Vatikán 27. januára (TK KBS) Vianoce nie sú rozprávkou o narodení kráľa, ale o príchode Spasiteľa, ktorý nás vyslobodzuje od zla tým, že na seba berie naše zlo: sebectvo, hriech, smrť. A mučeníci sú mu najviac podobní. To je odkaz pápeža Františka pri príležitosti dnešného sviatku svätého Štefana prvomučeníka, ktorý sa odpustením nepriateľom podľa vzoru Ježiša zaslúžil o neskoršie obrátenie sv. Pavla.
V Pondelok 26. decembra na poludnie sa Svätý Otec z okna nad Námestím sv. Petra pomodlil mariánsku antifónu Anjel Pána.
V úvodnom biblickom zamyslení pápež František vysvetlil, že ťažiskom svedectva sv. Štefana bolo jeho pripodobnenie sa Ježišovi v službe ľuďom a v odpustení nepriateľom: Dobročinnosť a ohlasovanie, to bol Štefan. Jeho najväčším svedectvom je však ešte niečo iné: vedel spojiť lásku a ohlasovanie. Zanechal nám toto svedectvo v okamihu smrti, keď podľa Ježišovho príkladu odpustil svojim vrahom (porov. v. 60; Lk 23, 34).
Príhovor pred modlitbou Anjel Pána
Drahé sestry a bratia, dobrý deň, požehnané sviatky!
Včera sme slávili Narodenie Pána a liturgia, aby nám pomohla lepšie ho prijať, predlžuje trvanie sviatku až do 1. januára: na osem dní. Prekvapivo si však v tie isté dni pripomíname aj niektoré dramatické postavy svätých mučeníkov. Dnes napríklad svätého Štefana, prvého kresťanského mučeníka; pozajtra sväté Neviniatka, deti, ktoré dal zabiť kráľ Herodes zo strachu, že mu Ježiš vezme trón (porov. Mt 2, 1-18). Skrátka, zdá sa, že liturgia nás chce vzdialiť zo sveta svetiel, obedov a darčekov, v ktorom sa v týchto dňoch možno tak trochu vyžívame. Prečo?
Pretože Vianoce nie sú rozprávkou o narodení kráľa, ale je to príchod Spasiteľa, ktorý nás vyslobodzuje od zla tým, že na seba berie naše zlo: sebectvo, hriech, smrť. Toto je naše zlo: sebectvo, ktoré nosíme v sebe, hriech, že sme všetci hriešnici, a smrť. A mučeníci sú najviac podobní Ježišovi. Slovo mučeník v skutočnosti znamená svedok: mučeníci sú svedkovia, teda bratia a sestry, ktorí nám svojím životom ukazujú Ježiša, ktorý milosrdenstvom zvíťazil nad zlom. Aj v dnešnej dobe je mnoho mučeníkov, viac ako kedysi. Dnes sa modlíme za týchto prenasledovaných mučeníkov, bratov a sestry, ktorí vydávajú svedectvo o Kristovi. Avšak je dobré položiť si otázku: My, ja vydávame svedectvo o Kristovi? A ako sa v tom môžeme zlepšiť, vydávať lepšie svedectvo o Kristovi? Pomôcť nám môže práve postava svätého Štefana.
Predovšetkým Skutky apoštolov nám hovoria, že bol jedným zo siedmich diakonov, ktorých jeruzalemská komunita zasvätila pre službu pri stoloch, čiže pre charitu (porov. 6, 1-6). To znamená, že jeho prvé svedectvo nebolo vydané slovami, ale láskou, s ktorou slúžil tým, ktorí to najviac potrebovali. Štefan sa však neobmedzil len na túto pomocnú prácu. S tými, ktorých stretol, hovoril o Ježišovi: zdieľal svoju vieru vo svetle Božieho slova a učenia apoštolov (porov. Sk 7, 1-53.56). A toto je druhý rozmer jeho svedectva: prijímať Slovo a odovzdávať krásu Slova, rozprávať o tom, ako stretnutie s Ježišom mení život. A to bolo pre Štefana také dôležité, že sa nenechal zastrašiť ani hrozbami prenasledovateľov, dokonca ani vtedy, keď videl, že to preňho nedopadne dobre (porov. v. 54). Dobročinnosť a ohlasovanie, to bol Štefan. Jeho najväčším svedectvom je však ešte niečo iné: že vedel spojiť lásku a ohlasovanie. Zanechal nám toto svedectvo v okamihu smrti, keď podľa Ježišovho príkladu odpustil svojim vrahom (porov. v. 60; Lk 23, 34). Dobročinná láska, ohlasovanie, odpustenie.
Tu je teda naša odpoveď na otázku: svoje svedectvo môžeme zlepšiť láskou k bratom a sestrám, vernosťou Božiemu slovu a odpustením. Láska, slovo, odpustenie. Práve odpustenie nám ukazuje, či naozaj praktizujeme lásku voči druhým a či žijeme podľa Ježišovho slova. Odpustenie je v skutočnosti, ako naznačuje samotné slovo v taliančine per-dono, väčším darom, darom, ktorý dávame druhým, pretože patríme Ježišovi, ktorý nám odpustil. Odpúšťam, pretože mi bolo odpustené, a zabúdame na to... Zamyslime sa každý nad sebou, nad našou schopnosťou odpúšťať: aká je moja vlastná schopnosť odpustiť, v týchto dňoch, keď sa môžeme stretnúť okrem mnohých iných aj s ľuďmi, s ktorými sme si nie vždy vychádzali, ktorí nás zranili, s ktorými sme nikdy nenapravili vzťahy. Prosme novonarodeného Ježiša o novosť, o nové srdce, schopné odpúšťať: všetci potrebujeme srdce, ktoré odpúšťa. Prosme Pána o túto milosť: Pane, daj, nech sa naučím odpúšťať. Prosme o silu modliť sa za tých, ktorí nám ublížili, za ľudí, ktorí ma zranili, a robiť kroky k otvorenosti a zmiereniu. Nech nám Pán dá tuto milosť.
A nech nám Mária, Kráľovná mučeníkov, pomáha rásť v láske, v láske k Slovu a v odpustení.
(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka)
