[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je streda 12. 06. 2024   Meniny má Zlatko      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  jún  >>
poutstštpisone
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Homília arcibiskupa Jána Graubnera pri začatí Európskeho synodálneho stretnutia
P:3, 06. 02. 2023 06:58, ZAH

Praha 6. februára (TK KBS) Prinášame homíliu pražského arcibiskupa Jána Graubnera, predsedu Českej biskupskej konferencie, ktorú predniesol pri príležitosti svätej omše na otvorenie Európskeho synodálneho stretnutia v Kostole Nanebovzatia Panny Márie Na Strahove 5. februára 2023.

Eminencie, drahí bratia v biskupskej, kňazskej a diakonskej službe, milé sestry a bratia,
v rámci synodálneho procesu sme sa dnes zhromaždili zo všetkých krajín Európy. Už niekoľko mesiacov sa na výzvu pápeža Františka snažíme stretávať a učíme sa počúvať jeden druhého v atmosfére otvorenej Duchu Svätému. Z výsledkov vyzerá, že sme pozbierali všetko, čo mnohých ľudí ťaží alebo bolí, čo potrebujú a po čom v spoločenstve Cirkvi túžia, čo by radi zmenili, ale nezistili sme sensus fidei veriaceho ľudu. Ukázalo sa, že aj mnohí ľudia v Cirkvi aktívni, nepoznajú Bibliu, ani náuku Cirkvi. To nie je najlepšie vysvedčenie našej práce. Myslím, že práve preto treba teraz počúvať predovšetkým Boží hlas a pýtať sa: Čo nám hovorí Ježiš, ktorý spoločenstvo Cirkvi založil a okrem iného do neho pozval aj nás.

Žijeme v dobe blahobytu, aký v dejinách Európy ešte nebol. Zároveň prechádzame rôznymi krízami, z ktorých niektoré sú práve dôsledkom blahobytu, ktorý zaujal popredné miesto v našom snažení. Ani kresťania nezostali ušetrení prílišného sústredenia na seba a na svoje práva. Boh sa v mnohých prípadoch stal len pomocníkom pri realizácii našich plánov a hľadaní nášho šťastia. Tí, ktorým sa zdalo, že pomocník dostatočne neslúži, ho potom prepustili zo svojich služieb. Prestali s ním počítať. Prestali potrebovať aj Cirkev. V takom postoji ich utvrdil aj pohľad na zlý príklad niektorých veriacich a na kňazské škandály. Zvlášť je to vidieť na mladej generácii. Zdá sa, že tu jasne platí Ježišovo slovo dnešného evanjelia, že skazená soľ sa nehodí na nič iné, než aby sa vyhodila von a ľudia ju pošliapali.

Kristus nám dnes veľmi pripomína našu úlohu byť svetlom sveta (Mt 5,14) Na inom mieste hovorí: Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby žiadny, kto verí vo mňa, nezostal v temnote (Jn 12,46). A inde: Ak som na svete, som svetlo sveta (Jn 9,5). Snáď môžeme vyvodiť, že my sme svetlo sveta len potiaľ, pokiaľ v nás žije Kristus. A apoštol Ján konštatuje: Súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, ale ľudia mali radšej tmu ako svetlo, pretože ich skutky boli zlé (Jn 3,19). Ak musíme konštatovať, že ako Cirkev v Európe nie sme dostatočným svetlom pre spoločnosť, potom musíme pokorne priznať, že tiež patríme medzi tých, ktorí mali radi tmu, pretože aj niektoré naše skutky boli zlé.

Z tejto situácie nám nepomôže žiadna ľudská múdrosť, premúdrelosť alebo výhovorky. Tým menej snaha prispôsobiť sa svetu. Jediným správnym postojom je prijať Kristovu výzvu, s ktorou začal svoje verejné vystúpenie: Obráťte sa. Božie kráľovstvo je blízko. (Mat 4,17) Niektorí prekladajú obráťte sa krásnym: začnite myslieť inak. Myslím, že dnes to znamená: Prestaňte myslieť svetským spôsobom a prijmite myslenie Božie. Nepresadzujte svoje videnie, ale prijmite to Božie.

V druhom čítaní sme počuli apoštola Pavla, ktorý proti tým, ktorí oslňovali ľudskou múdrosťou a výrečnosťou, proti ľudskej moci a úspešnosti stavia Ukrižovaného, ku ktorému sa hlási nielen slovnou proklamáciou, ale spôsobom svojho života a pôsobenia. Kristus dal na obetu sám seba. A spomeňme, že tiež hovorí: Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden (Mt 10,38).

Ak chceme zakúsiť blízkosť Božieho kráľovstva, musíme začať myslieť inak a znovu objaviť Ukrižovaného ako svoj ideál. Bez neho by Cirkev nebola a bez neho sa ani nemôže obnoviť.

V prvom čítaní sme počuli Izaiášovu radu, ako robiť pokánie. V predchádzajúcich veršoch hovorí Boh o svojom ľude s uznaním: Deň čo deň ma hľadajú a snažia sa spoznať moje cesty ako ľud, ktorý koná spravodlivo a neopúšťa zákon svojho Boha. Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy a túžia po blízkosti Boha (58,2). Pri tom reptajú: Prečo sa postíme, keď to nevidíš, prečo sa trápime, keď na to nedbáš? (58,3). Boh žiada zmenu myslenia i konania: nezištné skutky lásky v prospech tých, ktorí to potrebujú. Až potom ti vzíde svetlo.

Milé sestry a bratia, myslím, že Božie slovo dnešnej liturgie nám pre naše spoločné rokovania posiela zásadnú radu: Nájdite odvahu vyjsť zo svojej temnoty a znova sa rozhodnúť pre Krista ukrižovaného, oslobodiť sa a vyjsť z väzenia svojho ja, preniesť akcent myslenia zo svojho ja na Božie Ty, nehľadať ľudskú múdrosť, ale pochabosť kríža, vyjsť z našej európskej uzavretosti do blahobytnej spoločnosti a veľkoryso slúžiť s úprimnou láskou tým najchudobnejším sveta vrátane trpiacej Ukrajiny a chudobnej Afriky. Až potom nám vzíde svetlo, potom v nás zažiari sám Kristus a On v nás potom pritiahne mladú generáciu a celé národy. Ak im neponúkneme stretnutie so živým Bohom v nás a medzi nami, nemáme im čo ponúknuť. Jedine Boh ich môže uchvátiť. Urobme to pre nich.

Zdroj: www.cirkev.cz



( TK KBS, cirkev.cz, rp; pz ) 20230206010   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]