Ukrajina 28. februára (TK KBS) Modlitba v pivniciach a staniciach metra, ktoré sa stali útočiskom pre tisíce Ukrajincov – tak vyzerala prvá vojnová nedeľa v neustále atakovanom Kyjeve. Keďže do pondelka platil zákaz vychádzania a s tým súvisiaci zákaz vychádzať do ulíc, na Eucharistii sa mohli zúčastniť len tí, ktorí našli útočisko v kostoloch či náboženských spoločenstvách.
Arcibiskup Svjatoslav Ševčuk vzhľadom na to povzbudil kňazov, aby išli do podzemia a protileteckých krytov a za ľuďmi, ktorí museli kvôli ohrozeniu života zostať doma, a tam slávili liturgiu. Hlava ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi zároveň apelovala na všetkých, ktorí majú možnosť ísť do kostola: „Dnes choďte na spoveď. Všetci prijmite Eucharistiu. Prijmite dnes Eucharistického Krista, obetujte to za tých, ktorí nemôžu ísť do kostola, za našich vojakov. Dnes je náš život v ich rukách. Prijmite sväté prijímanie za tých, ktorí sú zranení, za utečencov, ktorí sú na cestách počas tejto nespravodlivej vojny na Ukrajine.”
Kostoly, kláštory a farnosti otvorené pre utečencov sa stali modernou poľnou nemocnicou grécko-a rímskokatolíckych komunít na Ukrajine. Vojnová dráma spája ľudí rôznych vierovyznaní. „Naše kostoly a kláštory sú otvorené pre núdznych. Pomáhame, ako môžeme,“ hovorí pre Vatikánsky rozhlas predstavený dominikánov na Ukrajine Jarosław Krawiec, ktorý žije v Kyjeve.
„Táto nedeľa je veľmi výnimočná, pretože bol zavedený zákaz vychádzania, čo znamená, že nemôžete vyjsť na ulicu. V oficiálnom oznámení kyjevských úradov sa píše, že s každým, kto vyjde do ulíc, možno zaobchádzať ako s nepriateľom. Pamätajme však, že tak ako v minulosti, ako vieme z rôznych historických záznamov, aj teraz v tejto pre Ukrajinu ťažkej dobe, sa kostoly a kláštory stali útočiskom, miestom prežitia. Mnohí obyvatelia Kyjeva, kde som, sa uchýlili do pivníc, kostolov a kláštorných budov. Tak je to aj v prípade našich dominikánov, kde pred pár dňami prišli pod našu strechu študenti nášho ústavu, ale aj naši známi. Vďaka Bohu, že internet funguje, takže Eucharistia bude môcť byť vysielaná aj tým, ktorí zostali doma a dnes nemôžu opustiť svoje domovy.”
Dominikán naznačuje, že v tejto ťažkej dobe existujú aj znaky nádeje. Jedným z nich bol krst malého osemnásťdňového Dávidka, ktorý sa narodil tesne pred vypuknutím vojny v Doneckej oblasti. On a jeho rodičia utiekli pred vojnou. Celá rodina išla na faru Povýšenia svätého kríža vo Fastive, a tu bol chlapec pokrstený. „Všetci sme šťastní a dojatí, že napriek takýmto ťažkým okolnostiam Božia milosť pôsobí aj takto,“ hovorí páter Krawiec.
