Bratislava 10. júna (TK KBS) Kňazské povolanie je Boží dar, na ktorý neexistuje nejaký zázračný detektor, ale je potrebné ho zodpovedne rozlíšiť tak na strane potenciálneho kandidáta, ako aj na strane cirkevných autorít, píše pre Katolícke noviny Štefan Novotný, rektor Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach. Ak sa niekto hlási do kňazského seminára, znamená to, že už prešiel základnou úrovňou rozlišovania svojho povolania a dozrelo v ňom rozhodnutie stať sa kňazom v niektorej zo slovenských diecéz, uvádza v texte, ktorý prinášame v plnom znení.
Predpoklady
Medzi predpokladmi, ktoré sa skúmajú na základe kompetentných svedectiev odborníkov, je aj zdravotný stav. Kandidát má byť natoľko fyzicky a psychicky v kondícii, aby zvládol vysokoškolské štúdium a následne bol schopný spravovať menšie či väčšie cirkevné spoločenstvo a budovať v ňom zdravé medziľudské vzťahy.
Okrem toho treba mať na zreteli nároky na kvalitu vlastného duchovného života i výzvy života v celibáte. Kandidáta, ktorý nemá psychickú spôsobilosť rozlíšiť a slobodne na seba prijať záväzky spojené s kňazskou službou, nie je možné do seminára prijať. Preto sa v rámci prijímacích pohovorov vykonávajú aj psychologické testy a skúmanie osobnosti, aby sa vylúčila prítomnosť vážnej psychickej choroby. Ak mal kandidát psychické problémy v minulosti, kompetentný odborník preskúma aktuálny stav a vyhodnotí aj prípadné riziká pre kandidáta. Všetci si v našich farnostiach prajeme svätých a dobrých kňazov, ktorí netrápia seba ani druhých, preto v rámci prijímacích pohovorov, ako aj počas seminárnej formácie využívame služby osvedčených odborníkov v psychológii, psychiatrii a psychoterapii.
Motivácia
Súčasťou prijímacích pohovorov je okrem psychologických testov aj skúmanie motivácie. Prvá fáza skúmania sa odohráva v rámci pohovoru s psychológom prostredníctvom projektívnych metód, druhá počas pohovoru s formátormi a biskupom, kde sa berie do úvahy aj svedectvo z farnosti uchádzača. Okrem toho kandidát ešte musí absolvovať prijímacie pohovory na príslušnej teologickej fakulte či inštitúte. Posledné roky sa zdôrazňuje komplexná príprava nielen po intelektuálnej stránke, ale najmä v oblasti ľudskej a duchovnej zrelosti a následne v praktickej pastoračnej rovine. Dôležitou vlastnosťou kandidáta je otvorenosť pre duchovný rast, zdravý kontakt s realitou a adekvátne poznanie svojich silných a slabých stránok.
Štyri etapy
Vzhľadom na to, že kandidáti si môžu prinášať zo svojho rodinného, pracovného alebo kultúrneho prostredia okrem pozitívnych vecí aj rôzne deformácie a zranenia, Kongregácia pre klérus ustanovila štyri etapy formácie. Prvou je prípravná etapa, ktorá kandidátovi poskytuje komunitný priestor na ustálenie a riešenie prípadných nedostatkov, ktoré sa nemuseli zistiť počas prijímacích pohovorov. Po prípravnom období nasleduje druhá etapa, takzvaná učenícka, keď kandidát upevňuje svoje rozhodnutie nasledovať Ježiša Krista. Približne po troch rokoch od prijatia do seminára sa stáva kandidátom na prijatie diakonskej a kňazskej vysviacky. Treťou etapou je intenzívna príprava na svätenie. Opäť po niekoľkých rokoch a po vysvätení za diakona sa začína štvrtá etapa, ktorá predstavuje praktickú syntézu doterajšej formácie v prostredí farnosti. Ak sa kandidát opäť osvedčí, je vysvätený za kňaza a diecéza sa môže tešiť na nového robotníka v Pánovej vinici.
Zdroj: Katolícke noviny Štefan Novotný
