Vatikán 20. júna (RV) „Cirkev v digitálnom svete: nástroje a návrhy“, to je názov knihy talianskeho katolíckeho žurnalistu Fabia Bolzettu, ktorá má pomôcť kňazom a farským pracovníkom používať sociálne médiá v pastorácii. V predslove ku knihe pápež František odporúča sústrediť sa na samotné posolstvo, ktoré treba komunikovať. Treba pozitívne zužitkovať skúsenosť s využitím médií počas pandémie a byť si vedomí prvoradého významu priameho ľudského kontaktu.
Knihu „La Chiesa nel digitale: strumenti e proposte” z vydavateľstva Tau predstavili v pondelok 20. júna v sídle Vatikánskeho rozhlasu v Ríme. Jej ťažiskovým zdrojom je skúsenosť nadobudnutá pri spracovaní 150 inštruktážnych videí členov Talianskeho združenia katolíckych webmajstrov (WECA).
Pápež František vo svojom úvode potvrdzuje užitočnosť knihy v dnešnej dobe, keď podmienky pandémie zvýšili potrebu kontaktu cez sociálne siete. Konštatuje, že využitie internetu a sociálnych médií v Cirkvi malo počas pandémie veľký význam. Prinášame niekoľko myšlienok z predslovu Svätého Otca.
Užitočná skúsenosť z doby pandémie
„Myslím na mnohých kňazov, ktorí dobre využívali technológie a sociálne siete, aby udržiavali Boží ľud v kontakte s Božím slovom a ponúkali mu možnosť zúčastniť sa na svätej omši. Sociálne siete sa používajú na udržiavanie kontaktov, na signalizovanie potrieb, aby sme sa necítili osamelí, na aktivizáciu charitatívnych iniciatív, i na to, aby sme si naďalej pozerali do tváre, kým čakáme na ďalšie osobné objatie.
Odborníci tvrdia, že niektoré zmeny, ktoré nastali v dôsledku častejšieho používania technológií na virtuálne stretnutia, zostanú ešte dlho po skončení pandémie. Doba, ktorú sme prežili, spôsobila, že mnohí kňazi boli tvorivo aktívni pri udržiavaní kontaktu s veriacimi a ich sprevádzaní. Nechýbali ani chyby a excesy. Ak sa však tieto pokusy sústredili na posolstvo, ktoré sa má komunikovať, a nie na protagonizmus komunikátora, musíme uznať, že boli užitočné.“
Virtuálny kontakt nenahradí osobnú prítomnosť
Ako pápež František pripomenul, osobné prežívanie a prijímanie Eucharistie sa nedá nahradiť virtuálnym kontaktom. Sociálne siete však môžu napomôcť pri pastorácii iným spôsobom:
„Táto fáza bola určite výnimočná, najmä skúsenosť s online prenosom slávení. Virtuálne stretnutie nenahrádza a nikdy nemôže nahradiť stretnutie v prítomnosti. Byť fyzicky prítomný pri lámaní eucharistického chleba a chleba lásky, pozerať sa jeden druhému do očí, objímať sa, byť bok po boku v službe Ježišovi v chudobných, stískať ruku chorým, to sú skúsenosti, ktoré patria k našej každodennému prežívaniu a žiadna technológia ani sociálna sieť ich nikdy nemôže nenahradiť.“ ...
„Veľkorysosť a spontánnosť, ktoré boli charakteristické pre núdzovú fázu, musia byť teraz sprevádzané primeranou odbornou prípravou. Je potrebné urobiť ešte veľa, aby sme spoločne oživili povedomie o význame, ale aj rizikách spojených s používaním týchto nástrojov. Naozaj sa treba naučiť načúvať; a zapojiť a formovať mladých ľudí, narodených už v digitálnej ére, aby oživili farské webové stránky.
Internet a sociálne siete môžu byť obývané tými, ktorí vydávajú svedectvo o kráse kresťanskej viery, tými, ktorí ponúkajú príbehy o prežívanej viere a láske, tými, ktorí v dnešnom jazyku sprostredkúvajú neobyčajnú novosť evanjelia, a tými, ktorí počúvajú tak, ako sa to naučili apoštoli a učeníci od Ježiša.“
Kresťan svedčí o Kristovi aj v digitálnom svete
Svoj predslov ku knihe „Cirkev v digitálnom svete. Nástroje a návrhy“ uzavrel Svätý Otec zdôraznením potreby prítomnosti kresťanov v „digitálnom priestore“:
„Vieme, pretože sme to zažili, že iba osobné, neanonymné stretnutie s Ježišom mení život. Vieme, pretože je to naša každodenná skúsenosť, že láska sa musí pestovať každodenným stretávaním, počúvaním a spoločným životom. Vieme, že virtuálna komunikácia nikdy nenahradí krásu osobných stretnutí. Digitálny svet však obývajú a musia obývať kresťania.
Možno práve mladí ľudia, ktorí vychádzajúc zo svojej viery budú zajtra schopní byť protagonistami nových foriem sociálnej a ľudskejšej komunikácie, schopnejšími počúvať a pravdivo sa deliť. Pretože aj internet, územie, kde sa niekedy zdá, že tam prevláda hlas hlučnejšieho a znečistenie falošnými správami, sa môže stať priestorom na stretnutie a počúvanie.
Webová sieť v nás nebude živiť pocit osamelosti, ak budeme skutočne schopní „tvoriť sieť“ a ak virtuálny priestor nebude nahrádzať, ale bude pomáhať utkávať sieť našich sociálnych vzťahov z mäsa a kostí.“
