Bratislava 3. decembra (TK KBS) V Cirkvi si pripomíname sv. Františka Xaverského, patróna Japonska, Indie; misií, misionárov a námorníkov. Sv. František Xaverský je jeden z prvých jezuitov, od roku 1776 je patrónom Banskobystrickej diecézy. Cisárovná Mária Terézia dala biskupstvu do vlastníctva bývalý jezuitský Kostol sv. Františka Xaverského na hlavnom námestí v Banskej Bystrici, a určila ho za katedrálu diecézy.
František Xaverský sa narodil 7. apríla 1506 na zámku Xavier neďaleko Pamplony v severnom Španielsku. V roku 1526 prichádza študovať do Paríža. So svojím krajanom Ignácom z Loyoly sa stretol v roku 1529. Po piatich rokoch štúdia získal akademický titul „magister umenia“. Spolu s Ignácom a ďalšími spoločníkmi zložil v roku 1534 sľuby na Montmartri a pod Ignácovým vedením si vykonal Duchovné cvičenia. Potom ešte rok študoval teológiu a v roku 1537 bol v Benátkach vysvätený za kňaza.
Spolu so svojimi šiestimi spoločníkmi chceli putovať do Svätej zeme, ale všetky cesty do Palestíny blokovali moslimskí Turci, preto požiadali pápeža, či by nemohli nahradiť cestu do Svätej zeme úplnou poslušnosťou pápežovi. Tak vznikla Spoločnosť Ježišova – jezuiti. V roku 1540 bola rehoľa uznaná a František odchádza spolu so Šimonom Rodriguezom do Portugalska na pozvanie kráľa Jána III., aby začal evanjelizovať východnú Indiu. O rok odchádza do Indie ako apoštolský nuncius, kde rozvíja svoj apoštolát. Cesta do Indie mu trvala rok, počas ktorej šesť mesiacov strávil na ostrove Mozambik, kde pomáhal chorým. Do Indie dorazil roku 1542. V meste Goa ho od ďalšej cesty zdržali niekoľkomesačné dažde. František začal reformovaním tohto mesta, kde žilo mnoho portugalských katolíkov, známych svojou krutosťou voči otrokom, konkubinátom a nezáujmom o chudobu.
Svojím príkladom kompenzoval očividnú zradu Krista a Cirkvi, ktorú robili zlí kresťania. Mal obrovský úspech medzi nižšou kastou, ale takmer žiaden u brahmanov. Keď bola plavba opäť možná, cestoval k lovcom perál na mys Komorin, kde žila skupina asi 20 000 kresťanov. Učil ich a chránil pred vykorisťovaním od portugalských obchodníkov a pomáhal im, keď ich prepadli moslimovia. Nemohol však u nich zostať dlho, pretože jeho pôsobnosť siahala až k Číne. Pracoval v domorodých kmeňoch Parava v južnej Indii, na Cejlóne, v Malake, na Moluckých ostrovoch a na Malajskom polostrove. Roku 1549 odišiel do Japonska, preložil kresťanské vyznanie viery. V Kagošime už o rok mal vyše 100 veriacich. Misiu prenechal svojím pomocníkom a odišiel do Hirado, neskôr do Jamaguši, ale tam jeho práca nepriniesla ovocie. Nakoniec sa vybral do hlavného mesta Mijako, kde sa potreboval stretnúť s mikádom. K tomu však potreboval dar, preto sa rozhodol prísť ako predstaviteľ portugalského kráľa a daroval panovníkovi hodiny a hudobnú skrinku. Tým dosiahol ochranu a starý prázdny budhistický kláštor. Keď odchádzal, Japonsko už malo 2 000 veriacich. V roku 1552 bol opäť v meste Goa a po niekoľkých mesiacoch sa rozhodol odísť do Číny. Cestou ochorel a zomrel vyčerpaný takmer sám na ostrove Sancian pri čínskom pobreží, neďaleko Kantonu (3. decembra 1552).
Bol jedným z najväčších kresťanských misionárov, dokázal sa zžiť s národom, kde pôsobil, vedel pritiahnuť k misionárskej práci domorodcov a vo svojej vlasti prebúdzať záujem o toto záslužné dielo. Pápež Pavol V. ho v roku 1619 vyhlásil za blahoslaveného a o tri roky neskôr ho pápež Gregor XV. spolu s Ignácom vyhlásil za svätého. V roku 1748 bol vyhlásený za patróna Ďalekého východu a v roku 1927 ho pápež Pius XI. vyhlásil spolu so sv. Teréziou z Lisieux za patróna všetkých misií.
Zdroje: Životopisy svätých / Banskobystrická diecéza
