Vatikán 20. februára (RV) Pri modlitbe Anjel Pána v nedeľu 20. februára 2022 dal pápež František do pozornosti Ježišove slová: „Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia“. Po udelení požehnania vyjadril solidaritu obyvateľom Madagaskaru a Brazílie, ktorých zasiahli živelné pohromy. V súvislosti s talianskym národným dňom zdravotníkov vyzval prítomných k potlesku.

„Modliť sa za tých, ktorí sa k nám zle zachovali, to je to prvé, čo treba na premenu zla na dobro,“ pripomenul Svätý Otec. Ako vysvetlil v biblickom zamyslení, Ježišov príkaz lásky k nepriateľom nie je ani niečo nemožné, ani nespravodlivé, ako by sa to na prvý pohľad zdalo. Sami od seba to však nedokážeme. Človeka, ktorý nám ublížil, máme zveriť Bohu a prosiť Ducha Svätého, aby pôsobil v našom srdci - takto dokážeme premôcť túžbu po pomste.

„Sila milovať je Duch Svätý, a s Ježišovým Duchom môžeme odpovedať na zlo dobrom, môžeme milovať tých, ktorí nám ubližujú. Takto konajú kresťania. Aké je smutné, keď ľudia a národy, ktoré sa hrdo hlásia ku kresťanstvu, považujú iných za nepriateľov a pomýšľajú viesť vojnu! Je to veľmi smutné.“

V Národný deň zdravotníkov, ktorý sa slávi v rámci Talianska, pápež osobitne pamätal za všetkých lekárov, zdravotné sestry a dobrovoľníkov. Poukázal na ich obetavú službu chorým, ktorej dôležitosť zvlášť vynikla v čase pandémie, no je to ich obetavosť každého dňa:

„Nikto sa nezachráni sám. A v chorobe potrebujeme niekoho, kto nás zachráni, kto nám pomôže. Dnes ráno mi jeden lekár rozprával, že v čase covidu zomieral človek, ktorý mu povedal: „Chyť ma za ruku, zomieram a potrebujem tvoju ruku.“ Hrdinský zdravotnícky personál preukázal toto hrdinstvo v čase covidu, ale hrdinstvo pretrváva každý deň. Našim lekárom, sestričkám, ošetrovateľom, dobrovoľníkom: potlesk a veľké ďakujem!“

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

20. februára 2022 (7. nedeľa, cyklus C)

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V evanjeliu dnešnej liturgie Ježiš dáva učeníkom niekoľko základných usmernení pre život. Pán má na mysli najťažšie situácie, tie, ktoré sú pre nás skúškou, tie, ktoré nás konfrontujú s tými, ktorí sú voči nám nepriateľskí a nevraživí, s tými, ktorí sa nám neustále snažia uškodiť. V týchto prípadoch je Ježišov učeník povolaný nepodľahnúť pudom a nenávisti, ale ísť ďalej, oveľa ďalej. Prekročiť pudovosť, prekročiť nenávisť.

Ježiš hovorí: „Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, ktorí vás nenávidia“ (Lk 6,27). A ešte konkrétnejšie: „Ak ťa niekto udrie po líci, nastav mu aj druhé“ (v. 29). Keď to počujeme, zdá sa nám, že Pán žiada nemožné. A potom, prečo milovať svojich nepriateľov? Ak sa nezareaguje na tyranov, každé zneužitie moci má voľnú cestu, a to nie je správne. Ale je to naozaj tak? Naozaj od nás Pán žiada veci, ktoré sú nemožné, ba nespravodlivé? Je to tak?

Zamyslime sa predovšetkým nad pocitom nespravodlivosti, ktorý pociťujeme pri „nastavovaní druhého líca“. Spomeňme si na Ježiša. Počas jeho umučenia, počas nespravodlivého procesu pred veľkňazom, dostane v istom momente facku od jedného zo strážnikov. A ako sa zachová? Neuráža ho, nie, hovorí strážcovi: „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!“ (Jn 18,23). Žiada o vyúčtovanie prijatého zla. Nastaviť druhé líce neznamená mlčky trpieť a podriadiť sa nespravodlivosti. Ježiš svojou otázkou odsudzuje to, čo je nespravodlivé. Ale robí to bez hnevu, bez násilia, naozaj s láskavosťou. Nechce vyvolať hádku, ale vyhasiť zášť, a to je dôležité: spoločne uhášať nenávisť a nespravodlivosť, snažiť sa získať k náprave brata, ktorý sa previnil. Nie je to ľahké, ale Ježiš to urobil a hovorí nám, aby sme to robili tiež.

Toto je nastavenie druhého líca: Ježišova miernosť je odpoveď silnejšia než úder, ktorý dostal. Nastavenie druhého líca nie je ústupom porazeného, ale činom toho, kto má väčšiu vnútornú silu. Nastaviť druhé líce znamená prekonať zlo dobrom, ktoré otvára prelom do srdca nepriateľa a odhaľuje absurditu jeho nenávisti. A tento postoj, toto nastavenie druhého líca, nie je diktované vypočítavosťou alebo nenávisťou, ale láskou.

Drahí bratia a sestry, práve nezištná a nezaslúžená láska, ktorú dostávame od Ježiša, vytvára v našich srdciach spôsob konania podobný tomu jeho, ktorý odmieta akúkoľvek pomstu. Sme zvyknutí na prejavy pomsty - „ty si mi urobil toto, ja ti urobím niečo ďalšie“ - alebo na to, že v srdci prechovávame túto zášť, ktorá človeka zraňuje a ničí.

Prejdime k druhej námietke: je možné, aby človek začal milovať svojich nepriateľov? Ak by to záviselo len od nás, bolo by to nemožné. Pamätajme však, že keď nás Pán o niečo žiada, chce nám to dať. Pán od nás nikdy nežiada niečo, čo by nám prv nedal. Keď mi hovorí, aby som miloval nepriateľov, chce mi dať schopnosť to robiť. Bez tejto schopnosti by sme toho neboli schopní, ale On ti hovorí: „Miluj svojho nepriateľa“ a dáva ti schopnosť milovať.

Svätý Augustín sa modlil takto - počúvajte, aká je to krásna modlitba: Pane, „daj mi to, čo žiadaš, a žiadaj, čo chceš“ (Vyznania, X, 29.40), lebo ty si mi to predtým dal. O čo ho máme žiadať? Čo nám Boh rád dáva? Silu lásky, čo nie je nejaká vec, ale je to Duch Svätý. Sila milovať je Duch Svätý, a s Ježišovým Duchom môžeme odpovedať na zlo dobrom, môžeme milovať tých, ktorí nám ubližujú. Takto konajú kresťania. Aké je smutné, keď ľudia a národy, ktoré sa hrdo hlásia ku kresťanstvu, považujú iných za nepriateľov a pomýšľajú viesť vojnu! Je to veľmi smutné.

A čo my, snažíme sa žiť podľa Ježišových výziev? Spomeňme si na nejakého človeka, ktorý nám ublížil. Každý si pomyslime na nejakú osobu. Je bežné, že sa nám od niekoho dostane nejaké zlo, myslime na tú osobu. Možno je v nás zášť. Teraz túto nevôľu postavme vedľa obrazu Ježiša, tichého, počas súdneho procesu, po tej facke. A potom prosíme Ducha Svätého, aby konal v našom srdci. Nakoniec sa za toho človeka modlime: modlime sa za toho, kto nám urobil zle (porov. Lk 6,28).

My, keď nám niekto urobí niečo zlé, okamžite o tom ideme povedať ostatným a cítime sa ako obete. Zastavme sa a modlime sa k Pánovi za toho človeka, aby mu pomohol, a potom tento pocit zášte ustúpi. Modliť sa za tých, ktorí sa k nám zle zachovali, to je to prvé, čo treba na premenu zla na dobro. Modlitba.

Nech nám Panna Mária pomáha byť tvorcami pokoja voči všetkým, najmä voči tomu, kto je k nám nepriateľský a nie je nám sympatický.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)