[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je piatok 19. 04. 2024   Meniny má Jela      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  apríl  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
2930     

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Text krížovej cesty z Kolosea – Veľký piatok 2022
P:3, 15. 04. 2022 18:14, ZAH

 Rím 15. apríla (TK KBS) Preklad z talianskeho originálu pripravil Mons. Marián Gavenda ako pracovnú verziu na komentovanie priameho prenosu.

Krížová cesta z Kolosea

Spev

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého
R: Amen,

Úvodná modlitba

Pane Ježišu,
v tento deň, zasvätený tvojmu utrpeniu ,
dvíhame k tebe náš hlas v dôvere, že nás vypočuješ.

Dobrorečíme ti,
lebo si pre nás prameňom života, berieš na seba naše utrpenia
a svojim svätým krížom si vykúpil svet.

Veríme,
že sme tvojimi ranami boli uzdravení, že nás v skúškach nenechávaš samých,
že tvoje evanjelium je pravou nádejou.

Spoznávame
tvoje mučené telo v toľkých našich bratoch a sestrách,
násilie, ktoré si podstúpil v tých, čo sú prenasledovaní,
tvoju  tichú odovzdanosť v mukách tých, čo boli zabití.

Ty, ktorý si chcel žiť v rodine, vzhliadni dobrotivo na naše rodiny:
vypočuj modlitby, počúvaj plač, požehnaj predsavzatia, sprevádzaj na cestách,
podrž v neistotách, poteš ranené city, rozšír odvahu milovať,
dožič milosť odpustenia a učiň ich otvorené pre potreby druhých.

Pane Ježišu,
ty,  ktorý si bol ukrižovaný a vstal si z mŕtvych,
daj, aby sme si nenechali ukradnúť nádej v nové ľudstvo,
v nové nebo a novú zem,
kde zotrieš každú slzu z našich očí
a kde nebude viac plač ani súženie, lebo staré veci sa pominuli
a budeme jedna rodina v tvojom domove lásky a pokoja.

I.  zastavenie
Ježiš prežíva agóniu v Getsemanskej záhrade
(mladomanželia)

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet

„Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: "Sadnite si tu, kým sa pomodlím." Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. Vtedy im povedal: "Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!" Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina.  Hovoril: "Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty." (Mk 14, 32-36)

Tak sme teda tu. Vzali sme sa pred ani nie dvomi rokmi. Naše manželstvo si ešte neprešlo skúškou mnohých búrok. Bola tu pandémia, ktorá všetko komplikovala, ale sme šťastní. Napriek každodenným hádkam sa nám zdajú ako dlhé medové týždne. Aj popri našich rozdielnostiach. No aj tak máme často strach: Keď myslíme na manželstvá našich trochu starších priateľov, ktorí to nezvládli. Keď v novinách čítame ako narastá počet rozvodov. Keď nám hovoria, že aj my sa isto raz rozídeme, lebo tak beží dnes svet. Štatistiky predsa hovoria jasne. Keď sa cítime sami, lebo sa nechápeme. Keď len s námahou prídeme na koniec mesiaca. Keď sa akoby neznámi stretáme pod tou istou strechou. Keď sa prebúdzame uprostred noci a v srdci cítime úzkosť a ťažobu našej osirelosti. Lebo zabúdame, že sme deti. Lebo si myslíme, že naše manželstvo a naša rodina závisia len od nás, od našich síl. Postupne si uvedomujeme, že manželstvo nie je len romantickým dobrodružstvom ale aj Getsemanskou záhradou, že so sebou nesie aj úzkosť a strach rozlámať na kúsky vlastné telo ako dar pre toho druhého.  

Pane Ježišu, ktorý si trpel strachom a úzkosťou
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si sa modlil v hodine skúšky
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý nás voláš aby sme s tebou bdeli a modlili sa
R: Daruj nám pokoj

Otče náš...

Pane Ježišu, 
ktorý si medzi pokojnými olivami v modlitbe prijal rozhodnutie trpieť za nás až na smrť,
až na smrť na kríži,
Vypočuj naše prosby za mladých manželov:
pomôž im prekonávať ťažkosti v zjednotení s tebou
a daj, aby sme my všetci zostali s tebou v hodine skúšky.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

R. Amen

II.  zastavenie
Judáš zrádza Ježiša a opúšťajú ho učeníci
(rodina, ktorá pracuje v misiách)

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet

Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. Ježiš mu však povedal: "Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?" Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: "Pane, máme udrieť mečom?" A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho.(Lk 22, 47-50) Ježiš mu povedal: "Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú.  Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa. (Mt 26, 52.56)

Odišli sme, Pane, do misií, pred takmer desiatimi rokmi, lebo nám nestačilo len naše šťastie. Chceli sme darovať náš život, aby aj druhí zakúšali podobnú radosť. Chceli sme ukázať Kristovu lásku aj tým, čo ho nepoznajú. Nezáleží kde. Život v spoločenstve a každodenné práce nám pomáhajú vychovávať deti v otvorenom pohľade na život a na svet. No nie je to ľahké: neskrývame úzkosť a obavy z nestáleho života, ďaleko od nášho domova. K tomuto všetkému sa pripája hrôza z vojny, tak dramaticky aktuálna v týchto mesiacoch. Nie je ľahké žiť len z viery a lásky, lebo často sa nedokážeme odovzdať do rúk Božej prozreteľnosti. A tak neraz pri pohľade na utrpenie matky, zomierajúcej počas pôrodu a ešte k tomu počas bombardovania, alebo na rodinu, zničenú vojnou, hladom a násilím prichádza pokušenie odpovedať mečom alebo utiecť, opustiť ťa, nechať tak všetko, lebo to nestojí za to... Ale to by znamenalo zradiť našich najbiednejších bratov, ktorí sú tvojím telom vo svete a ktorí nám pripomínajú, že ty si Žijúci.

Pane Ježišu, ty si bol zradený bozkom
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorého opustili učeníci
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si zakúšal osamelosť a ponižovanie
R: Daruj nám pokoj

Otče náš...

Pane Ježišu,
ktorý si s láskou prijal aj Judášov zradcovský bozk, vypočuj naše prosby:
daj rodinám, pôsobiacim v misiách odvahu vydávať svedectvo evanjeliu
a dožič nám všetkým odpovedať na zlo dobrom, 
aby sme sa stali tvorcami pokoja a zmierenia.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R. Amen

III.  zastavenie
Veľrada odsúdila Ježiša
(starší bezdetní manželia)

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet

Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. Veľkňaz sa ho znova pýtal: "Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?" Ježiš odvetil: "Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi." A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti. (Mk 14, 55. 61-62. 64)

Boli sme zasnúbení len niekoľko mesiacov a potom nás život oddelil na dlhú dobu, cez ktorú sme spoznali mučivú vlažnosť srdca, ktoré bije na diaľku. Keď sme sa opäť stretli, hneď sme sa vzali, v náhlení človeka, ktorý čakal a obával sa už tak dlho. Zanechali sme naše rodné domy, aby sme si vytvorili svoj. Vykročili sme na našu manželskú cestu, plní mladíckych plánov ale aj ilúzií. Potom nás život zastihol krehkejších a súčasne nás obral o naše očakávania keď sme museli prechádzať cestou, toľko krát strmou, až sme sa na jej vrchole ocitli tvárou v tvár voči nemožnosti stať sa rodičmi. Často sme s bolesťou zakúšali toľké názory o našej neplodnosti. „Ako to, že nemáte deti?“, pýtali sa nás ľudia tisíc krát, akoby našepkávali, že naše manželstvo a naša láska nestačia na to aby sme boli rodinou. Koľké pohľady s nedostatkom porozumenia sme museli stráviť. No každý deň, držiac sa za ruky, pokračujeme v našej životnej ceste a spolu sa staráme o spoločenstvo bratov a priateľov, ktoré sa časom stala našou rodinou, napredujúc medzi osamelosťou a nežnosťami

Pane Ježišu, ktorý si podstúpil nespravodlivé odsúdenie
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si znášal ohovárania a obvinenia
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si bol prenasledovaný, hoci si bol nevinný
R: Daruj nám pokoj

Otče náš...

Pane Ježišu, ktorý si bol nespravodlivo odsúdený, vypočuj našu modlitbu:
dožič bezdetným rodičom, aby držiac sa za ruky plnohodnotne kráčali životom vďaka sviatosti manželskej lásky,
a nám všetkým daj, aby sme protivenstvá znášali s pokojnou istotou.
Ty, ktorý žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R. Amen

IV.  zastavenie
Peter zrádza Ježiša
(mnohodetná rodina)

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet

Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok. Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: "Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom." Ale on zaprel: "Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš." Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút. Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: "Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." I rozplakal sa. (Mk 14, 66-68. 72)

Keď sme sa vzali, mysleli sme si, že nebudeme môcť mať deti. Potom, na svadobnej ceste, prišlo prvé a zmenilo náš život. Mali sme pokojnejšie plány, realizovať sa v zamestnaní, cestovať, skúsiť aspoň trochu žiť ako veční snúbenci... No naopak, keď sme sa s údivom dotýkali krásy tohto daru, prišlo druhé dieťa, dievčatko. A keď sa tak nad tým dnes zamyslíme, prichádzali aj ďalšie, takmer bez toho, aby sme di to uvedomili. A naše sny? Pretvárané konkrétnym dianím. Naša sebarealizácia v zamestnaní? Upravená udalosťami života, ktorý dokáže zaskočiť. A k tomu obava, že jedného dňa môžeme, ako Peter, poprieť všetko; úzkosť a pokušenie oľutovať všetko pri nespočetne krát opakovaných nečakaných výdavkoch; obavy kvôli napätiam s dospievajúcimi deťmi. Dávne túžby zapadli v našej rodine. Nie je to zaiste ľahké, ale je to takto nekonečne krajšie. A napriek týmto úvahám a našim preplneným dňom, nikdy by sme sa nevrátili späť.

Ježišu, ktorý si osušil Petrove slzy.
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý odpúšťaš tomu, kto uzná, že zhrešil
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý chápeš naše neistoty
R: Daruj nám pokoj

Otče náš...

Pane Ježišu, 
ktorý otváraš náruč každému, kto prosí o odpustenie, vypočuj našu prosbu:
daj, aby mnohodetné rodiny prekonávali každú ťažkosť
a nám všetkým, aby sme dokázali znovu povstať po každom páde.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R. Amen

V.  zastavenie
Pilát súdi Ježiša
(rodina s postihnutým dieťaťom)

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet

Pilát sa ich znova opýtal: "Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?" Oni opäť skríkli: "Ukrižuj ho!" Pilát im vravel: "A čo zlé urobil?" Ale oni tým väčšmi kričali: "Ukrižuj ho!" A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. (Mk 15, 12-15)

Náš syn bol odsúdený ešte skôr, než prišiel na svet. Stretli sme lekárov, ktorí sa starali o jeho život skôr ako by sa narodil, ale aj lekárov ktorí nám bez okolkov dali najavo, že by bolo lepšie, aby sa nenarodil. A keď sme sa rozhodli pre život, stali sme sa aj my predmetom súdov: „Bude to príťaž pre vás i pre spoločnosť“, bolo nám povedané. „Ukrižuj ho“. Hoci neurobil nič zlé. Koľko krát je súd sveta unáhlený a povrchný a zraňuje nás aj samotným pohľadom. Nesieme si hanbu za rôznosť, ktorá je častejšie trpená než prijatá. Postihnutie nie je ani výhoda, ani etiketa. Skôr odev duše, ktorá často uprednostní mlčať pri nespravodlivých súdoch, nie z hanby, ale z ľútosti nad tým, kto súdi. Nie sme imúnni voči krížu pochybností a pokušení pýtať sa, ako by to bolo, keby sa veci vyvíjali iným spôsobom. No v skutočnosti postihnutie je stav, nie charakteristika, a duša, vďaka Bohu, nepozná bariéry. 

Pane Ježišu, ktorý si s láskou pozeral na tvojich neprajníkov
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si sa nebál toho, kto zabíja telo, avšak nie život
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý súdiš s milosrdnou láskou
R: Daruj nám pokoj

Otče náš...

Pane Ježišu,
ktorý si bol súdený podľa svetskej logiky, 
vypočuj naše prosby za všetky rodiny s trpiacimi deťmi:
daruj im posilu v ťažkostiach 
a nám dopraj, aby sme sa dokázali rozhodnúť milovať život vždy a akokoľvek.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R. Amen

VI.  zastavenie
Ježiš je bičovaný a tŕním korunovaný
(rodina,  ktorá sa stará o domov pre rodiny)

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet

Ježiša však dal (Pilát) zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: "Buď pozdravený, židovský kráľ!" Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. (Mk 15, 15. 17-19)

Náš dom je veľký a to nielen čo do rozmerov, ale predovšetkým ľudským bohatstvom tých, čo v ňom bývajú. Hneď od počiatku nášho manželstva sme nikdy neboli len my dvaja. Naše povolanie prijímať trpiacich a náš život ani po 42 rokoch manželstva vonkoncom nie je smutný. A to s tromi vlastnými deťmi, deviatimi vnúčatami a piatimi adoptovanými deťmi, ktoré si nevystačia samé a majú vážne psychické ťažkosti. Nezaslúžime si od života toľké požehnanie. Kto verí, že nie je ľudské nechať osamelého trpiaceho človeka, v ňom Duch Svätý znútra podnecuje vôľu, aby konala a nezostala nezainteresovaná bokom. Bolesť nás zmenila. Bolesť vedie k tomu, čo je podstatné, usporadúva životné priority a prinavracia jednoduchosť ľudskej dôstojnosti ako takej. Na bolestnej krížovej ceste v živote toľkých bičovaných a ukrižovaných, po ich boku a pod ťarchou ich kríža sme objavili, že skutočným kráľom je ten čo sa nechá sa stravovať s telom i dušou.

Pane Ježišu, ktorý si bol bičovaný na tele i v duchu
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si poznal nevinnú bolesť
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si bol ponižovaný, vysmievaný a korunovaný tŕním
R: Daruj nám pokoj

Otče náš...

Pane Ježišu, ktorý si znášal bolesť a opovrhovanie, vypočuj naše volanie:
dopraj našim rodinám, aby sa naučili prijímať toho, kto je ranený
a nás všetkých nauč prijať ťarchu starostlivosti o bolesti druhých.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R. Amen

VII.  zastavenie
Ježiš berie kríž na svoje plecia
(rodina s chorým rodičom)

Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. (Mk 5, 20).

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet

V jedno bežné ráno moja manželka dva krát odpadla. Behom do nemocnice a objavenie choroby, ktorá už v jej hlave rozosievala jed. Operácia, rehabilitácia, kúry... a dnes úplne nová každodennosť pre každého z nás. Boh ku nám hovorí prostredníctvom udalostí, ktoré nie vždy chápeme a vedie nás za ruku aby sa rozvinulo to najlepšie v nás. Mala svoju úlohu, svoju pozíciu, svoje miesto, a ocitla sa ako úplne iná. Nahá, bezbranná, ukrižovaná. A ja s ňou. Prostredníctvom tejto choroby, na tomto kríži, sme sa stali stĺpom o ktorom deti vedia, že sa oň môžu oprieť. Prv to tak nebolo. Mohol by som bezmála povedať, že až dnes so svojimi bolesť prenikajúcimi očami je plne matkou a manželkou. Bez okrás, v esencilaite ťažšieho ale nového života. Byť „blokovaný“, priklincovaný ubíjajúcou myšlienku núti najmä mňa, ktorý som bol tak hrdo pyšný, objaviť v iných rodinách obdivuhodný dar, ktorým sú: kto sa pokúša rozosmiať ťa, kto ti pomáha v kuchyni, kto ti odvedie deti na náboženstvo, kto ťa počúva, kto ťa chápe jediným pohľadom, ten, kto napriek tomu, že žije v rovnako i viac komplikovaných situáciách, sa neustále stará aj o teba.

Pane Ježišu, ktorý si nehľadal svetské pocty
R: Daruj nám pokoj
 
Ty, ktorý si niesol ťarchu všetkých smrteľníkov
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si objal ťažké drevo kríža
R: Daruj nám pokoj

Otče náš...

Pane Ježišu
ktorý si zmenil nástroj smrti na nevyčerpateľný prameň života, vypočuj naše prosby:
daj, aby sa deti starali o svojich rodičov a s vďakou im boli oporou
a nám všetkým daj, aby sme sa učili od teba radosti milovať a veľkodušne sa darovať.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R. Amen

VIII.  zastavenie
Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
(manželská dvojica starých rodičov)

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet

Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom. (Lk 23, 26)

Pred dvomi rokmi sme išli do penzie. Snívali sme, ako využiť obnovené sily. Vtedy sme sa dozvedeli, že náš zať bol prepustený z práce. Počas pandémie sme pomáhali v manželskej kríze našej staršej dcéry. Vnúčatá začali zaplavovať vitalitou a zmätkom náš dom už nielen v nedeľu a najmä takým spôsobom, ako sa to nestávalo, keď boli malé naše tri deti. Do auta sme namontovali sedačku a kúpili sme tabuľu, na ktorú sme prepisovali úlohy našich piatich vnúčat, aby sme na niečo nezabudli. Naše svaly už nie sú to, čo bývali, no kopa skúseností nás učí byť pozornejší vzhľadom na naše sily. Kríž neistoty rodín a práce nás znepokojuje. A dnes, keď by sme pochopiteľne mali sklon byť ustarostení z našich únav a nepopierateľného strachu zo smrti, prijali sme nečakaný kríž, ktorý nám bol položený na plecia napriek tomu  nášmu. Krok sa stáva neraz pomalým a v noci, potom čo sme sa usmievali, ocitáme sa v plači súcitu. No byť „kyslíkom“ pre rodiny našich detí je darom, ktorý nám prináša emócie, ktoré sme zakúšali, keď sme boli malí. Nikdy sa nekončí poslanie byť otcom a matkou.

Pane Ježišu, ktorý si niesol aj ťarchu našich krížov
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý nás staviaš pred súd tvojho kríža
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý nás žiadaš, aby sme ťa nasledovali nesením našich krížov
R: Daruj nám pokoj

Otče náš...

Pane Ježišu,
ty nás voláš aby sme jeden druhému niesli bremená, vypočuj naše prosby:
daj našim rodinám, aby vedeli zdieľať radosti i ťažkosti a nám všetkým daj, aby sme rástli v činorodom bratstve.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R. Amen

IX.  zastavenie
Ježiš stretá Jeruzalemské ženy
(adoptívna rodina)

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet

Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: "Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. (Lk 23, 27-28)

Teraz sme štyria. Cez dlhé roky sme žili len vo dvojici a čelili sme krížu samoty a zvládanie iného rodičovstva, než sme si ho vždy predstavovali. Adopcia znamená život, poznačený opustenosťou, ktorú uzdraví prijatie. No opustenosť je ranou, čo zostáva navždy. A adopcia je krížom, ktorý si rodičia a deti spolu kladú na plecia, znášajú ho a snažia sa uľahčiť ho a dokonca aj milovať, nakoľko je udalosťou dieťaťa. No je ťažké pozerať sa na dieťa, ktoré trpí pre svoju minulosť. Pôsobí bolesť snažiť sa ho milovať aj keď sa nedokážeme nedotýkať jeho bolesti. Adoptovali sme sa navzájom. A tak niet dňa, do ktorého by sme sa prebudili bez myšlienky, že to stojí za to; že celá táto námaha nie je márna; že tento kríž, aj keď bolestný, skrýva tajomstvo šťastia. 

Pane Ježišu, ktorý si venoval pozornosť jeruzalemským ženám
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si utieral slzy a utešoval srdcia
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si s odvahou kráčal cestou kríža
R: Daruj nám pokoj

Otče náš...

Pane Ježišu,
ktorý si kráčal v ústrety krížu s otvorenými očami a pozorným srdcom, vypočuj naše prosby:
dožič rodičom a ich adoptívnym deťom, aby spoločne rástli ako rodiny prijatia
a nám všetkým daj, aby sme prispievali k radosti druhých.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R. Amen

X.  zastavenie
Ježiš je ukrižovaný
(vdova s deťmi)

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet

Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia." Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: "Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec." Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: "Zachráň sa, ak si židovský kráľ!" Nad ním bol nápis: "Toto je židovský kráľ." (Lk 23, 33-38)

Sme traja: matka a dve deti. Už viac ako sedem rokov sme stoličkou na troch nohách, namiesto štyroch: pekná a hodnotná, aj keď trochu nestabilná. Pod krížom nachádza svoj hlboký zmysel každá rodina: aj tá najkrivšia, najbolestnejšia, najdivnejšia, najviac zmrzačená. Aj naša. Zakúsili sme, hoci nie bez bolesti a sĺz, že Ježiš v objatí priklincovaného na kríž pozerá nás a nikdy nás nenecháva samých.
Zveruje nám nielen tú všeobecnú lásku Stvoriteľa voči svojim stvoreniam ale zveruje nám priateľa, matku, dieťa, brata. Zveruje nás Cirkvi, ktorá napriek všetkým nedostatkom vystiera ruku, a akokoľvek nemožným by sa to mohlo zdať, toľkých podopiera pod ťarchou a umožňuje nám podchvíľou nabrať dych. Láska sa rozmnožuje, pretože sa dáva bez nároku na odplatu. Hoci občas mám pokušenie pochopiť prečo „keď zachránil iných ak je Božím Kristom ten Vyvolený“, nemohol zachrániť aj môjho manžela. No rana Jedného na kríži je dedičstvom, väzbou a vzájomným vzťahom. Láska sa stáva skutočnou, pretože v našich priepastiach a ťažkostiach nikdy nie sme opustení.

Pane Ježišu, ktorý si rozpäl ruky na kríži
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si nezachránil seba samého aby si zachránil nás
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si odpustil svojim vrahom
R: Daruj nám pokoj

Otče náš...

Pane Ježišu,
Ktorý s otvoreným náručím ukrižovaného objímaš toho, kto je sám a opustený, 
vypočuj naše prosby:
dožič rodinám, raneným stratou jedného z rodičov, aby cítili, že si prítomný v ich bolesti
a nám všetkým daj, aby sme vedeli plakať s každým, kto plače.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R. Amen

XI.  zastavenie
Ježiš prisľubuje Božie kráľovstvo kajúcemu zločincovi
(rodina so zasväteným synom)

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet

Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Potom jeden zo zločincov povedal: "Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva." On mu odpovedal: "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji." (Lk 23, 33. 42-43)

Teraz sa už usmievame keď si spomíname na všetky očakávania, čo sme vkladali do nášho syna. Napomáhali sme mu, aby bol šťastný, aby sa realizoval v živote. Aby kráčal v stopách starého otca. Hej, asi sme preňho chystali iný život. Rodina, práca, deti, vnúčatá. Skratka „normálny život“. Už sme žili jeho životom namiesto neho. No prišiel si Ty, Pane, a všetko sa rozpadlo. Zničil si naše sny pre niečo oveľa väčšie. Spôsobil si, aby sa jeho život neodvíjal podľa logiky „tak sa to robilo vždy“ a povolal si ho pre seba. Ako to? Prečo práve jeho? Prečo práve nášho syna? Spočiatku sme to neprijali dobre. Protirečili sme mu. Opustili sme ho. Verili sme, že náš chlad by ho mohol vrátiť na pôvodnú cestu. Snažili sme mu navŕtať do hlavy pochybnosť, či sa vo všetkom úplne nepomýlil. Ako dvaja zločinci. No pochopili sme, že proti Tebe nemožno bojovať. My sme nádoba a Ty si more. My sme len iskra a Ty si oheň. A teraz, ako kajúci lotor, aj my ťa prosíme, aby si si na nás spomenul, keď vstúpiš do svojho Kráľovstva.

Pane Ježišu, ktorý si zomrel ako zločinec
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si premenil kríž na kráľovský trón
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si otvoril dvere strateného raja
R: Daruj nám pokoj

Otče náš...

Pane Ježišu,
ktorý si nám zjavil tajomstvá Božieho kráľovstva, v ktorom je najväčší ten, kto slúži,
vypočuj naše prosby:
veď rodičov, aby napomáhali povolanie svojich detí a nám všetkým daj, aby sme boli tvojimi vernými učeníkmi.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R. Amen


XII.  zastavenie
Ježiš zveruje Matke svojho milovaného učeníka
(rodina, ktorá stratila dcéru)

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet

Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: "Žena, hľa, tvoj syn!" Potom povedal učeníkovi: "Hľa, tvoja matka!" A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. (Jn 19, 25-27)

V rodine nás bolo päť: ja, môj manžel a naše tri deti. Pred piatimi rokmi sa život skomplikoval. Diagnóza, ktorú nie je ľahké prijať, onkologické ochorenie, vpísané na tvári našej najmenšej dcéry. Choroba, hoci nikdy nevyhasila jej úsmev, kričala nespravodlivosťou, čo sme prežívali ešte bolestnejšie. Napriek posmeškom, ktorými, ako sa zdalo, nás už bolesť celkom  pokryla, len po šiestich rokoch manželstva nás zanechal môj manžel pre nečakanú smrť, čím nás nechal na ceste mučivej bolesti, počas ktorej sme sprevádzali našu malú až po jej posledný pozdrav. Uplynulo päť rokov od týchto udalostí, ktoré sme racionálne absolútne nemohli pochopiť, no je tu istota, že tento veľký kríž bol obývaný Pánom a je tomu tak ešte aj dnes. „Boh nevolá toho, kto je schopný, ale robí schopným toho, koho volá“ - toto nám jedného dňa povedala istá rehoľná sestra a tieto slová zmenili životnú perspektívu posledných rokov. Najväčšia lož s ktorou sme bojovali spočívala v tom, že už nie sme rodina. Nepoznám iný spôsob ako odpovedať môjmu srdcu a mojej bolesti v tele, než ten, že sa zverím Pánovi, ktorý žije na tomto úseku životnej cesty spolu so mnou. Toľko krát pri chemoterapeutických kúrach mojej dcéry som sa cítila ako Mária pod krížom; a je to táto skúsenosť, vďaka ktorej sa dnes cítim – hoci len trošíčku – matkou môjho Pána.

Pane Ježišu, ktorý si poznal bolestné city.
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si smrti nenechal posledné slovo
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si nám ako dedičstvo odovzdal svoju vlastnú matku
R: Daruj nám pokoj

Otče náš...

Pane Ježišu,
ktorý si nám prv než vydýchneš chcel odovzdať svoju Matku a nás zveriť do jej starostlivosti, vypočuj naše prosby:
dožič rodinám, poznačeným smrťou dieťaťa,  chrániť si milosť, prijatú darom ich života
a nám všetkým, aby sme potešení Duchom Svätým prijali tvoju poslednú vôľu.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R. Amen

XIII.  zastavenie
Ježiš zomiera na kríži
(jedna ukrajinská a jedna ruská rodina)

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet

O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: "Heloi, heloi, lema sabakthani?", čo v preklade znamená: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?"  Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: "Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať." Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. (Mk 15, 34. 36-37)

Smrť všade okolo. Život akoby strácal cenu. Všetko sa mení v niekoľkých sekundách. Jestvovanie, jednotlivé dni, bezstarostnosť zimného snehu, ísť vziať deti zo školy, práca, objatia, priatelia... všetko. Všetko znenazdania stráca cenu. „Kde si, Pane? Kam si sa skryl? Chceli by sme žiť ako predtým. Prečo toto všetko? Akej viny sme sa dopustili? Prečo si nás opustil? Prečo si opustil naše národy? Prečo si takýmto spôsobom roztrhal naše rodiny? Prečo sa nám už nechce snívať a žiť? Prečo sa naše krajiny stali temné ako Golgota?“ Niet už sĺz. Hnev prenechal miesto skleslosti. Vieme, že ty nás miluješ, Pane, avšak túto lásku necítime, a táto skutočnosť je na zbláznenie. Prebúdzame sa ráno a na pár sekúnd sme šťastní, ale vzápätí si uvedomujeme, aké ťažké bude zmieriť sa. Pane, kde si? Prehovor aj v tichu smrti a rozdelenia a nauč nás byť tvorcami pokoja, byť bratmi a sestrami a znovu obnoviť to, čo bomby chceli zničiť.

Pane Ježišu, ktorý si nás miloval až do krajnosti
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si svojou smrťou zničil smrť
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si nám posledným výdychom daroval život
R: Daruj nám pokoj

Otče náš...

Pane Ježišu,
ktorý si zo svojho prebodnutého boku nechal vyrásť zmiereniu pre všetkých, vypočuj naše pokorné volanie:
daj rodinám, zničeným slzami a krvou veriť v moc odpustenia
a nám všetkým odvahu budovať pokoj a svornosť.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
R. Amen

XIV.  zastavenie
Ježišovo telo ukladajú do hrobu
(rodina migrantov)

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet

Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu. (Mt 27, 59-61)

A tak sme teraz tu. Zomreli sme našej minulosti. Chceli by sme žiť v našej zemi, ale vojna nám to prekazila. Nie je ľahké pre rodinu, keď si musí vyberať medzi svojimi snami a slobodou. Medzi túžbami a prežitím. Prišli sme sem po cestách, pri ktorých sme videli zomierať ženy a deti, priateľov, bratov a sestry. Sme tu, prežili sme. Vnímaní ako ťarcha. My, čo sme doma boli dôležití, tu sme čísla, kategórie, zjednodušenia. A predsa sme oveľa viac, než iba migranti. Sme katolíci, ale aj toto neraz ide na druhé miesto vzhľadom na fakt, že sme migranti.

Pane Ježišu, sňatý z dreva kríža rukami priateľov
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si bol pochovaný v novom hrobe Jozefa z Arimatie
R: Daruj nám pokoj

Ty, ktorý si poznal skazu hrobu
R: Daruj nám pokoj

Otče náš...

Pane Ježišu,
ktorý si zostúpil k zosnulým aby si vyslobodil Adama a Evu a ich deti zo starého väzenia,
vypočuj naše prosby za rodiny migrantov:
vytrhni ich z izolácie, ktorá zabíja
a nám všetkým daj, aby sme ťa poznali v každom človeku ako nášho brata a sestru.
Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov
R. Amen

Záverečná modlitba

Milosrdný Otče,
ktorý nechávaš slnko vychádzať nad dobrých i nad zlých,
neopusť dielo svojich rúk, za ktorú si neváhal vydať svojho jednorodeného Syna,
narodeného z Panny a ukrižovaného za vlády Poncia Piláta,
ktorý zomrel a bol pochovaný do srdca zeme,
vstal z mŕtvych na tretí deň, 
zjavil sa Márii Magdaléne, Petrovi a iným apoštolom a učeníkom,
vždy živý vo svätej Cirkvi, jeho tele, žijúcom vo svete.

Udržiavaj v našich rodinách horiacu lampu evanjelia,
ktorá ožaruje radosti i bolesti, ťažkosti a nádeje:
nech každý dom odráža tvár Cirkvi,
ktorej najvyšším zákonom je láska.
Pre zoslanie Ducha Svätého nám pomôž vyzliecť sa zo starého človeka,
narušeného klamnými vášňami a odej nás v nového človeka, 
stvoreného podľa spravodlivosti a svätosti.

Drž nás za ruku ako Otec, aby sme sa nevzdialili od teba;
obráť k tvojmu srdcu naše vzdorovité srdcia,
aby sme sa naučili napomáhať iniciatívy pokoja;
veď protivníkov aby si podali ruky a zakúsili vzájomné odpustenie;
odzbroj ruku, ktorú brat dvíha proti bratovi
aby tam, kde panuje nenávisť, prekvitala svornosť.

Daj, aby sme sa nesprávali ako nepriatelia Kristovho kríža,
aby sme mohli mať účasť na sláve jeho vzkriesenia. 

Lebo on s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého, po všetky veky vekov.
R. Amen



( TK KBS, RV, mg; rp ) 20220415003   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]