Vatikán 11. mája (RV) Už v najbližšiu nedeľu 15. mája vyhlási pápež František za svätých desať osobností pri slávnosti na Námestí sv. Petra. Jedným z nich je aj taliansky kňaz, „apoštol povolaní“ Giustino Russolillo, zakladateľ duchovnej rodiny vokacionistov. Jeho vzťah k blížnemu charakterizovala výchova ku svätosti, hovorí o otcovi Russolillovi postulátor kauzy jeho svätorečenia, duchovný otec Giacomo Capraro v rozhovore pre Vatican News.
Giustino Maria Russolillo (1891-1955) je známy ako svätec z Pianury – ide o perifériu Neapolu, v ktorej sa narodil v roku 1891. Krátko po jeho vysviacke vypukla Prvá svetová vojna a bol poslaný do vojenskej nemocnice, neskôr pôsobil ako farár v spomínanej neapolskej periférii.
V roku 1920 páter Russolillo založil Spoločnosť Božích povolaní, tzv. vokacionistov a neskôr aj Kongregáciu sestier Božích povolaní. Centrom jeho spirituality a jeho apoštolátu bola Najsvätejšia Trojica. Do duchovnej rodiny vokacionistov patrí momentálne aj Sekulárny inštitút pre všeobecné posväcovanie, ako aj množstvo laických združení a modlitebných spoločenstiev. Duchovná rodina vokacionistov je momentále rozšírená v 18 krajinách sveta.
Zázračné uzdravenie na príhovor pátra Russolilla
Svätorečeniu bl. Giustina Russolilla otvoril dvere zázrak na jeho príhovor, ktorý schválil pápež František dekrétom 27. októbra 2020. Týka sa uzdravenia mladého rehoľníka pôvodom z Madagaskaru. Našli ho ležať na podlahe v jeho izbe uprostred krvavých kaluží a hospitalizovali ho vo veľmi vážnom stave kvôli poškodeniu dýchacieho systému. Všetci spolubratia sa modlili za uzdravenie k otcovi Giustinovi, jeden z nich priniesol obrázok blahoslaveného a položil ho na telo chorého rehoľníka. O niekoľko dní neskôr sa stav mladého muža náhle zlepšil. Rehoľník sa prebral z kómy a onedlho bol z nemocnice prepustený.
Rozhovor s postulátorom: Apoštol povolaní a jednoty rodín
Postulátor kauzy svätorečenia, duchovný otec Giacomo Capraro, predstavuje pátra Russolilla nasledovne:
„Páter Giustino Russolillo, kňaz diecézy Pozzuoli, sa zapíše do dejín ako apoštol povolaní. Zároveň ho však môžeme označiť aj za apoštola univerzálneho posväcovania. Jeho vzťah s blížnym mal dvojaký cieľ. Výchova k svätosti bola cieľom jeho vzťahu k blížnemu: svätý, ako povedal, je Božím majstrovským dielom, odleskom Pánovej slávy. Potom je tu ďalší cieľ: formácia kňazov. Kňaz, povedal otec Giustino, je Božím služobníkom vo formácii k svätosti.“
Duchovný otec Giustino pracoval v neapolskej periférii intenzívne aj s mladými a v prospech jednoty rodín, vysvetľuje postulátor jeho kauzy:
„Páter Giustino bol vysvätený za kňaza v roku 1913 a v roku 1920 sa stal farárom. Počas jeho služby farára sa často stávalo, že mu niektoré deti hovorievali, že už nemôžu znášať hádky svojich rodičov. Otcovi Giustinovi vraveli: „Príďte k nám, prineste dobré slovo a možno sa veci zmenia.“ Často sa stávalo, že otec Giustino , pozvaný deťmi, chodil k nim domov, aby sa stretol s ich rodičmi. Hovoril s nimi o kráse a posvätnosti manželstva, o povinnosti dávať dobrý príklad deťom, aby tak formovali občanov zajtrajška. Keď videl, že sa situácia upokojila, s odkazom na obraz Najsvätejšieho Srdca manželom povedal: „Keď medzi vami niečo nehrá, znamená to, že láska slabne a je v kríze. Nachádzate sa v nebezpečnej chvíli. Urobte toto: pohliadnite na to Srdce, ktoré tak veľmi milovalo, a istotne sa váš vzťah zlepší. A získajú tým vaše deti i celá spoločnosť.“
