Bratislava 28. júla (TK KBS) Koordinátorom eparchiálnej fázy synody v Bratislavskej eparchii bol protosynkel Vladimír Skyba. V rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS sa podelil s jej závermi.

Bratislavská eparchia je prakticky v diaspore, bol to problém pre synodálny proces?

Problém to nebol. Práve naopak. Malé farské spoločenstvá vytvorili skupinky pre synodálne stretnutia a bola to príležitosť, keď sa mohli neformálne stretnúť aj mimo bohoslužieb. Pretože sa viacmenej všetci poznajú, tak dialóg bol často veľmi vecný a priamy.

Ako alternatívu k modlitbe za synodu ste ponúkli inú modlitbu. Akú a prečo?

Je to modlitba k Duchu Svätému: „Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy ...“ (Carju nebesnyj ...) Touto modlitbou vo východnej cirkvi začíname každú modlitbu a každú duchovnú činnosť, je súčasťou modlitieb, ktoré nazývame: „Obvyklý začiatok.“ (Načalo obyčnoje). Na úvod sme vždy začínali touto modlitbou, potom modlitbou za synodu a potom nasledovalo samotné synodálne stretnutie.

V Bratislave dnes už pôsobí aj ukrajinská gréckokatolícka komunita. Zapojili ste aj ju do synodálneho procesu?

Áno.

Čo ukázala synodála skúsenosť o eparchii?

Že ľudia majú záujem o Cirkev, že im záleží na Cirkvi a chcú sa aktívne podieľať na živote Cirkvi.

Neboli mnohé z otázok ťažké, náročné pre ľudí?

Myslím si, že ťažké neboli, ale k niektorým bol potrebný vysvetľujúci komentár. My sme k jednotlivým otázkam vypracovali ešte doplňujúce otázky podobne, ako to bolo v istom talianskom biskupstve, ktoré nám v tomto smere poslúžilo za vzor.

Sú ľudia naučení vyjadrovať sa verejne na cirkevné témy vo farskom spoločenstve?

Nie sú, ale práve táto „Synoda o synodalite“ a spôsob, ako sa musela započať na farskej a diecéznej úrovni mnohým pomohla.

Vladyka Peter zdôraznil ako naliehavú potrebu zaviesť vo farnostiach katechumenátnu formáciu dospelých. Prečo?

Lebo mnohí, a dovolím si tvrdiť, že väčšina prijíma krst, bez potrebného uvedenia do viery. A tak väčšina „kresťanov“ žije v rozmere prirodzeného náboženstva, kde je vždy potrebné uspokojovať prísneho boha. Sila kerygmy, ktorá bola základom pri ohlasovaní v prvotnej Cirkvi a katechumenátna formácia menili život človeka a činili ho dospelým vo viere. To znamená vydávať znaky viery a milovať v rozmere kríža.   

Výzvou pre eparchiu je, ako preniesť niektoré formy pastorácie napr. mládeže do našich farností. Aby farnosti neboli len o obrade. Viete už ako na to?

Ohlasovať kerygmu a vytvárať spoločenstvá, kde sa žije s Božím Slovom.

Je obava, že ak nepodchytíte mládež môžu prejsť k rímskokatolíkom?

Táto obava je tu stále. Ale nevidím problém, ak by išli niektorí mladí k rímskokatolíkom. Lebo ak idú napr. na stretká k saleziánom, ku kapucínom, k jezuitom a pod. tak sú v Cirkvi, tak o čo tu ide? Horšie je ak odchádzajú z Cirkvi alebo k sektám. Preto sa treba vážne zamýšľať, ako ďalej.

Jedným z problémov súvisiacich s liturgiou môže byť v eparchii otázka bohoslužobného jazyka (cirkevná slovančina vs. slovenčina). Dotkli sa synodálne stretnutia aj tohto problému?

Áno. V našom obrade je stále aktuálne sláviť bohoslužby aj cirkevno-sloviensky. Mnohí, ktorí prichádzajú z východu sú z oblasti, kde cirkevno-slovienčina je živým liturgickým jazykom. Treba zvážiť, ako vhodným spôsobom tieto dva jazyky stmeliť pri liturgizovaní, aby nebola ohrozená kerygma.

Gréckokatolícka cirkev preberá niektoré latinské sviatky, je to v poriadku? Skôr to pomáha, alebo je to na ujmu autencity cirkvi?

Je to uhol pohľadu. Ak ide o zachovanie východnej špirituality, môže to byť na ujmu. Ale na druhej strane žijeme tu dva obrady vedľa seba niekoľko storočí, je nemysliteľné, aby sa tieto obrady navzájom neovplyvňovali. Myslím si, že to viac pomáha.

V oblasti dialógu s inými kresťanskými konfesiami je pre Gréckokatolícku cirkev najbližšia Pravoslávna cirkev, lebo práve s ňou má spoločnú liturgiu. Nie sú však vzťahy cirkví poznačené predsudkami a dôsledkami krívd z päťdesiatych rokov minulého storočia?

Sú, ale dôležité je, aby sme si odpustili. Myslím si, že tá snaha odpustiť tu je, len aby bolo komu, keď ten druhý sa necíti byť vinný.

Niektoré pravoslávne cirkvi neuznávajú krst udelený v Katolíckej cirkvi, nie je tou prekážka ekumenických vzťahov?

Určite je.

Aké výzvy Ducha Svätého stoja pred Bratislavskou eparchiou?

Ohlasovať kerygmu, hľadať tých, čo sa stratili a povzbudzovať bratov vo viere.

Aké tri závery z diecézneho procesu by ste vyzdvihli?

    • forma ustanovenia a spôsob vykonávania služby katechistu v Gréckokatolíckej cirkvi;
    • podnecovať farnosti, aby sa stávali „cirkvou vychádzajúcou“;
    • výchova a vzdelávanie animátorov (animátorská škola);

Čo Vás na procese najviac prekvapilo a povzbudilo?

Prekvapilo ma to, že boli takí, ktorí účasť na synode, na jej eparchiálnej fáze to brali, ako povinnosť nie ako výzvu.
Povzbudilo ma, to že mnohí v stretnutiach chcú pokračovať.