Vatikán 15. júna (RV) Dňa 13. júna 2022 ubehlo desať rokov od smrti Chiary Corbella Petrillovej – aj na Slovensku známej matky troch detí pochádzajúcej z Ríma, ktorej diecézna fáza procesu blahorečenia sa začala v roku 2018.

V predvečer výročia Chiarinej smrti predsedal osobitnej svätej omši v Pápežskej bazilike Panny Márie, Kráľovnej anjelov (Santa Maria degli Angeli) v Assisi generálny minister Rádu menších bratov františkánov Massimo Fusarelli. V samotný deň 10. výročia sa zas pri Chiarinom hrobe na rímskom Veránskom cintoríne prichádzajúci pútnici mohli v priebehu celého dňa zúčastniť na modlitbách vedených rozličnými skupinami.

Príbeh Chiary Corbella Petrillovej, ktorú kardinál Agostino Vallini, niekdajší vikár Svätého Otca pre Rímsku diecézu nazval pri slávení jej pohrebnej svätej omše „druhou Giannou Beretta Mollovou“, poznajú aj mnohí Slováci, a to vďaka knihe s názvom: „Chiara Corbella Petrillo. Narodili sme sa a už nikdy nezomrieme“, ktorá vyšla v slovenskom preklade vo vydavateľstve LÚČ.

Dekrét otvárajúci diecézny beatifikačný proces predstavuje Chiaru ako „laičku, manželku a matku veľkej viery v Boha“, pričom dodáva: „jej obetovanie je majákom svetla nádeje, svedectvom o viere v Boha - darcu života a príkladom lásky, ktorá je väčšia než strach a smrť“.

Svedectvo manžela

Povesť svätosti Chiary Corbelly sa značne rozmáha, a to nielen v Taliansku, hovorí v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas/Vatican News jej manžel Enrico Petrillo:

„Áno, je to neuveriteľné, pre mňa to presahuje fyzické uzdravenia, veľmi sa ma dotýkajú svedectvá o obráteniach, ku ktorým dochádza prostredníctvom Chiary. Myslím si, že jednou z najdôležitejších charakteristík Chiary je, že bola skutočne [Božím dieťaťom, Božou] dcérou, a to až do posledného dychu.

Samozrejme bola na ceste, nie že by sa s týmto vedomím narodila. Avšak zomrela šťastná, pretože ani bolesť, ani smrť ju neoddelili od Božej lásky. Myslím, že byť synom/dcérou je naozaj jadrom celého príbehu, pretože treba zažiť tú lásku, to stretnutie. A ak to naozaj urobíš, tvoj život sa nemôže nezmeniť, pretože sa konečne necítiš sám v tomto živote, na tomto kríži.“

Chiarin príbeh

Chiara, 28-ročná matka troch detí, zomrela 13. júna 2012 na následky rakoviny jazyka – jej agresívnu liečbu odkladala, aby mohla na svet priviesť svoje dieťa Francesca. Ešte pred ním však so svojím manželom Enricom hrdinsky bojovala aj o možnosť priviesť na svet aj svoje ďalšie dve deti, ktoré kvôli vývojovým vadám umreli už pol hodinu po pôrode. Lekári, vediac o ťažkom postihnutí detí a ich neschopnosti prežiť viac než hodinu,  jej však pri každom z tehotenstiev odporúčali potrat. Chiara o svojich deťoch napísala:

„V manželstve nám Pán chcel darovať špeciálne deti: Mariu Graziu Letiziu a Davida Giovanniho, avšak chcel od nás, aby sme ich sprevádzali len po ich narodenie. Dovolil nám ich však objať, pokrstiť a odovzdať do rúk nebeského Otca, a to v pokoji a v jednej neobyčajnej radosti. Teraz nám zveril toto tretie dieťa, Francesca, ktorý je zdravý a onedlho sa narodí, avšak Pán od nás žiada, aby sme mu aj naďalej dôverovali, a to aj napriek nádoru, ktorý som objavila len pred niekoľkými týždňami, a ktorý sa nám snaží nahnať strach z budúcnosti, no my aj naďalej veríme, že Boh aj tentokrát vykoná veľké veci“.

Spovedník: Videli sme zomierať šťastnú ženu

Hneď po pôrode Francesca podstúpila Chiara chirurgický zákrok a následné cykly chemoterapie a rádioterapie, liečba však už nepomohla. Terminálne štádium choroby prijala s pokojom a vo viere v Božiu prozreteľnosť. „Po tom, ako sa ukázalo, že už pre ňu niet lekárskej pomoci, Chiara prosila Pána o zázrak. Nie však o zázračné uzdravenie, ale o pokoj a silu na prežívanie chvíľ utrpenia a bolesti, pre seba, ale aj pre jej blízkych“, povedal v kázni na jej pohrebe františkánsky brat Vito, ktorý oboch manželov duchovne sprevádzal, pričom dodal: „A my sme videli zomierať ženu nielen pokojnú a vyrovnanú, ale dokonca šťastnú“.

List synovi: „Láska je stredobodom. Dôveruj Bohu, stojí to za to!“

Chiara zanechala svojmu synovi Francescovi list, v ktorom okrem iného píše:

„Z toho mála, čo som za tie roky pochopila, ti môžem povedať len toľko, že Láska je stredobodom nášho života, pretože sa rodíme z úkonu lásky, žijeme, aby sme milovali a boli milovaní, a zomierame, aby sme spoznali skutočnú Božiu lásku. Zmyslom nášho života je milovať a byť vždy pripravení učiť sa milovať druhých tak, ako ťa to môže naučiť len Boh... Vieme, že si špeciálny a že máš veľké poslanie. Pán ťa vždy chcel a ukáže ti cestu vpred, ak mu otvoríš svoje srdce... Dôveruj, stojí to za to!“