Bratislava 29. decembra (TK KBS) V Bratislave dnes pochovali zosnulého profesora, lekára a vedca Vladimíra Krčméryho, ktorý zomrel minulý týždeň vo veku 62 rokov. Jeho pozostatky uložili po pohrebnej svätej omši v kruhu najbližších na Martinskom cintoríne v Bratislave.

Na odborníka na tropickú medicínu, ktorý založil súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave s viacerými detašovanými pracoviskami v Európe a Afrike, spomínala rodina, priatelia a známi a stovky veriacich v Kostole svätého Vincenta de Paul v Bratislave - Ružinove, kde vystavili rakvu s jeho ostatkami.

Hlavným celebrantom svätej omše bol bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, zúčastnili sa na nej aj apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli, košický arcibiskup metropolita a predseda KBS Mons. Bernard Bober, ďalší arcibiskupi (Cyril Vasiľ, Róbert Bezák) a biskupi (Jozef Haľko, Ján Kuboš, František Rábek, Viliam Judák, Tomáš Galis), kňazi, diakoni, zasvätení.

Nechýbali predseda Národnej rady SR Boris Kollár a dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger, predstavitelia diplomatického zboru, verejného, akademického a umeleckého života, zástupcovia humanitárnych, charitatívnych a iných organizácií, zasvätené osoby a stovky ľudí.

Stojíme pri rakve človeka, ktorý pred časom ešte žil medzi nami

„Zarmútení stojíme pri rakve človeka, ktorý ešte pred krátkym časom žil medzi nami. Dnes sa nám však pred očami ukazuje, že človek je vo svojom živote ako poľný kvet, ktorý ráno rastie a kvitne a večer vädne a usychá. To, že žijeme, nie je samozrejmé. V mene všetkých prítomných vyjadrujeme smútiacej rodine hlbokú sústrasť a súcit.

Modlime sa spoločne za zomrelého brata Vladimíra, veď veríme, že život sa nám smrťou neodníma, iba mení,“ uviedol v úvode pohrebnej svätej omše arcibiskup Zvolenský. V homílii sa prítomným prihovoril bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko.

Večnosť sa nám otvára po smrti, citoval prof. Krčméryho biskup Haľko

Pripomenul, že Vladimír Krčméry bol ešte ráno v deň skonania medzi sýrskymi utečencami v Kútoch, kde sa zatváral projekt stanového tábora. „Podľa svedkov bol v dobrej nálade a okrem iného tam povedal: Misia ukončená, pokračujeme v ďalšej,“ povedal o zosnulom prof. Krčmérym.

Poznal ho, ako človeka vnútorne pokojného, a zároveň veľmi komunikatívneho, empatického, rozhľadeného a dobroprajného; človeka, ktorý sa na každom človeku snažil vidieť to dobré. „Ani tým najväčším hejterom sa nepodarilo strhnúť ho do neláskovo-zrkadlovej reakcie,“ uviedol biskup Haľko. 

Profesor Krčméry „nebol len mužom činu, nebol len mužom pružnej a zrozumiteľnej komunikácie, nebol len mužom empatickej lásky k jednotlivému človeku, ale bol mužom hlbokej viery, čerpal silu z Božej prítomnosti, svoje každodenné poslanie vnímal z hľadiska večnosti, ako to sám na jednej verejnej diskusii povedal veľmi otvorene: Tento svet je len epizóda a sme tu na návšteve. Večnosť sa nám otvára po smrti,“ citoval slová lekára Krčméryho biskup Haľko. 

„Epizódu svojej pozemskej návštevy, vrátane svojej lekárskej profesie, ponímal prof. Krčméry ako hlboko veriaci človek, ako službu Bohu i blížnym. Silu pre všetky svoje aktivity čerpal z každodennej svätej omše, z hlbokej úcty k Eucharististii, z úcty k Ježišovej matke,“ dodal biskup Haľko.

Ako priblížil biskup Haľko, Vladimír Krčméry ukončil svoje 62-ročné pozemské putovanie doma, „pod svojím obľúbeným obrazom – obrazom Božieho milosrdenstva“.

Smútočné príhovory v závere predniesli zástupcovia rodiny a ďalší rečníci. Vystúpila manželka a deti profesora Krčméryho. „Ak by v nebi bola univerzita, z božských cností by si tam spravil doktorát a možno aj habilitáciu, keby sa dalo,“ povedal jeho syn Michal.

Apoštolský nuncius Nicola Girasoli sa vyjadril, že Vladimír Krčméry bol duchovne inšpirovaný učením pápeža Františka. Vyzval, aby jeho príklad nasledovali mladé generácie, aby vnímali rešpekt medzi vierou a vedou a mali vzťah k ľuďom všetkých kultúr.

Heger: Všetci občania Slovenska môžu byť na neho hrdí

Dočasne poverený premiér Eduard Heger sa v príhovore poďakoval rodine zosnulého Krčméryho za to, že mu dovolili, aby bol požehnaním a darom pre celý svet.

„Dnes môžeme byť všetci občania Slovenskej republiky právom hrdí na nášho brata, profesora Krčméryho,“ vyhlásil Heger s tým, že nebohý profesor išiel aj na miesta, kde sa mnohí neodvážili ísť ani len v myšlienkach.

Heger tiež pripomenul, že Vladimír Krčméry pomáhal aj vo svojej vlasti. „Stál v prvej línii v pandémii a celému Slovensku vlieval nádej, že to zvládneme. Bol to on, kto sa nechal prvý zaočkovať,“ hovoril.

Vladimír Krčméry pochopil, že zmyslom vzdelávania a vedy je pomáhať, skonštatoval v príhovore dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity Marek Šmid.

Podľa neho profesor Krčméry hovoril pozorne s chorým, keď liečil, a na každého pacienta sa pozeral ako na človeka s menom. Pripomenul jeho obetavosť, keď spomenul, že prvý infarkt dostal v Sudáne pri operácii chlapca v stane vo veľkej horúčave.

Rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Juraj Benca poukázal na to, že zakladateľ tejto školy zmenil život jemu a mnohým ľuďom po tom, čo sa vrátili domov so skúsenosťou z humanitárnych projektov.

Na Vladimírovi Krčmérym si cenil pokoru. „Ku každému sa správal ako k sebe, nerobil rozdiely medzi kresťanom, moslimom, neveriacim, budhistom,“ uviedol Benca.

Predseda parlamentu Boris Kollár vystúpi s príhovorom na súkromnom smútočnom stretnutí, uviedla TASR.

Po svätej omši vyprevadili pozostatky pred kostol. Profesora Krčméryho pochovali na Martinskom cintoríne v Bratislave.

Naživo pohrebnú svätú omšu priniesli televízie TA3 a TV LUX, streamovali ju aj na YouTube kanáli bratislavského kostola vincentínov a facebookovom profile  Bratislavskej arcidiecézy.

-

Profil profesora Vladimíra Krčméryho, lekára a odborníka na tropickú medicínu

Vladimír Krčméry sa narodil 23. júla 1960 v Bratislave v rodine vedca a lekárky. Jeho strýko MUDr. Silvester Krčméry bol počas komunistického režimu pre cirkevné aktivity medzi študentmi medicíny a robotníkmi väznený. Aj on sám sa v mladosti tajne podieľal na práci cirkevných mládežníckych hnutí.

V roku 1985 absolvoval štúdium medicíny na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave. O päť rokov neskôr získal na UK akademický titul PhD. a v roku 1992 sa habilitoval na docenta v odbore vnútorné choroby - chemoterapia. Vedeckú hodnosť DrSc. dosiahol na Lekárskej fakulte UK v roku 1993. Na Masarykovej univerzite v Brne v roku 1997 obhájil profesúru v odbore vnútorné lekárstvo.

Profesionálne začal pracovať v roku 1985 ako odborný asistent na Ústave medicíny LF UK v Bratislave a na Klinike infekčných chorôb v Parazitologickom laboratóriu (1985-1989). Zároveň pôsobil ako všeobecný lekár na Klinike infekčných chorôb vo Fakultnej nemocnici UK v Bratislave (1986-1988).  

Na oddelení chemoterapie na onkologickom ústave LF UK pracoval v rokoch 1993-1996. Primárom Oddelenia klinickej farmakológie v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave bol v roku 1996. Zastupujúcim prednostom v Mikrobiologickom ústave LF UK bol v roku 2014. Riaditeľom Tropického inštitútu a referenčného laboratória tropických chorôb na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety bol v roku 2015.

Ako profesor farmakológie na Univerzite v Brne pôsobil v roku 1997. V rokoch 1998-2001 bol tiež profesorom zdravotníckeho manažmentu na Univerzite v Scrantone v USA.  

Vladimír Krčméry sa zaslúžil o vznik niekoľkých vzdelávacích inštitúcií na Slovensku. Pomáhal s obnovou Trnavskej univerzity, na ktorej založil zdravotnícku sekciu a fakultu zdravotníctva a bol jej prvým dekanom. Počas tohto obdobia začal pôsobiť v Keni, kde boli s jeho pomocou otvorené rozvojové humanitárne, vedecké aj vzdelávacie projekty. Pomáhal budovať aj Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave.  

Súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (VŠZaSP) v Bratislave, ktorá má viaceré detašované pracoviská v Európe a Afrike, založil v roku 2002. So školou rozbehol úspešný projekt detských domovov House of Family v Kambodži. Do roku 2013 bol rektorom a štatutárnym zástupcom školy, na ktorej založil Tropický tím.

Čestné doktoráty dostal na viacerých univerzitách v zahraničí. V roku 2005 na univerzite v Českých Budějoviciach, o tri roky neskôr na univerzite v Scrantone. V roku 2012 ocenili jeho prácu čestným doktorátom na univerzite vo Varšave a v roku 2015 na Cambridgeskej univerzite.

Bol ambasádorom protitetanového projektu UNICEF, členom rady ministra zdravotníctva, riaditeľom Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny. Po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020 sa stal členom Permanentného krízového štábu SR. Patril medzi hlavné tváre očkovacej kampane proti ochoreniu COVID-19 a tiež k najoslovovanejším odborníkom.  

Profesor Vladimír Krčméry patril medzi laureátov ocenenia Honour of Ekotopfilm. V roku 2008 získal ocenenie Vedec roka za antiinfekčnú liečbu u onkologických pacientov s komplikáciami po cystostatickej chemoterapii. Cenu primátora Bratislavy dostal v roku 2010 a v tom istom roku ho ocenili aj Zlatou medailou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ocenenie od združenia Človek v ohrození za prínos krízovým oblastiam sveta, konkrétne za pomoc obyvateľom Haiti postihnutých zemetrasením, dostal v roku 2010. Krištáľové krídlo za filantropiu dostal v roku 2012 a o rok neskôr si prevzal v Malajzii ocenenie za prínos v oblasti medicíny.

_
Aktualizované