Vatikán 3. decembra (RV) Vyhasené životy, ničenie civilných štruktúr, porušovanie zásady ľudskosti, to nie sú „vedľajšie dôsledky“ vojny, ale medzinárodné zločiny, zdôraznil pápež František pri stretnutí s delegáciou organizácie „Lídri za pokoj“. Budovanie mieru si podľa jeho slov vyžaduje podporu komplexného ľudského rozvoja.

Svätý Otec prijal v piatok 2. decembra desiatku členov mimovládnej organizácie Lídri za pokoj (Leaders pour la Paix). V príhovore k nim ocenil „Putovnú školu mieru“, ktorú v týchto dňoch zorganizovali v Ríme na Pápežskej lateránskej univerzite, pričom skonštatoval, že dnes „ľudská rodina, ohrozovaná vojnou, stojí pred najväčším nebezpečenstvom: chýbajúcou vôľou pre budovanie mieru“. Vo svojom príhovore pápež František ďalej uviedol:

„Vaša skúsenosť vás učí, že keď čelíte vojne, prvým krokom je umlčať zbrane, ale potom treba obnoviť terajšie i budúce spolužitie, inštitúcie, štruktúry a služby. Mier si vyžaduje formy zmierenia, spoločné hodnoty a - čo je nevyhnutné - programy vzdelávania a výchovy.

Na budovanie pokoja potrebujeme byť kreatívnymi, a ak je to potrebné, aj prekonávať zaužívané schémy, a zároveň sa musíme postaviť na odpor voči tým, ktorí berú vojnu ako spôsob riešenia sporov medzi štátmi alebo vo vnútri štátov, alebo dokonca zamýšľajú silou presadzovať právne podmienky, potrebné na koexistenciu národov.

Nesmieme zabúdať, že obete na ľudských životoch, utrpenie obyvateľstva, bezohľadné ničenie civilných štruktúr, porušovanie zásady ľudskosti, to nie sú "vedľajšie  dôsledky" vojny. Nie. Sú to medzinárodné zločiny. Toto musíme povedať a zopakovať to.

Používanie zbraní na riešenie konfliktov je prejavom slabosti a lability. Vyjednávanie, mediácia a zmierovacie konanie si vyžadujú odvahu. Odvahu necítiť sa nadradení nad ostatnými; odvahu riešiť príčiny konfliktov, vzdať sa záujmov a zámerov hegemónie; odvahu prekonať kategóriu nepriateľa, aby sme sa stali budovateľmi univerzálneho bratstva, ktoré nachádza silu v rozmanitosti a jednotu v túžbach spoločných každému človeku.

Ešte viac je potrebná odvaha spolupracovať tvárou v tvár výzve tých najúbohejších, ktorí žiadajú nie teoretický mier, ale nádej na život. Budovanie mieru takto znamená rozbiehať a udržiavať rozvojové procesy na odstránenie chudoby, zdolanie hladu, zabezpečenie zdravia a starostlivosti, ochranu spoločného domova, podporu základných práv a prekonanie diskriminácie podmienenej mobilitou ľudí. Len vtedy sa mier stane synonymom dôstojnosti pre každého z našich bratov a sestier.“