnú podporu na almanach a zo srdca im zaželal úspech.



( TK KBS, tasr, ba, ml; pz ) 20211201036   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Kontakty


Kонтакти для духовної допомоги та підтримки


  Top témy
Všetky

Svetové stretnutie rodín

Pápež na Malte

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23

Rok Amoris Laetitia
Koronavírus

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat

  ::Pomoc utečencom::
Pomoc s ubytovaním