Poľsko 1. decembra (E-kai) Vatikánska Kongregácia pre kauzy svätých vyslovila súhlas so začatím procesu blahorečenia a svätorečenia brata Kaliksta Kłoczka na diecéznej úrovni. Kapucín, ktorý zomrel v roku 2013 v chýre svätosti, takmer počas celého svojho rehoľného života pracoval ako stolár. Pri svojej práci dokazoval neobyčajný konštrukčný talent a spájal svoju pracovnú rolu s vytrvalou modlitbou, obrovskou pokorou a láskou k blížnym.
Mnohí ľudia si svätých spájajú s neustálou modlitbou, pastoračnou prácou, eventuálne s charitatívnou činnosťou alebo svedectvom nezlomnej viery tvárou v tvár mučeníctvu. Takíto svätci, ponorení do sveta zbožnosti, ovplyvňujú životy iných akosi nepriamo, dávaním dobrého príkladu otvorenosti voči Bohu i človeku. Často sú však vnímaní ako vzdialené od každodenného zhonu obyčajných ľudí, ktorí si musia zarábať na živobytie a udržiavať svoj rodiny prácou vlastných rúk. Pravda je však taká, že svätým sa dá stať aj vtedy, keď s láskou plníme svoje každodenné povinnosti spočívajúce v tvorivej práci s materiálmi.
K takýmto osobám patrí kapucínsky kandidát na blahorečenie brat Kalikst Marian Kłoczko, ktorý zomrel v roku 2013 v Lubline a celý svoj rehoľný život si plnil povinnosti stolára. V rôznych kláštoroch varšavskej provincie rehole menších bratov kapucínov vykonával prácu s drevom, preukazoval nezvyčajný konštrukčný talent a spájal svoju profesionálnu aktivitu s vytrvalou modlitbou, obrovskou pokorou a láskou k blížnym. Zanechal po sebe svedectvo človeka oddaného Bohu, ktorý triezvo kráčal po zemi a dokázal spájať ťažkú prácu s neústupným smerovaním k svätosti. Jeho jednoduchosť a otvorenosť voči blízkym vzbudzovali obdiv u iných a v mnohých osobách, ktoré ho stretávali, sa rodila túžba po tom, aby s ním mohli prehovoriť aspoň jednu vetu.
Vatikánska Kongregácia pre kauzy svätých v liste č. 3647-1/22 zo dňa 26. októbra 2022 odoslanom v týchto dňoch na adresu lublinského arcibiskupa Stanisława Budzika, súhlasila so začatím procesu blahorečenia a svätorečenia brata Kaliksta na diecéznej úrovni. Od toho momentu patrí kandidátovi na blahorečenie titul Božieho sluhu. Tento dekrét otvára cestu pre ďalšie procesné úkony, ku ktorým patrí vydanie ediktu lublinského arcibiskupa oznamujúceho začiatok aktivít smerujúcich k otvoreniu procesu. V tomto dokumente arcibiskup vyhlasuje životopisné údaje kandidáta na blahorečenie a prosí veriacich o zozbieranie svedectiev o živote a svätosti Božieho sluhu, a tiež povzbudzuje k modlitbám na orodovanie brata Kaliksta ako orodovníka v rôznych záležitostiach.
Ďalším krokom je vznik tribunálu, ktorý bude zhromažďovať materiály a vypočúvať svedkov života a činnosti Božieho sluhu a vypracúvať stanovisko o úrovni realizácie kresťanských čností kandidáta na blahorečenie. Okrem biskupského delegáta a promótora spravodlivosti sú členmi tribunálu aj hlavný notár a pomocný notár. Menuje sa tiež postulátor a vicepostulátor procesu, ktorí pripravujú príslušné materiály a ich zodpovednosťou je tiež rozvíjanie súkromného kultu Božieho sluhu. Okrem toho vzniká historická komisia, ktorá zhromažďuje dokumenty o živote a svätosti kandidáta a komisia cenzorov overujúca teologickú čistotu dokumentov a zachytených vyjadrení brata Kaliksta.
Proces sa oficiálne začína prvým slávnostným stretnutím tribunálu, počas ktorého skladajú osoby zapojené do dokazovania hrdinstva čností a svätosti kandidáta príslušnú prísahu a zaväzujú sa k dôslednosti pri vykonávaných aktivitách a k dodržaniu právom stanoveného tajomstva. Slávnostné stretnutie je spojené s modlitbou a sú na ňom tiež predstavené motívy, ktoré stoja za úsilím o predstavenie Božiemu ľudu nového kandidáta na blahorečenie. Ďalšími etapami sú vypočutia svedkov, ktorých zoznam a rozsah kladených otázok spracúva promótor spravodlivosti.
Boží sluha Marian Kłoczko sa narodil 15. apríla 1930 v obci Kolonia Brzozowo, vo farnosti Różanystok, ktorá vtedy patrila do vilniuskej arcidiecézy a dnes patrí do arcidiecézy Białystok. Bol piatym z deviatich detí Wincentyho Kłoczku a Moniki rodenej Smarkusz. Jeden z jeho bratov vstúpil k saleziánom. Marian bol pokrstený dňa 27. apríla 1930 vo farskom kostole. Sviatosť birmovania prijal od arcibiskupa Romualda Jałbrzykowského dňa 16. júna 1946. Pri dorastaní v chudobnej rodine dostal mladý Marian neobyčajne cenné lekcie pracovitosti, nábožnosti a lásky k blížnym i nepriateľom. Jeho matka bola františkánskou terciárkou a preukazovala hlbokú nábožnosť a žičlivosť voči núdznym. Myšlienka o rehoľnom povolaní sa u Mariana objavila približne v dvanástom roku života, keď bol na orodovanie Márie uzdravený z ťažkej choroby – brušného týfusu. Odvtedy až do konca života bol horlivým ctiteľom Matky Božej.
Kapucínsku rehoľu spoznal pri povojnovej obnove Varšavy, ktorá bola zničená Nemcami. Do postulátu bol prijatý v decembri 1951 v kláštore v Zakroczyme. Noviciát začal 14. augusta 1952 v Nowom Miaste nad Pilicou, kde dostal rehoľné meno Kalikst. Počas noviciátu bola komunita bratov ohrozená zatýkaním zo strany komunistov, ktorí prenasledovali veriacich. Mladí novici sa odvážne rozhodli zostať pri Kristovi a cirkvi. Prvé rehoľné sľuby zložil Boží sluha Kalikst dňa 27. augusta 1952 v Nowom Miaste a zostal v tomto kláštore niekoľko mesiacov, pracoval ako kuchynská pomoc. Následne bol preložený do Zakroczymu, kde zložil dňa 27. augusta 1956 večné sľuby. Takmer od začiatku svojho rehoľného života pracoval brat Kalikst vo všetkých kláštoroch, kde pôsobil, ako stolár.
Počas svojho rehoľného života prebýval v kláštoroch varšavskej provincie v Zakroczyme, Lubline – centre mesta, Lubartove a v Lubline v mestskej časti Poczekajka, kde od roku 1981 pomáhal pri stavbe kostola a kláštora a pri ich zariaďovaní. Vyrobil všetky okná i dvere a tiež obrovský drevený strop v kostole. Posledné roky jeho života poznačila choroba, ktorú trpezlivo znášal, odovzdaný Božej vôli. Keď ho navštevovalo veľa ľudí a bol obklopovaný priateľskou starostlivosťou, videl prekvapenie iných pacientov, ktorí sa zamýšľali nad tým, o akú významnú osobnosť ide. Boží sluha zas vravieval spolubratovi, ktorý sa oňho staral: „Oni si myslia, že som niekto dôležitý, ale ja som iba obyčajný stolár”. Zomrel dňa 6. apríla 2013, na prvú sobotu v mesiaci, na vigíliu sviatku Božieho milosrdenstva, v nemocnici na Aleji Kraśnickej v Lubline v prítomnosti spolubratov. Jeho pohrebu sa zúčastnili mnohí bratia kapucíni, diecézni duchovní, rehoľné sestry a laici.
Brat Kalikst Kłoczko sa od začiatku svojho rehoľného života vyznačoval nábožnosťou, pracovitosťou, čestnosťou, miernosťou a bol obdarený neobyčajným, majstrovským talentom na riešenie technických a konštrukčných problémov. Zároveň bol aj naďalej jednoduchým, pokorným, skromným a radostným menším bratom, ako verný syn svätého Františka. Jeho spolupracovníci a spolubratia si naňho pamätajú ako na kompetentného človeka, triezvo vnímajúceho realitu, úprimného, ale tiež zdržanlivého v reči, žičlivého, no nikdy príkreho. V správaní brata Kaliksta bolo vidieť pokoj a poriadok, vyplývajúci z neustálej jednoty s Bohom v modlitbe. Vo svedectvách mnohých ľudí sa opakuje presvedčenie, že jeho postoj im pripomínal svätého Jozefa. Pre mnohé osoby bol Kalikst akýmsi duchovným sprievodcom, ktorého cenné rady im pomohli vykonávať dôležité rozhodnutia a riešiť ťažké životné situácie a niektorým už za života vyprosoval potrebné milosti. Ľudia obdivovali jeho pokoru a radosť, ktoré mu pomáhali bez sťažností znášať mnohé poníženia a ťažkosti.
Brat Kalikst sa ešte za života vyznačoval vernosťou božským cnostiam – viere, nádeji a láske, a tiež vernosťou svojmu františkánskemu a kapucínskemu povolaniu. Jeho dobrota voči blížnym a citlivosť na ľudskú biedu boli mimoriadne. Úplne dodržiaval rehoľné sľuby poslušnosti, chudoby a čistoty. Zomrel v chýre svätosti, ktorý vnímali jeho rehoľní spolubratia, príbuzní aj laickí a duchovní veriaci, ktorí ho poznali a obdivovali jeho sústredenie na modlitbu a žiariacu lásku voči Bohu i ľuďom.
Od jeho smrti neustále trvá jeho súkromný kult, a to tak zo strany spolubratov kapucínov, ako aj iných duchovných či laikov. Ľudia navštevujú jeho hrob na cintoríne v Lubline, zapaľujú sviečky a prinášajú kvety. Veľa osôb prosí o jeho orodovanie v rôznych potrebách a je presvedčených o účinnosti jeho modlitby pred Božím trónom. Medzi zaznamenané javy v tejto oblasti patrí uzdravenie po porážke, uzdravenie z rakoviny pankreasu, uzdravenie z epilepsie a uzdravenie z rakoviny hrubého čreva. Existujú dôveryhodné informácie o zásahoch v podobe snov, v ktorých brat Kalikst hovoril o tom, ako túži pomôcť osobám, ktoré potrebujú pomoc.
Spôsob života brata Kaliksta je príkladom dokonalého uskutočňovania františkánskych a kapucínskych ideálov. V roku 2018 XXIV. provinciálna kapitula varšavskej provincie menších bratov kapucínov zaviazala provinciála, aby začal s informačným procesom o bratovi Kalikstovi Kłoczkovi. Odvtedy sa zhromažďujú spomienky naňho a informácie o milosti a zázrakov na jeho orodovanie. Boli napísané knižky a články o ňom, vznikli tiež filmy a rádiové relácie o jeho živote a službe. Kvôli pomerne krátkemu času od smrti brata Kaliksta je ešte veľa osôb, ktoré si ho dobre pamätajú. Existujú tiež zápisy do kláštorných kroník, záznamy z provinciálnych stretnutí a iné dokumenty a pamiatky týkajúce sa tohto brata, zhromaždené v provinciálnom archíve.
Úsilie o začatie procesu blahorečenia zahŕňalo rozhodnutie generálnej rady kapucínskej rehole o začatí procesu, list postulátora miestnemu biskupovi, získanie súhlasu poľskej biskupskej konferencie a list určený Kongregácii pre kauzy svätých so žiadosťou o súhlas so začatím procesu. Dúfame, že proces blahorečenia, poznačený viditeľným Božím pôsobením, ktoré vnímame v milostiach a zázrakoch na orodovanie Božieho sluhu, bude prebiehať úspešne a bude zakončený vyhlásením o hrdinstve čností kandidáta na blahorečenie. Ďalšou fázou bude potvrdenie mimoriadneho Božieho zásahu v podobe zázraku na orodovanie Božieho sluhu. Treba teda zbierať svedectvá a modliť sa za Božie potvrdenie svätosti pokorného stolára.
Potreba svätého patróna, ktorý svedectvom života ukazuje, že svätosť je možná, je dnes veľmi urgentná. Tvárou v tvár sekularizácii spoločnosti a šíriacemu sa názoru o nesúlade medzi učením evanjelia a každodenným životom sú ešte viac potrebné svätí z najbližšieho okolia, ktorí ukazujú atraktívny, realistický životný vzor, príťažlivý svojou konzistentnosťou a prinášaným ovocím. Eventuálny nový patrón remeselníkov brat Kalikst Kłoczko nás učí o plodnom spájaní modlitby a práce, v súlade so starým heslom svätého Benedikta: „Ora et labora” (Zdroj: E-kai / Preložil: Marián Hamada)
