Bratislava/Košice 9. augusta (TK KBS) Kardinál Jozef Tomko, ktorý zomrel v pondelok v Ríme, si prial, aby bolo jeho ostatky pochované v košickej Katedrále sv. Alžbety. V tejto súvislosti prinášame úryvok z piatej kapitoly knihy Mariána Čižmára Kardinál Jozef Tomko. Život v službe evanjelia (s. 752 - 753), v ktorej autor prináša slová kardinála na tému koncu ľudského života.
Až príde čas odísť do domu Otca…
Svätopisec v starozákonnej knihe Svätého písma zaznačil aj tieto múdre slová: „Svoj čas má narodiť sa, svoj čas má zomrieť“ (Kaz 3,2). Aj kardinál Jozef Tomko myslí na túto pravdu o ľudskom živote, a teda i o svojom živote.
V závere svojich spomienok v knihe Na životných cestách hovorí: „Kým mi Pán Boh dáva silu, pokiaľ je čas, pracujte na svojej spáse…“ Môj obľúbený vzor – sv. Pavol – ku koncu svojho života už spomína aj svoj posledný cieľ: poznať moc Kristovho zmŕtvychvstania a nejako dosiahnuť aj vzkriesenie z mŕtvych, pričom používa príznačný výraz moc, po grécky dynamis. Nuž aj ja si vyprosujem ešte trochu pavlovského dynamizmu, ale musím s veľkým apoštolom skromne dodať: »Nie že by som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa. Bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi« (Flp 3,12-14).
V závere dokumentárneho filmu o živote kardinála Jozefa Tomka znejú aj jeho slová na tému konca ľudského života: „Môj cieľ? Dobre sa pripraviť na smrť a aby mi Pán Boh dal dobrú smrť. On nech už rozhodne o tom, aká to je dobrá smrť, a po smrti – ako je to v tej vianočnej vinšovačke – a po smrti fuk do neba.
Na tému smrti kardinál hovoril vo svojej spálni rímskeho bytu, kde má na stene obrazy svojich rodičov, otca i matky, a uprostred drevorezbu trpiaceho Krista. Pri pohľade na tieto najdrahšie osoby poznamenal: „Aj pre mňa rodičia sú rodičmi… No keď raz budem umierať tu, keď Pán Boh dá, že to bude tu a nie v špitáli, alebo ktovie kde, no tak ich mám pred sebou; to, čo je akosi najdrahšie, najbližšie, to ostáva tu. Ten Kristus je trpiaci, ale je aj vzkriesený. Preto žijeme, žijeme pre večnosť, od nás závisí veľa, a treba si ju pripraviť tak, aby nám Boh mohol naozaj uplatniť naplno svoje milosrdenstvo.“
Podľa vyjadrenia košického arcibiskupa Alojza Tkáča z roku 2006, vôľa kardinála Jozefa Tomka je, aby – až príde čas odísť do domu Otca – jeho telo bolo pochované v košickej katedrále – Dóme svätej Alžbety. Arcibiskup Tkáč sa vyjadril pre médiá: „Pán kardinál mi napísal list, že už má svoj vek, a tak sa rozhodol požiadať, aby mohol byť pochovaný v katedrále. Preto, lebo pán kardinál i ja máme svoje roky a tiež aby v primeranom čase neboli nejaké problémy, požiadal som pána dekana Šandora, aby bola upravená hrobka v dóme… Hrobiek je šesť. Predpokladám, že tento počet aspoň do začiatku druhej polovice tohto storočia bude pre cirkevných hodnostárov stačiť. Podľa Kódexu kánonického práva by na prvom mieste mali byť v hrobke pochovaní košickí diecézni biskupi. Je nám teda súdené, že tak ako sme spolu s pánom kardinálom kráčali životom celých 40 rokov, budeme spolu aj po smrti,“ dodal arcibiskup Alojz Tkáč.
Kniha života kardinála Jozefa Tomka zatiaľ nie je zatvorená, svojím životom píše jej ďalšie stránky. Až raz príde čas, aj ona sa zatvorí. Hlboko sa mnohým vryl do pamäte obraz knihy evanjelia, ktorá bola na rakve mŕtveho pápeža Jána Pavla II. na Námestí svätého Petra v Ríme v onen pamätný deň jeho pohrebu, keď silný víchor prelistoval stránky tejto knihy, až ju napokon zatvoril.
Kedy sa zatvorí kniha života kardinála Jozefa Tomka? To vie len Boh. Prajeme si, aby bol medzi nami čo najdlhšie. Ad multos annos! – Aj týmito slovami zvyknú ľudia vyjadriť svoje žičenia dobra a dlhého života, až sa naplní aj na ňom to, čo Cirkev vyjadruje slovami klasického hymnu Stabat Mater dolorosa: „Quando corpus morietur, fac ut animae donetur paradisi gloria.“ (A keď telo moje skoná, daj, nech duša moja spozná blaho žitia večného.)
Túto tému nech uzavrie sám kardinál Jozef Tomko: „Čas je ako rieka, nielen beží, priam letí, a roky odchádzajú. Blíži sa večnosť, my vlastne už sme veční. Za tento dar, ktorý je nám spoločný, každý z nás žije, je tu, za tento dar ďakujeme.“
-
Poznámka: Úryvok z knihy: Marián Čižmár: Kardinál Jozef Tomko. Život v službe evanjelia, s. 752 - 753
Zdroj: Košická arcidiecéza
