Bratislava 22. decembra (TK KBS) Na Vianoce sa každý rok teší rodina Adriany a Antona Čurajových, ktorí bývajú s tromi deťmi v Košiciach. „Advent prežívame ako vieme. Snažíme sa spomaliť, nájsť si čas na seba, na roráty, na modlitbu, i na vínko či lokšu na trhu. Keďže sme všetci workoholici, ide to ťažko, ale dá sa to,“ smeje sa Adriana, ktorá pochádza z metropoly východu. Manžela má zo Žiliny. „Aj tieto korene sú vo vianočných tradíciách odlišné. Mám rada čas príprav, upratovania, pečenia i varenia. Vianočný stromček stavia Tonko, deti ho zdobia. Spravidla vždy na štedrý deň dopoludnia. Ja som zatiaľ v kuchyni a pripravujem večeru. Štedrá večera u nás je však naša, "košická",“ spomína. „Mám rada, keď sme vtedy doma a užívame si pokojný spoločný čas. Občas si ten pokoj musíme vybojovať, ale stojí to za to,“ pokračuje.
Štedrú večeru začínajú tradične modlitbou o šiestej večer pri prestretom stole. Manžel, ako hlava rodiny, číta zo Svätého Písma úryvok o narodení Ježiša. Po modlitbe sa postupne púšťajú do jedál. Nechýbajú oblátky s medom. S ňou sa pri štedrovečernom stole delia s každým, kto sedí pri stole, so slovami "som tu pre Teba kedykoľvek ma budeš potrebovať". „Zdanlivo klišé veta má obrovskú silu a stále ma dojme. Som vtedy vďačná za požehnanie, ktoré si navzájom vyprosujeme,“ hovorí ďalej Adriana, mama dvojičiek Samuela a Antónia (18) a 17-ročnej Anny.
Rozdielnosť v tradícii je najmä v opekancoch s makom, ktoré majú pri večeri. Pokračujú kapustnicou a rybou so šalátom. Po večeri prichádzajú na rad darčeky a po ich rozbalení sa telefonicky spájajú so starými rodičmi a súrodencami. Samozrejme, nesmie chýbať ani polnočná svätá omša. „Odkedy som mamou, a čím som staršia, tým citlivejšie prežívam Vianoce. No životné udalosti, straty, či búrky prispeli k tomu, že si stále viac uvedomujem vzácnosť prítomnej chvíle. Že sme všetci spolu, sme zdraví a môžeme si byť darom. Je to obrovská krehká milosť,“ spomína.
Ani rodine Čurajovej sa nevyhýbajú krízy, ktoré neberú ohľad na ročné obdobia. „Prídu vtedy, keď zabúdame na svoju podstatu. Keď nemáme čas na seba a vzďaľujeme sa od seba. Rozdielnosť pováh je náročné ukočírovať, ja silný extrovert, Tonko silný introvert. Preto je tak veľmi dôležitá podstata, na ktorej stojí naše manželstvo. K nej sa vieme stále vrátiť. Zároveň rešpektovať prirodzenosť toho druhého a nesnažiť sa ho zmeniť na svoj obraz, ale pokúsiť sa ho prijať takého, aký je. Je to rozhodnutie, každý deň nové.
No toto si musia uvedomovať a snažiť sa o to obaja. A byť vďační. Pretože sme takí šťastní, akí sme vďační. Keďže pracujem s rodinami v kríze, uvedomujem si, akú mám milosť žiť v rodine, ktorú mám. Častokrát vidíme svoje problémy ako neprekonateľné, no stačí vykuknúť zo svojej ulity a zistíme, že v porovnaní s inými nám naozaj nič nechýba,“ hovorí Adriana.
Povianočný čas venujú širšej rodine, návštevám a oddychu po celom roku. Silvester neriešia, sú radi, že sa môžu vyspať. „Deti už majú program so svojimi spoločenstvami a ja som s Tonkom doma. Nechýba ďakovná svätá omša a keď je možnosť aj polnočná adorácia. To je pre nás najlepšie využitý čas. Minulosť i budúcnosť odovzdať a v prítomnosti si oddýchnuť,“ spomína. „V našom, vďaka Bohu už 20. ročnom manželstve máme stále tie isté ozdoby na vianočnom stromčeku. Neriešime trendy či moderné výstrelky. Je to pre nás symbol, ktorý len dotvára atmosféru Vianoc. Podstata je predsa v Dare, ktorý prichádza medzi nás. V Ježišovi, ktorý prichádza rok, čo rok, aby nám pripomenul, že k radosti veľa netreba. Iba byť spolu a byť tu pre seba,“ dodáva Adriana Čurajová.
