Vatikán 3. decembra (RV) Osoby s postihnutím sú nositeľmi tzv. „magistéria krehkosti“, ktoré dokáže premieňať Cirkev i spoločnosť na ľudskejšiu, bratskejšiu a pohostinnejšiu. O tom píše pápež František v posolstve vydanom pri príležitosti Medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím. V tento deň, v sobotu 3. decembra, prijal na osobitnej audiencii vo Vatikáne skupinu ľudí s hendikepom.

Stovku prítomných predstavil pápežovi Mons. Baturi, arcibiskup Cagliari na Sardínii, ktorý je generálnym sekretárom Konferencie biskupov Talianska. Svätý Otec sa pri tejto príležitosti poďakoval Cirkvi v Taliansku za živú pozornosť, ktorú venuje ľuďom v rámci aktívnej a inkluzívnej pastorácie.

„Podporovať uznanie dôstojnosti každého človeka je trvalou zodpovednosťou Cirkvi: je to misia neustálej blízkosti Ježiša Krista každému mužovi a každej žene, najmä tým krehkejším a zraniteľnejším.“

Svätý Otec pri tejto príležitosti zopakoval slová sv. Jána Pavla II., že ľudská osoba, «aj keď je zranená na mysli alebo vo svojich zmyslových a intelektuálnych schopnostiach, je plne ľudským subjektom s posvätnými a neodňateľnými právami vlastnými každému ľudskému stvoreniu» (Príhovor na sympóziu, 8. jan. 2004).

Pápež pripomenul Ježišov pohľad nehy a milosrdenstva osobitne voči tým, ktorým vtedajší predstavitelia moci i dokonca i náboženské autority odmietali venovať pozornosť. „Preto zakaždým, keď kresťanské spoločenstvo premieňa ľahostajnosť na blízkosť a vylúčenie na spolupatričnosť, napĺňa svoju prorockú misiu“, zdôraznil Svätý Otec. Ako dodal, treba dbať nielen na práva osôb, ale aj ich hlbších potrieb:

„V skutočnosti nestačí len brániť práva ľudí, ale je potrebné pracovať aj na uspokojovaní ich existenčných potrieb v ich rôznych dimenziách, telesnej, psychickej, sociálnej a duchovnej. Každý muž a každá žena, nech sa nachádzajú v akomkoľvek stave, sú v skutočnosti nositeľmi nielen práv, ktoré musia byť uznané a garantované, ale aj ešte hlbších potrieb, ako je potreba spolupatričnosti, vzťahov a pestovania duchovného života až po prežívanie naplnenia a velebenie Pána za tento neopakovateľný a úžasný dar.“

Niet začlenenia, ak chýba bratstvo a vzájomné spoločenstvo, podotkol Svätý Otec a zdôraznil praktický dosah tejto požiadavky:

„Je našou povinnosťou zabezpečiť ľuďom so zdravotným postihnutím prístup do budov a na miesta stretnutí, komunikovať zrozumiteľným jazykom a prekonať fyzické bariéry i predsudky. To však nestačí“, zdôraznil pápež a dodal:

„Je potrebné podporovať spiritualitu spoločenstva, aby sa každý človek cítil súčasťou celku, so svojou neopakovateľnou osobnosťou. Iba tak sa každý so svojimi obmedzeniami a darmi bude cítiť posmelený prispievať svojím dielom k dobru celej Cirkvi a spoločnosti.“

„Želám všetkým kresťanským komunitám, aby boli miestami, kde „spolupatričnosť“ a „začlenenie“ nezostanú len slovami používanými pri určitých príležitostiach, ale stanú sa cieľom bežnej pastoračnej činnosti. Takto môžeme byť dôveryhodní, keď hlásame, že Pán miluje všetkých, že je spásou pre všetkých a že všetkých pozýva k stolu života, nikoho nevynímajúc.“

So skupinou hendikepovaných osôb a pastoračných pracovníkov sa Svätý Otec rozlúčil slovami:

„Drahí bratia a sestry, v tomto čase, keď denne počúvame správy o vojne, je vaše svedectvo konkrétnym znamením mieru, znamením nádeje pre ľudskejší a bratskejší svet.“

Magistérium krehkosti

Vo svojom textovom posolstve vydanom pri príležitosti Medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím pápež okrem iného píše:

„Magisterium krehkosti, ak by sme mu načúvali, urobilo by naše spoločnosti ľudskejšími a bratskejšími a viedlo by každého z nás k pochopeniu, že šťastie je chlieb, ktorý nemožno jesť osamote,“ píše v posolstve k Medzinárodnému dňu zdravotne postihnutých osôb pápež František a dodáva:

„Ako veľmi by nám uvedomenie si, že sa navzájom potrebujeme, pomohlo zmenšiť nevraživosť v medziľudských vzťahoch! A ako veľmi by nás uvedomie si, že ani národy sa nezachránia osamote, podnietilo k hľadaniu riešení nezmyselných konfliktov, ktoré zažívame.“

Svätý Otec v posolstve nezabúda na hendikepované osoby vo vojnových zónach:

„Dnes chceme pamätať na utrpenie všetkých žien a mužov so zdravotným postihnutím, ktorí žijú vo vojnových situáciách, alebo tých, ktorí sa v dôsledku bojov ocitli v situácii zdravotného postihnutia.

Koľko ľudí - na Ukrajine a v iných vojnových oblastiach - zostáva uväznených na miestach, kde sa bojuje, a nemá ani len šancu utiecť? Treba im venovať osobitnú pozornosť a všemožne im uľahčovať prístup k humanitárnej pomoci.“

Pápež vyzdvihol účasť hendikepovaných osôb na synodálnom procese. Píše:

„Magistérium krehkosti je charizmou, ktorou vy - bratia a sestry s postihnutím - môžete obohatiť Cirkev: vaša prítomnosť môže prispieť k premene prostredí, v ktorých žijeme, urobiť ich ľudskejšími a prívetivejšími. Bez zraniteľnosti, bez hraníc, bez prekážok, ktoré treba prekonávať, by neexistovala skutočná ľudskosť.  A práve preto sa teším, že synodálna cesta sa ukazuje ako vhodná príležitosť konečne počuť aj váš hlas (...)“.

Svätý Otec v posolstve cituje prípravný dokument pre kontinentálnu etapu synody, v ktorom mnohé miestne cirkvi poukazujú na istú formu diskriminácie, na nedostatok vhodných štruktúr a spôsobov sprevádzania osôb so zdravotným postihnutím.

„Neexistuje „my“ a „oni“, ale jediné „my“, v ktorého centre je Ježiš Kristus, kde každý prináša svoje dary a svoje obmedzenia. Toto vedomie vychádza zo skutočnosti, že všetci sme súčasťou toho istého zraniteľného ľudstva, ktoré na seba prijal a ktoré posvätil Kristus“, píše v posolstve pápež. Ako dodáva, odpoveďou na nepochopenie a diskrimináciu sú ľudský kontakt a bratstvo:

„To, čo rúca múry nepochopenia a prekonáva diskrimináciu, sú práve stretnutie a bratstvo; preto pevne dúfam, že každé kresťanské spoločenstvo sa otvorí prítomnosti sestier a bratov so zdravotným postihnutím a vždy im zaistí prijatie a plné začlenenie.“