[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je štvrtok 06. 10. 2022   Meniny má Natália      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  október  >>
poutstštpisone
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Malta – súostrovie s bohatou históriou a živou Cirkvou
P:3, 31. 03. 2022 18:27, ZAH



Foto: SpC-Vatican


Vatikán 31. marca (RV) Už o dva dni, v sobotu 2. apríla, zavíta pápež František na dvojdňovú návštevu Maltskej republiky. Jeho 36. apoštolská cesta má ako motto citát zo Skutkov apoštolov opisujúci pobyt sv. Pavla na Malte: «Boli k nám neobyčajne ľudskí» (Sk 28,2). Táto krajina prijme pápežskú návštevu už po štvrtýkrát – sv. Ján Pavol II. sem zavítal v rokoch 1990 a 2001, Benedikt XVI. v roku 2010.

Malta, ležiaca v Stredozemnom mori medzi Sicíliou a Tuniskom, je najjužnejšou krajinou Európskej únie. Od roku 1800 bola britskou kolóniou. Od roku 1964 tvorí súčasť Britského spoločenstva národov (Commonwealth) a od roku 1974 je parlamentnou republikou. Hlavným mestom polmiliónovej krajiny je Valletta s 5800 obyvateľmi.

Okrem maltského jazyka je oficiálnym jazykom krajiny i angličtina. Z hľadiska zloženia obyvateľstva 96% obyvateľov sú Malťania, 2% tvoria Angličania. Až 85% obyvateľov Malty sa hlási ku katolíckej viere, ktorá je tu stále živá. Malta je jedinou krajinou Európskej únie, kde je umelý potrat úplne nezákonný. Rozvod bol zlegalizovaný v roku 2011.

Do roku 1979 bola na Malte britská námorná základňa. Ekonomika krajiny je momentálne spätá najmä s aktivitami v prístave hlavného mesta, s turizmom a finančnými službami. Strategická poloha súostrovia na trase z Líbye smerom k Sicílii spôsobila v posledných rokoch mohutný príliv migrantov a utečencov.

Krajina bez prameňov a riek

Malta je súostrovím s najväčšími ostrovmi Malta, Gozo (Ghawdex) a Comino (Kemmuna). Tento typ krajiny nemá žiadne rieky ani pramene, veľkým problémom sú tu zásoby vody, najmä keď neprší. Väčšina vody sa na ostrovy dováža alebo sa získava odsoľovaním.

Pôvodná vegetácia Malty bola zničená prisťahovalcami už v staroveku. S odlesnením sa rozšírila erózia pôdy a súostrovie dnes má len krovinaté porasty. Na Malte žije endemický druh včely - predpokladá sa, že aj názov krajiny je odvodený od slova med, ako ostrov nazývali Gréci, prípadne od fenického slova znamenajúceho prístav.

Pestré kultúrne vplyvy

Maltská kultúra i jazyk boli silne ovplyvnené gréckou, fenickou, arabskou, rímskou i byzantskou kultúrou. Maltčina je pôvodom semitský jazyk (do tejto skupiny patrí napríklad i arabčina, hebrejčina, aramejčina i etiópske jazyky), a ako jediný z tejto skupiny sa píše latinkou.   

Maltské ostrovy boli prvýkrát obývané v období neolitu okolo roku 5200 pred Kr. pravdepodobne Sikanmi zo Sicílie. S ich príchodom súvisí aj vyhynutie druhov trpasličieho hrocha a trpasličieho slona, ktoré sa tu nachádzali. Okolo roku 3500 pred Kr. boli na Malte postavené najstaršie stavby na svete – tzv. megalitické chrámy, sedem z nich je v zozname UNESCO. Približne v roku 700 pred Kr. sa na Malte usadili starovekí Gréci. O storočie neskôr sa tu usadili aj fenickí obchodníci.

Apoštolské korene späté so sv. Pavlom

V roku 60 na severe ostrova stroskotal sv. Pavol, ktorý mieril do Ríma. Píše sa o tom i v Knihe skutkov apoštolov (Sk 27-28). Toto miesto sa po ňom doteraz nazýva Záliv sv. Pavla. Podľa tradície zostal Apoštol národov na Malte tri mesiace.

Prvým biskupom na súostroví bol sv. Publius, neskorší biskup Atén, ktorý zomrel ako mučeník v roku 112. Tak ako v iných častiach Rímskeho impéria bolo kresťanstvo na Malte legalizované v roku 313 Milánskym ediktom cisára Konštantína. Po rozdelení Rímskej ríše v 4. storočí Malta pripadla grécky hovoriacej Byzantskej ríši. Grécky vplyv pretrval aj počas vyše dvoch storočí moslimskej nadvlády (870-1090).

V 16. storočí (r. 1530) cisár Karol V. zveril súostrovie rytierom Hospitálneho rádu sv. Jána. Tí ostrovy opustili v roku 1798 po Napoleonovej okupácii.

Začiatkom 19. storočia sa diecéza Malty stala cirkevnou provinciou metropolitnej arcidiecézy Palermo a od roku 1844 bola priamo podriadená Svätej stolici. Malta bola vyhlásená za metropolitnú arcidiecézu v roku 1944 pápežom Piom XII. V roku 1965 Malta ako štát nadviazala diplomatické vzťahy so Svätou stolicou.

Na pôdu Maltskej republiky vstúpili pápeži doteraz už trikrát: dvakrát ju navštívil sv. Ján Pavol II. (v roku 1990 a 2001) a pápež Benedikt XVI. prišiel na návštevu v roku 2010.

Dnešné výzvy pre Cirkev: migranti

Katolícka viera na Malte je ešte stále mimoriadne živou. Veľká časť obyvateľstva sa zúčastňuje na nedeľných svätých omšiach. Malta má 85 farností, 70 katolíckych škôl. Aj v štátnych školách sa vyučuje náboženstvo. Sú tu početné katolícke inštitúcie - centrá pre seniorov, telesne či fyzicky znevýhodnených ľudí a chudobných. Maltskí katolíci, osobitne kňazi a rehoľníci sa vo veľkom angažujú aj v misiách.

Medzi výzvy pre Cirkev patrí nová evanjelizácia osôb, ktoré vnímajú vieru ako externú sociologickú záležitosť, zdedenú po rodičoch. Ďalšou výzvou je kríza rodiny a zvyšujúci sa rozpad manželstiev. A je to  predovšetkým otázka migrantov, ktorí sem v hojnom počte prúdia z pobrežia severnej Afriky. Cirkev sa angažuje v šírení kultúry prijatia a integrácie.

„Maltézsky rád“

Meno ostrova sa spája so známym „Maltézskym rádom“. Suverénny rytiersky hospitálny rád svätého Jána v Jeruzaleme, na Rodose a na Malte vznikol v roku 1048, keď niektorí obchodníci z prímorskej republiky Amalfi získali od egyptského kalifa povolenie vybudovať v Jeruzaleme kostol, kláštor a nemocnicu pre potreby pútnikov akejkoľvek viery či rasy. Zakladateľom je blahoslavený Gérard (Gerardo).

Pápež Paschal II. vzal v roku 1113 nemocnicu sv. Jána pod ochranu Cirkvi a nemocnica sa stala laickým rádom. Na Maltu rád prišiel v roku 1530 a významne prispel k mestskej výstavbe. Vybudovaná bola i nemocnica a flotila rádu bola jednou z najdôležitejších obranných systémov Stredomoria. Dnes členstvo rádu tvorí 13 500 rytierov a dám v 120 krajinách sveta. Venujú sa najmä humanitárnym projektom a sociálnej službe. 



( TK KBS, RV, zk; rp ) 20220331028   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Kontakty


Kонтакти для духовної допомоги та підтримки


  Top témy
Všetky

Pápež František v Kazachstane

Pápež František v Kanade

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23