Prešov 31. decembra (TK KBS) V utorok 27. decembra, keď si východné cirkvi uctievajú pamiatku sv. prvomučeníka a archidiakona Štefana, slávil v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove archijerejskú svätú liturgiu vladyka Peter Rusnák, pri ktorej udelil nižšie svätenie – poddiakonát dvom svätencom – Michalovi Pavlovskému a Jozefovi Polačkovi.
Samotný obrad ustanovenia za poddiakona sa uskutočňuje pred začiatkom svätej liturgie a pozostáva z vkladania rúk biskupa na hlavy svätencov a z modlitby, ktorá v sebe obsahuje prosbu, aby ich Pán zachoval nepoškvrnených a aby im dal milosť milovať krásu jeho domu a učinil ich hodnými vykonávať službu poddiakonov. Svätenci potom trikrát lejú vodu na ruky svätiteľa, ktorý im položil na plecia lention (ručník, ktorým sa utierajú bohoslužobné nádoby).
Úlohou poddiakona je vykonávať v chráme tieto služby: strážiť kráľovské dvere, aby nik nepovolaný nevstupoval do svätyne; udržiavať v čistote bohoslužobné nádoby a svietniky na oltári; zapaľovať sviece, obliekať biskupa a kňaza do liturgických rúch; pripravovať potrebné veci na udeľovanie sviatostí; liať vodu na ruky biskupa a kňaza a prednášať čítanie z listov svätých apoštolov.
V homílii vladyka Peter vravel o skutočnej podstate Vianoc, v ktorých sa Boží Syn Ježiš Kristus stáva človekom, aby zobral na seba hriechy celého ľudstva. Aj keď dnešná spoločnosť vytvorila z Vianoc „komerčný sviatok“, realita života, problémy, ťažkosti a hriech nezmiznú, nezostane tu post vianočná idylka. Svätencom pripomenul modlitbu, ktorú vladyka vyslovil počas vysviacky, aby žili v pravde, čo bude viesť k určitému mučeníctvu, ale to je úloha nás kresťanov. Postaviť sa do pravdy aj za cenu toho, že ťa tento svet začne hneď prenasledovať, odsudzovať a ukazovať na teba prstom. Ak človek hľadá oporu v Kristovi, nemusí sa báť prenasledovania, odsudzovania, lebo Kristus povedal: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“
Na konci liturgie poďakoval vladykovi svätenec Jozef Polačko, ktorý vyslovil aj prianie, aby im táto služba a zároveň aj výsada byť pri oltári a posluhovať pri slávení nikdy nezovšednela.
