Vatikán 4. januára (TK KBS) To, čo vo štvrtok nastane na Svätopeterskom námestí, má už precedens v tom, čo sa stalo Piovi VI., ktorý zomrel vo vyhnanstve vo Valencie v roku 1799 ako Napoleonov zajatec. Jeho slávnostný pohreb sa konal o tri roky neskôr, keď boli jeho pozostatky privezené späť do Ríma: pohreb celebroval Pius VII., vysvetľuje Andrea Tornielli, taliansky novinár a edičný riaditeľ Vatican News.
Pápež celebruje pohreb svojho predchodcu: to, čo sa v najbližších hodinách odohrá na Svätopeterskom námestí, kde bude František predsedať pohrebu Benedikta XVI., bolo pochopiteľne prezentované ako niečo, čo nemá v novodobých dejinách cirkvi obdobu. Bezprecedentné bolo určite odstúpenie pápeža Ratzingera, ktoré bolo motivované vekom a nedostatkom fyzických a duševných síl, aby uniesol zodpovednosť a ťarchu záväzkov spojených s pontifikátom. Ale žehnanie rakvy svojho predchodcu úradujúcim pápežom je v porovnaní s dvojtisícročnou históriou cirkvi pomerne nedávnym precedensom.
Stalo sa tak vo februári 1802 pri slávnostnom pohrebe Pia VI., ktorý v bazilike svätého Petra celebroval jeho nástupca Pius VII. Zosnulý, rodným menom Giannangelo Braschi (Cesena 1717 - Valence 1799), bol zvolený za pápeža v roku 1775, po dlhej vláde zomrel vo vyhnanstve vo Francúzsku ako Napoleonov väzeň. Pohreb sa konal vo Valencie bezprostredne po jeho smrti, zatiaľ čo "novendiali" (deväťdňové zádušné sväté omše pred začatím hlasovania v konkláve) sa konali v Benátkach, v meste, kde sa kardináli zišli, aby zvolili jeho nástupcu.
Pius VII., bol zvolený 14. marca 1800, si prial, aby sa pozostatky jeho predchodcu vrátili do Ríma. V decembri 1801 boli exhumované a putovali z Valencie do Marseille a odtiaľ loďou do Janova. Po pristátí v Taliansku sa telo vyhnaného pápeža vydalo na triumfálnu púť, pri ktorej sa na každej zastávke konali slávnostné obrady. Dňa 17. februára 1802 sa konal „veľkolepý triumfálny vjazd do Ríma“, pri ktorom kardináli čakali na pozostatky na moste Ponte Milvio. Slávnostný pohrebný obrad sa potom konal v chráme svätého Petra za prítomnosti pápeža Pia VII.
Ostatky Pia VI. však nemali pokoj: jeho srdce a "prekordium" (starobylý názov pre orgány a anatomické útvary hrudnej dutiny obklopujúce srdce, o ktorých sa verilo, že sú sídlom citov, pocitov a vnímavosti) Pia VI. boli na výslovnú žiadosť parížskej vlády privezené späť do Valencie po tom, čo v roku 1802 absolvovali dlhú spiatočnú cestu cez rôzne zastávky vo Francúzsku. V roku 1811 sa však srdce opäť vrátilo do Ríma.
