Vatikán 1. decembra (RV) Pápež František vo štvrtok 1. decembra predsedal vo Vatikáne ceremónii odovzdania Ratzingerovej ceny za rok 2022. Prevzali si ju francúzsky jezuitský teológ prof. Michel Fédou a právnik židovského vierovyznania prof. Joseph H. H. Weiler, známy svojou angažovanosťou na obranu symbolu kríža na talianskych školách.
Hoci samotný Benedikt XVI. nebol na slávnosti prítomný, pápež František skonštatoval, že „všetci cítime jeho duchovnú prítomnosť a jeho sprevádzanie v modlitbe za celú Cirkev“. Pri tejto príležitosti osobitne vyzdvihol jeho prínos v interpretácii II. vatikánskeho koncilu a v oblasti dialógu so Židmi.
Priblížme si tohtoročných laureátov Ratzingerovej ceny:
Prof. Michel Fédou sa narodil v roku 1952 v Lyone vo Francúzsku. Je rehoľným kňazom zo Spoločnosti Ježišovej. Od roku 1987 bol profesorom dogmatickej teológie a patristiky v jezuitskom Centre Sèvres v Paríži, kde bol neskôr dekanom Teologickej fakulty a prezidentom samotného Centra. Je členom rád viacerých teologických združení a komisií pre ekumenický dialóg s luteránmi a pravoslávnymi. Je autorom početných diel, najmä z oblasti patristiky a kristológie.
Joseph Halevi Horowitz Weiler, narodený v roku 1951, pôsobil ako profesor práva na viacerých univerzitách a právnických vzdelávacích inštitútoch v USA (New York, Harvard), ale aj vo Veľkej Británii a v rôznych častiach sveta. Bol prezidentom Európskeho univerzitného inštitútu vo Florencii. Je autorom mnohých prác o ústavnom, medzinárodnom a európskom práve a o ľudských právach. Je židovského vierovyznania a je známy tým, že obhajoval Taliansko na Európskom súdnom dvore v kauze verejného umiestňovania krížov na školách. Americká katolícka univerzita mu udelila čestný doktorát.
Cítime duchovnú prítomnosť Benedikta XVI.
Pápež František vo svojom príhovore venoval viacero myšlienok osobnosti Josepha Ratzingera:
„Som rád, že môžem aj tento rok predsedať slávnostnému odovzdávaniu cien. Ako viete, nechýbajú u mňa osobné, bratské a láskyplné stretnutia s emeritným pápežom. Okrem toho všetci cítime jeho duchovnú prítomnosť a jeho sprevádzanie v modlitbe za celú Cirkev, tie jeho neustále kontemplatívne oči. Táto príležitosť je však dôležitá na opätovné potvrdenie toho, že aj príspevok jeho teologického diela a celkovo jeho myslenia je naďalej plodný a činný.
Nedávno sme si pripomenuli 60. výročie otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu. Ako vieme, Benedikt XVI. sa na ňom osobne zúčastnil ako expert a zohral dôležitú úlohu pri zrode niektorých dokumentov. Neskôr bol povolaný viesť cirkevné spoločenstvo pri jeho uvádzaní do života, po boku sv. Jána Pavla II. a ako pastier univerzálnej Cirkvi. Pomohol nám čítať koncilové dokumenty do hĺbky a predložil nám „hermeneutiku reformy a kontinuity“.
Ešte celkom nedávno zdôraznil, ako koncil dlhodobo plní svoju kľúčovú funkciu, keďže nám dal potrebné usmernenia na preformulovanie ústrednej otázky o povahe a poslaní Cirkvi v našej dobe (porov. Posolstvo na 10. medzinárodné sympózium Ratzingerovej nadácie, 7. okt. 2022).
Teologické príspevky Josepha Ratzingera postupne súhrnne vychádzajú v edícii Opera omnia, pripomenul pápež František a dodal:
„Tieto príspevky nám ponúkajú pevný teologický základ pre cestu Cirkvi: „živej“ Cirkvi, ktorú nás učil vnímať a prežívať ako spoločenstvo a ktorá je na ceste - synodos - vedená Pánovým Duchom, vždy otvorená poslaniu ohlasovať evanjelium a slúžiť svetu, v ktorom žije (porov. Homília pri inaugurácii pontifikátu, 24. apr. 2005; Posledná verejná audiencia, 27. feb. 2013).“
Pápež František spomenul aj cennú službu vatikánskej nadácie pomenovanej po Josephovi Ratzingerovi – Benediktovi XVI. Povzbudil ju k spolupráci s podobnými nadáciami, nesúcimi mená ďalších dvoch pápežov: bl. Jána Pavla I. a sv. Jána Pavla II.
Svätý Otec sa následne sústredil na tohtoročných laureátov Ratzingerovej ceny. Prvým z nich je prof. Michel Fédou SJ:
„Otec Michel Fédou - ako sme počuli v úvode - je majstrom kresťanskej teológie. Vo svojom živote, zasvätenom štúdiu a vyučovaniu, hĺbkovo študoval najmä diela cirkevných otcov Východu a Západu a vývoj kristológie v priebehu storočí. Jeho pohľad sa však neuzatvoril pri minulosti. Poznanie tradície viery v ňom živilo živé myslenie, ktoré sa dokázalo čeliť aj aktuálnym otázkam v oblasti ekumenizmu a vzťahov s inými náboženstvami.
V jeho osobe uznávame a vzdávame hold dôstojnému dedičovi a pokračovateľovi veľkej tradície francúzskej teológie, ktorá dala Cirkvi majstrov formátu otca Henriho De Lubaca a solídne a odvážne kultúrne počiny, ako sú Sources Chrétiennes, ktorých vydávanie sa začalo už pred osemdesiatimi rokmi. Bez prínosu tejto francúzskej teológie by nebolo možné dosiahnuť bohatstvo, hĺbku a šírku reflexie, ktorou sa živil Druhý vatikánsky koncil, a musíme dúfať, že bude naďalej prinášať ovocie v jeho uplatňovaní v dlhodobom horizonte.“
Druhým tohtoročným laureátom je prof. Joseph Halevi Horowitz Weiler:
„Profesor Weiler je prvou osobnosťou židovského náboženstva, ktorej bola udelená Ratzingerova cena, ktorou boli doteraz vyznamenaní vedci patriaci k rôznym kresťanským denomináciám. Mám z toho skutočnú radosť. V ťažkých časoch, keď to bolo spochybňované, pápež Benedikt pevne a hrdo potvrdil, že «cieľom jeho osobnej teologickej práce bolo od začiatku zdieľanie a podpora všetkých krokov zmierenia medzi kresťanmi a židmi, ktoré boli podniknuté od koncilu» (List biskupom Katolíckej cirkvi, 10. mar. 2009).
Príležitostí, pri ktorých počas svojho pontifikátu sledoval tento zámer, bolo veľa; nebudeme ich tu vymenúvať. V rovnakom duchu som pokračoval aj ja, ďalšími krokmi, v duchu dialógu a priateľstva so Židmi, ktorý ma vždy oživoval počas mojej služby v Argentíne.“
U právnika prof. Josepha Weilera pápež František vyzdvihol aj ďalší aspekt jeho mysliteľskej činnosti:
„Súzvuk medzi emeritným pápežom a profesorom Weilerom sa zvlášť týka tém zásadného významu: vzťah medzi vierou a právnym myslením v súčasnom svete; kríza právneho pozitivizmu a konflikty vyvolané neobmedzeným rozširovaním subjektívnych práv; správne chápanie uplatnenia náboženskej slobody v kultúre, ktorá má tendenciu odsúvať náboženstvo do súkromnej sféry.
Pápež Benedikt XVI. vždy považoval tieto témy za kľúčové pre dialóg medzi vierou a súčasnou spoločnosťou. Prof. Weiler nielenže o nich vypracoval hĺbkové štúdie, ale zaujal aj odvážne postoje, pričom , keď to bolo potrebné, prešiel z akademickej roviny aj do verejnej debaty - a my by sme mohli povedať do „rozlišovania“ – pre hľadanie konsenzu o základných hodnotách a prekonávanie konfliktov v prospech spoločného dobra. To, že sa židovskí a kresťanskí veriaci môžu v tomto zjednotiť, je znamením veľkej nádeje.“
