Bahrajn 6. novembra (RV) Svoj program apoštolskej cesty v Bahrajne uzavrel pápež František v kruhu biskupov, kňazov, rehoľných sestier, katechétov a pastoračných pracovníkov, ako aj kňazského a rehoľného dorastu. V nedeľu 6. novembra o 9.30 miestneho času sa s nimi stretol v Kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Maname. Spolu s nimi sa modlil, počúval Božie slovo a vypočul si ich svedectvá. Reagoval na ne povzbudením uchovať si radosť, vytvárať jednotu a mať prorockého ducha.

Na území Bahrajnu pôsobí 20 kňazov, 7 rehoľníčok a okolo 90 katechétov rozličných národnoctí. Spolu so spoločenstvami žijúcimi v Kuvajte, Katare a Saudskej Arábii patria do Apoštolského vikariátu Severnej Arábie, ktorý má celkovo 60 kňazov a vyše 1300 katechétov. V najstaršom katolíckom kostole v celej oblasti Perzského zálivu, postavenom v rokoch 1939-1940, pápeža privítal apoštolský vikár Mons. Paul Hinder. So svedectvami sa podelila miestna laička, rehoľná sestra a kňaz. Z tvárí tých, čo sa podelili so svedectvami, ako aj ostatných prítomných vyžarovala radosť.

Svätý Otec v príhovore vyzdvihol pestrosť tamojšej cirkvi, ktorá vyjadruje jej katolicitu:

„Drahí biskupi, kňazi, zasvätení muži a ženy, seminaristi, pastorační pracovníci, dobré ráno! Som rád, že môžem byť medzi vami, v tomto kresťanskom spoločenstve, ktoré tak dobre prejavuje svoju „katolícku“, teda univerzálnu tvár: Cirkev obývaná ľuďmi z mnohých častí sveta, ktorí sa stretávajú, aby vyznávali jednu vieru v Krista.“

Radosť, jednota, proroctvo

Rady a povzbudenia, ktoré pápež František vo svojom príhovore adresoval miestnej cirkvi, boli upriamené na pôsobenie Ducha Svätého:

„Všetko pramení z milosti, všetko je milosť, všetko pochádza z Ducha Svätého. A tak mi dovoľte, aby som sa s vami krátko zastavil pri troch veľkých daroch, ktoré nám Duch Svätý dáva a žiada, aby sme ich prijali a žili: radosť, jednota a proroctvo.“

Na prvom mieste zdôraznil Svätý Otec kresťanskú radosť, prameniacu z osobného vzťahu s Bohom:

„Duch Svätý je predovšetkým zdroj radosti. Sladká voda, ktorú chce Pán nechať prúdiť v púšťach nášho človečenstva, zmieseného zo zeme a krehkosti, je istota, že na ceste životom nikdy nie sme sami.

Lebo Duch je ten, ktorý nás nenecháva samých, je Utešiteľ; utešuje nás svojou diskrétnou a blahodarnou prítomnosťou, sprevádza nás láskou, podporuje nás v našich zápasoch a ťažkostiach, povzbudzuje naše najkrajšie sny a najväčšie túžby, otvárajúc nás úžasu a kráse života.

Radosť Ducha teda nie je príležitostným stavom alebo momentálnou emóciou, a už vôbec nie je akousi konzumnou alebo individualistickou radosťou, tak prítomnou v niektorých súčasných kultúrnych skúsenostiach. Naopak, radosť Ducha je radosťou, ktorá pramení zo vzťahu s Bohom, z vedomia, že aj v námahách a temných nociach, ktorými niekedy prechádzame, nie sme sami, stratení alebo porazení, pretože on je s nami. A s ním môžeme čeliť všetkému a prekonať všetko, dokonca aj priepasť bolesti a smrti.

Vám, ktorí ste objavili túto radosť a prežívate ju v spoločenstve, by som chcel povedať: uchovávajte si ju, strážte si ju, ba znásobte ju. A viete, aký je na to najlepší spôsob? Darovať ju. Áno, kresťanská radosť je nákazlivá, pretože evanjelium dáva človeku vyjsť zo seba samého, aby mu sprostredkovalo krásu Božej lásky. Preto je dôležité, aby sa v kresťanských spoločenstvách radosť nevytratila a bola spoločná; aby sme sa neobmedzovali na opakovanie gest zo zvyku, bez nadšenia, bez tvorivosti. Vtedy naopak stratíme vieru a staneme sa nudnou komunitou: to je niečo ošklivé!

Je dôležité, aby sme okrem liturgie, najmä slávenia svätej omše, ktorá je prameňom a vrcholom kresťanského života, šírili radosť z evanjelia aj v živej pastoračnej činnosti, zvlášť kvôli mladým ľuďom, rodinám a povolaniam ku kňazskému a rehoľnému životu. Kresťanskú radosť si nemôžeme nechať pre seba. Nie, kresťanskú radosť si nemôžeme nechávať pre seba, a keď ju šírime, znásobuje sa.“

Libanon, Etiópia, Ukrajina

Spomedzi mnohých národností prítomných medzi katolíkmi v Bahrajne pápež František osobitne spomenul Libanončanov:

„Keď vidím prítomných veriacich z Libanonu, ubezpečujem ich o svojich modlitbách a blízkosti tejto milovanej krajine, takej unavenej a skúšanej, ako aj všetkým trpiacim národom na Blízkom východe.“

Vo svojom príhovore reagoval Svätý Otec aj na situáciu v Etiópii a na Ukrajine:

„Drahí bratia a sestry, v posledných mesiacoch sa usilovne modlíme za mier. V tejto súvislosti je nádejou dohoda podpísaná ohľadom situácie v Etiópii. Vyzývam všetkých, aby podporili toto úsilie o trvalý mier, aby s Božou pomocou pokračovali cesty dialógu a aby ľudia čoskoro opäť našli pokojný a dôstojný život.“

„Nechcem zabudnúť ani na modlitbu a povzbudenie k modlitbe za sužovanú Ukrajinu, aby sa táto vojna skončila.“