Velehrad 6. júla (TK KBS) V plnom znení prinášame homíliu kardinála Michaela Czerneho, ktorý bol v utorok 5. júla 2022 hlavným celebrantom pri slávnosti sv. Cyrila a Metoda na národnej púti na Velehrade. Prefekt vatikánskeho Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kardinál Czerny je Kanaďan s českými koreňmi, rodák z Brna.
Svätí Cyril a Metod pochopili, že základným predpokladom plodnosti ich misie je zabezpečiť, aby sa Sväté písmo a liturgia stali zrozumiteľnými pre ľud, ku ktorému boli poslaní. Toto je trvalá úloha Cirkvi: hľadať také spôsoby vyjadrenia viery, ktoré sú ľuďom v danej dobe zrozumiteľné.
Život Cirkvi a život každého kresťana je svojím spôsobom „prekladom“, je výkladom posolstva viery. Dobrý preklad musí byť verný, spoľahlivý, ale zároveň zrozumiteľný. A pretože jazyk a spoločnosť sa vyvíjajú, sú potrebné aj nové preklady. Keď sa na Turíce zrodila Cirkev, jej prvým prejavom bolo, že apoštoli pod vplyvom Ducha Svätého kázali tak, že im rozumeli ľudia rôznych národov, kultúr a jazykov.
Cirkev sa zrodila ako sviatosť porozumenia. Cirkev je sviatosťou – účinným znamením, symbolom a nástrojom jednoty, ku ktorej je povolané celé ľudstvo. Táto jednota nie je a nemá byť uniformná, ale organická: práve vo svojej nezastupiteľnej, nenahraditeľnej jedinečnosti tvorí jednotlivé údy tela, živý a vyvíjajúci sa organizmus.
Cirkev sa zrodila ako „Anti-Babylon“: ako stavba v protiklade tej, o ktorej hovorí kniha Genezis. Kniha Genezis opisuje pokus vybudovať spoločnosť ako jednotu bez Boha a proti Bohu. Uzavretá spoločnosť, spoločnosť bez otvorenosti voči Bohu a voči druhým, je totalitná. Totalitná uzavretá spoločnosť ničí slobodu a rôznorodosť a tiež schopnosť komunikácie – a nakoniec vedie k chaosu, k „zmäteniu rečí“ (porov. Gn 11).
V slovanskom svete, v ktorom kedysi pôsobili Cyril a Metod, bola v 20. storočí budovaná jedna z takých babylonských veží: sovietske impérium neslobody, klamstva a násilia. Snaha zvrátiť beh dejín a obnoviť staré impérium vedie dnes k zločinnej vojne, vedenej nielen proti slobodnej Ukrajine, ale proti celému civilizovanému svetu.
Avšak dejiny nás učia, že všetky babylonské veže pýchy, klamstva a násilia, všetky uzavreté spoločnosti, sú odsúdené k pádu. Ak sme konfrontovaní s násilím, so zločinmi agresorov, ako máme konať my kresťania, ktorí sme povolaní milovať všetkých ľudí, odpúšťať nepriateľom a jednoducho sa správať dobre? O tom hovorí jasne pápež František v encyklike Fratelli tutti:
«Nejde o to, aby sme sa vzdali vlastných práv a navrhovali odpustenie skorumpovanému mocnárovi, kriminálnikovi alebo niekomu, kto degraduje našu dôstojnosť. Sme povolaní milovať všetkých bez výnimky, no milovať utláčateľa neznamená súhlasiť s tým, aby bol naďalej taký; neznamená to dovoliť mu, aby si myslel, že jeho konanie je prijateľné. … Kľúčové je, že to nerobíme pre živenie hnevu, ktorý škodí našej duši i duši nášho ľudu, alebo pre nezdravú potrebu zničiť druhého, čo rozpúta dlhý rad odvety. Nik nedosiahne vnútorný pokoj ani sa nezmieri so životom takýmto spôsobom» (Fratelli tutti, 241-242).
Cirkev má byť v našom zranenom svete poľnou nemocnicou a učiteľkou vnútorného pokoja. Preto Cirkev musí byť otvorenou spoločnosťou, otvorenou voči Bohu a jeho plánu s ľudstvom. Cirkev musí byť otvoreným, pohostinným miestom. Jej úlohou je aj vlastným príkladom inšpirovať spoločnosť, štáty a národy k otvorenosti a bratstvu.
Ako stále naliehavo pripomína pápež František, v súčasnosti je aktuálnym a dôležitým prejavom tejto otvorenosti ústretovosť voči migrantom, voči ľuďom, ktorých vojna alebo chudoba núti opustiť svoje domovy. Ústretovosť voči cudzincom a prisťahovalcom je jedným z Božích prikázaní, ktoré prechádzajú Svätým písmom Starého i Nového zákona. A Česká republika patrí ku krajinám, ktoré preukázali a stále preukazujú štedrú ústretovosť voči obetiam vojny na Ukrajine.
Cirkev nehľadá spojenectvo ani súťaženie s pozemskými mocnosťami, ale má v úmysle «slúžiť ako „rodina medzi rodinami – to je Cirkev –, otvorená svedčiť [...] dnešnému svetu o viere, nádeji a láske k Pánovi a k tým, ktorých on so záľubou miluje. Dom s otvorenými dverami. Cirkev je dom s otvorenými dverami, pretože je matka» (tamtiež, 276).
Bratia a sestry, ukazujme svetu otvorenú, materskú, zrozumiteľnú a vierohodnú tvár Cirkvi. Aj takto naplníme odkaz svätých Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy. Nech sa za nás prihovárajú, aby sme sa naučili „prekladať“ evanjelium a vyjadrovať našu vieru rôznymi jazykmi našich bratov a sestier, ktorí spolu s nami obývajú „spoločný domov“.
(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)
