Vatikán 10. februára (VaticanNews) Zneužitie smrti Benedikta XI., otázka kriminalizácie homosexuálov, konflikty na Ukrajine a vo svete – to sú niektoré z tém, o ktorých sa hovorilo pri tlačovej konferencii pri návrate zo 40. apoštolskej cesty pápeža Františka v nedeľu 5. februára.

Pápež František spolu s canterburským arcibiskupom Justinom Welbym a moderátorom generálneho zhromaždenia Škótskej cirkvi Iainom Greenshieldsom počas letu z Južného Sudánu odpovedali na otázky novinárov. Bolo to vôbec prvý raz v histórii, kedy prebehla ekumenická tlačová konferencia počas letu z apoštolskej cesty. Pre pápeža Františka to bola príležitosť nielen zopakovať, že kriminalizácia homosexuálov je „nespravodlivosť“, ale aj prehovoriť o smrti emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorého smrť 31. decembra sprevádzali polemické úvahy, ktoré ho stavali proti jeho nástupcovi: „Jeho smrť bola zneužitá“ ľuďmi „zo spoločnosti, a nie z Cirkvi“. Pápež tiež vysvetlil, že jeho predchodca, s ktorým sa v priebehu rokov niekoľkokrát radil, „nebol rozhorčený tým, čo urobil“. Svätý Otec František na začiatku zopakoval, že „išlo o ekumenickú cestu“, a preto „chcel, aby boli na tlačovej konferencii prítomní obaja. A to najmä arcibiskup z Canterbury, ktorý má za sebou dlhoročné pôsobenie na tejto ceste zmierenia“ v Južnom Sudáne.

Arcibiskup Canterbury Justin Welby rozprával o svojich skúsenostiach takto:

„V januári 2014 sme s manželkou navštívili Južný Sudán v rámci cesty do anglikánskeho spoločenstva a po príchode nás arcibiskup požiadal, aby sme išli do mesta Bor, kde v tom čase už 5 týždňov prebiehala občianska vojna a bola veľmi krutá. Keď sme prišli na letisko, pri bráne boli prvé telá, v meste bolo v tom čase 5 000 nepochovaných mŕtvol, bola tam OSN, išli sme do katedrály, kde boli všetci kňazi zabití a manželky znásilnené a zavraždené. Bola to hrozná situácia. Cestou domov sme s manželkou pocítili hlboké volanie zistiť, čo môžeme urobiť na podporu obyvateľov Južného Sudánu, a odvtedy sme na jednom z pravidelných stretnutí s pápežom Františkom, ktoré mám tú česť absolvovať, veľa hovorili o Južnom Sudáne a rozvinuli myšlienku rekolekcií vo Vatikáne. Môj tím v Lambethe a Vatikáne spolupracoval, navštívil Južný Sudán v roku 2016, pracoval na mieste a spolupracoval s vedúcimi predstaviteľmi, aby sa pokúsil zorganizovať túto návštevu. Moja manželka pracovala s vedúcimi ženských spoločenstiev a manželkami biskupov.

Navštívili sme vedúcich predstaviteľov v exile v Ugande. V roku 2018 sa ukázalo, že existuje možnosť návštevy začiatkom roka 2019 a podarilo sa nám to, bol to zázrak, že sa to podarilo. Jeden z dvoch viceprezidentov bol v Chartúme v domácom väzení, spomínam si, ako som 36 hodín predtým na školskom parkovisku v Nottinghame hovoril s generálnym tajomníkom OSN o vydaní víz, čo sa mu podarilo skvele, a podarilo sa mu odísť tesne pred uzavretím vzdušného priestoru pre prevrat. Kľúčovým momentom (vrcholom) stretnutia konferencie v roku 2019 bolo, samozrejme, nezabudnuteľné gesto pápeža, ktorý pokľakol a pobozkal nohy vedúcim predstaviteľom, aby ich požiadal o mier, a oni sa ho pokúsili zastaviť. Bol to mimoriadne pozoruhodný okamih. Mali sme ťažké diskusie, ale nakoniec sa zaviazali obnoviť mierovú dohodu a myslím si, že kľúčovým momentom, bodom obratu, bol skutok pápeža. Ale ako hovorí tréner, do ďalšieho zápasu ste v pohode. A covid odložil ďalší zápas. Myslím, že výsledkom bola strata dynamiky. Keď sme prišli na túto návštevu, tímy stále pracovali, ale mali menšiu dôveru ako v roku 2019. Ale túto návštevu som ukončil s hlbokým pocitom povzbudenia, ani nie tak preto, že došlo k prelomu, ale preto, že som mal pocit, ako povedal pápež, že srdce hovorí k srdcu. Na rôznych stretnutiach nedochádzalo ku kontaktu na intelektuálnej úrovni, ale srdce hovorilo k srdcu. Na strednej a základnej úrovni sa to rozbehlo a teraz potrebujeme, aby vedenie vážne zmenilo názor. Musia súhlasiť s procesom, ktorý povedie k mierovému prechodu. Verejne sme im povedali, že je potrebné vyvinúť úsilie v boji proti korupcii a pašeráctvu, aby sme čelili obrovskému množstvu zbraní. To si bude vyžadovať ďalšiu spoluprácu s Vatikánom a Trojkou, aby sa tieto pootvorené dvere, ktoré nie sú tak otvorené, ako by som si želal, ale sú otvorené, aby sa otvorili dokorán a dosiahol sa pokrok. O dva roky budú voľby, do konca roka 2023 potrebujeme vážny pokrok.“

Reverend Iain Greenshields novinárom tiež povedal o svojej skúsenosti:

„Moja skúsenosť je veľmi odlišná, v Južnom Sudáne som bol prvýkrát, ale môj predchodca tam bol a našiel tam veľmi slabé miesta. Ústrednou témou stretnutia, ktoré sme mali v roku 2015, bolo zmierenie. Presbyteriánska cirkev pomáhala utečencom z Južného Sudánu. Ako už bolo spomenuté, na tejto ceste bola pravda vyslovená zo srdca. Situácia je teraz jasná, činy hovoria hlasnejšie ako slová. Vláda nás pozvala do tejto miestnosti a my sme sa zaviazali, že urobíme všetko pre to, aby sme túto situáciu zmenili, stretneme sa s našimi partnermi a teraz vyzývame tých, ktorí môžu niečo zmeniť, aby urýchlene začali tento proces.“

Prvú otázku položil novinár z konžského katolíckeho rádia RTCE. Svätý Otec na margo Konžskej demokratickej republiky povedal:

V Kongu som videl veľkú túžbu napredovať, veľa kultúry. Pred príchodom sem som sa pred niekoľkými mesiacmi prostredníctvom zoomu stretol s veľmi inteligentnými africkými univerzitnými študentmi. Máte ľudí s vynikajúcou inteligenciou, je to jedno z vašich bohatstiev – mladí ľudia, inteligentní mladí a treba ich podporovať, aby študovali. Treba im vytvoriť priestor, nie zatvárať dvere.

Máte toľko prírodného bohatstva, ktoré láka ľudí, aby prišli a vykorisťovali Kongo, prepáčte za to slovo. Existuje myšlienka: Afriku treba vykorisťovať. Niektorí hovoria, neviem, či je to pravda, že krajiny, ktoré mali kolónie, síce poskytli nezávislosť, avšak akoby len od podlahy nahor, tam naspodu im nezávislosť nedali, prišli hľadať nerasty. Neviem či je to pravda, ale hovorí sa tak. No myšlienku, že Afriku treba využívať, vykorisťovať, musíme odstrániť. (...) A keď už hovoríme o vykorisťovaní, bolí ma problém východu krajiny, kde je vojna a vykorisťovanie. V Konžskej demokratickej republike som sa mal možnosť stretnúť s obeťami tej vojny, so zranenými, s ľuďmi s amputovanými končatinami... Toľko bolesti, a to všetko, kvôli zhabaniu bohatstva. To nejde. Kongo má toľko možností.“

Anglikánsky arcibiskup Justin Welby na otázku odpovedal slovami:

„...chcem bezvýhradne súhlasiť s tým, čo povedala Jeho Svätosť: musíme si ujasniť, že Kongo nie je ihriskom veľmocí, alebo pirátstva malých ťažobných spoločností. Tieto spoločnosti sa tam správajú nezodpovedne v súvislosti s ručnou ťažbou, únosmi a využívaním detských vojakov, znásilňovaním vo veľkom rozsahu a jednoducho pustošia krajinu, ktorá by mala byť jednou z najbohatších na svete a schopná pomôcť zvyšku Afriky. Krajina bola mučená. Technicky získala politickú nezávislosť, avšak žiadnu ekonomickú nezávislosť.

... Cirkev robí mimoriadnu prácu, Katolícka cirkev robí mimoriadnu prácu, projekt Veľkých jazier, ktorý vedie Katolícka cirkev je úžasný. Veľmoci teraz musia povedať: Afrika a najmä Kongo majú toľko tých rúd a nerastov, zdrojov, ktoré zvyšok sveta potrebuje, ak chce uskutočniť ekologický prechod a zachrániť planétu pred klimatickými zmenami. Jediný spôsob, ako to urobiť, aby sme si ruky nepošpinili krvou, je, aby sa veľmoci usilovali o pokoj v Kongu a nie len o obohatenie seba samých.“

Reverend Greenshields reagoval na pápežove slová o mladých ľuďoch:

„Z mojich skúseností z iných častí sveta vyplýva, že bystré mladé ženy potrebujú rovnaké príležitosti, tak ako aj v ktorejkoľvek krajine, no predovšetkým v rozvojových krajinách. To je moja prosba. Práva žien a mladých žien osobitne  musia byť uznané ako prvoradé.“

Druhú otázku položil novinár Jean-Luc Mootosamy (CAPAV)

Videli sme, že násilie neprestáva napriek desaťročiam prítomnosti misií OSN. Ako môžete spoločne pomôcť pri presadzovaní nového modelu intervencie vzhľadom na rastúce pokušenie mnohých afrických krajín vybrať si na zaručenie svojej bezpečnosti iných partnerov, ktorí nemusia rešpektovať medzinárodné zákony, ako napríklad niektoré súkromné ruské spoločnosti alebo iné organizácie v regióne Sahel?

Pápež František odpovedal:

Otázka násilia je každodennou témou. Práve sme to videli aj tu v Južnom Sudáne. Je bolestné vidieť, ako je násilie vyvolávané. Jedným z problémov je predaj zbraní. Arcibiskup Welby sa k tomu tiež vyjadril. Predaj zbraní: myslím si, že je to dnes najväčší mor na svete. Obchod... predaj zbraní. Niekto, kto tomu rozumie, mi povedal, že to, čo sa minie na zbrane za jeden rok by mohlo odstrániť hlad vo svete. Neviem, či je to pravda. Dnes je však na vrchole predaj zbraní. A to nielen medzi veľmocami, ale dokonca aj u tohto chudobného ľudu... tak doňho zasievajú vojnu. Je to kruté. Povedia im: „Choďte do vojny!“ a dajú im zbrane, pretože za tým sú záujmy, predovšetkým tie ekonomické, na vykorisťovanie pôdy, nerastných surovín, bohatstva.

Je pravda, že tribalizmus, kmeňové povedomie a roztržky, v Afrike nepomáha. Neviem, ako je to v Južnom Sudáne, myslím, že je tam tiež. Medzi jednotlivými kmeňmi však musí prebiehať dialóg. Pamätám si, keď som bol v Keni, na zaplnenom štadióne sa všetci postavili a vraveli: „Nie“ tribalizmu! Je pravda, že každý má svoju vlastnú históriu, sú tu staré nepriateľstvá, rozličné kultúry. Avšak je tiež pravda, že sa vyvoláva boj medzi kmeňmi prostredníctvom predaja zbraní a potom sa vykorisťuje zem oboch kmeňov. Je to diabolské. Iné slovo mi nenapadá. Je to ničenie: ničenie stvorenstva, ničenie človeka, ničenie spoločnosti.

Neviem, či sa to deje aj v Južnom Sudáne, ale v niektorých krajinách sú mladí chlapci odobratí do milícií, aby bojovali... Sú to len chlapci... Je to veľmi bolestné.

Ak to zhrniem, myslím si, že najväčším problémom je túžba zmocniť sa bohatstva tejto krajiny - koltánu, lítia... týchto vecí - a to prostredníctvom vojny, na ktorú predávajú zbrane a vykorisťujú aj deti.

Reverend Greenshields tu spomenul vysokú negramotnosť, keď ľudia nerozumejú kým sú a následne nevedia robiť rozumné rozhodnutia. Odpoveďou na rozdelenia je podľa neho aj dialóg. Spomenul príklad dialógu medzi Škótskou cirkvou a Katolíckou cirkvou v škótsku. Minulý rok podpísali vzájomnú deklaráciu. „Až keď sa dostaneš do tej etapy dialógu a stretnutia s druhou osobou, začneš búrať múry. A to je to, čo sme zaznamenali v Škótsku. Keď som bol mladý bola to hlboko rozdelená krajina a to sa mení. Aj vzdelávanie a výchova tomu pmáhajú.“

Justin Welby na otázku reagoval slovami:

To, čo prinášajú cirkvi, nie je len poskytovanie funkčných sietí, ktoré sú takmer neskorumpované. A tak keď vložíte pomoc, dostane sa k ľuďom v teréne. A tieto siete prekračujú bojové línie i všetko ostatné.

(...) Zmena srdca - to je zmysel tejto návštevy. Pred 130 rokmi, pred 100 rokmi boli Nuerovia a Dinkovia neustále vo vojne. Bola to kultúra pomsty. Najmä Nuerovia boli vo vojne s klanmi aj medzi sebou. Zmenu neurobila koloniálna vláda. Postarali sa o ňu cirkvi a zmena srdca, keď ľudia prijali vieru v Krista a uvedomili si, že existuje nový spôsob života.

Takže mojou modlitbou na konci tejto návštevy nie je len veľa aktivizmu, ale aj to, aby Duch Svätý priniesol ľuďom v Južnom Sudáne nového ducha zmierenia a uzdravenia.

Tretiu otázku položil novinár z NBC NEWS Claudio Lavanga:

„Arcibiskup Welby pripomenul ten neuveriteľný moment v roku 2019, keď ste Vy Svätý Otec pokľakli pred predstaviteľmi Južného Sudánu, aby ste ich požiadali o mier.  Žiaľ, o dva týždne bude prvé výročie ďalšieho hrozného konfliktu na Ukrajine: Boli by ste pripravení urobiť rovnaké gesto voči Vladimírovi Putinovi, keby ste mali možnosť stretnúť sa s ním, keďže Vaše výzvy na mier zatiaľ padli do prázdna? A chcel som sa vás všetkých troch spýtať, či by ste nechceli spoločne apelovať na mier na Ukrajine, keďže je to vzácny moment, keď ste všetci traja spolu?

Svätý Otec odpovedal:

„Som otvorený stretnutiu s oboma prezidentami, Ukrajiny aj Ruska, som otvorený stretnutiu. Ak som nešiel do Kyjeva, tak preto, lebo v tom čase nebolo možné ísť do Moskvy, ale viedol som dialóg, skutočne som na druhý deň vojny šiel na ruské veľvyslanectvo a povedal som, že chcem ísť do Moskvy a hovoriť s Putinom, ak sa naskytne príležitosť na rokovanie. Minister Lavrov odpovedal, že si to váži, ale vraj „uvidíme neskôr“. To gesto bolo niečo, o čom som si myslel, že „to robím pre neho“ (pre Putina, pozn. red.).

Avšak gesto stretnutia v roku 2019 - neviem, ako sa to stalo, nebolo to vopred pripravené. Veci, ktoré nie sú pripravené nemôžeš zopakovať, je to Duch Svätý, ktorý ťa vedie, nedá sa to vysvetliť. Ja som na to aj zabudol. Bola to služba, bol som nástrojom nejakého vnútorného impulzu, nebola to plánovaná vec.

Dnes sme v tomto bode, ale nie je to jediná vojna, chcel by som byť spravodlivý: dvanásť až trinásť rokov je vo vojne Sýria, viac ako desať rokov je vo vojne Jemen; spomeňte si na Mjanmarsko, na úbohých Rohingov, ktorí cestujú po celom svete, pretože boli vyhnaní zo svojej vlasti. Všade v Latinskej Amerike je toľko vojnových ohnísk! Áno, sú niektoré dôležitejšie vojny, pretože robia hluk, ale neviem, celý svet je vo vojne a v sebazničujúcom stave. Musíme sa vážne zamyslieť: svet je v samodeštrukcii. Zastavme sa včas, pretože jedna bomba si vyžiada ďalšiu, väčšiu a ešte väčšiu, a v tej eskalácii neviete, kde skončíte. Musíte mať chladnú hlavu. Potom aj moji spolubratia Welby a Greenshields hovorili o ženách. Videl som ich v Južnom Sudáne: rodia deti, niekedy sú samy, ale majú silu utvárať krajinu, ženy sú usilovné. Muži idú bojovať, idú do vojny, a tieto ženy s dvomi, tromi, štyrmi, piatimi deťmi idú vpred, videl som ich v Južnom Sudáne. A keď už hovoríme o ženách, chcel by som povedať slovo o rehoľných sestrách, ktoré sa tu nasadzujú. Niektoré z nich som videl v Južnom Sudáne, a potom pri dnešnej omši ste počuli mená toľkých sestier, ktoré boli zabité.... Vráťme sa k sile ženy, musíme ženy brať vážne a nepoužívať ich len ako reklamu na make-up: prosím, je to urážka ženy, žena je na väčšie veci!“

Arcibiskup Welby podporil názor pápeža Františka a na otázku odpovedal súhlasne:

„Pokiaľ ide o Rusko, prezidenta Putina a Ukrajinu, kde som bol koncom novembra a začiatkom decembra, naozaj nemám čo dodať, okrem toho, že táto vojna je v rukách prezidenta Putina, mohol by ju zastaviť stiahnutím vojsk a prímerím a potom rokovaniami o dlhodobých dohodách. Je to strašná a desivá vojna, ale chcem povedať, že súhlasím s pápežom Františkom, že je mnoho iných vojen, každých pár týždňov hovorím s predstaveným našej Cirkvi v Mjanmarsku, hovoril som s predstaviteľmi našej Cirkvi v Nigérii, kde včera zahynulo 40 ľudí, hovoril som s mnohými na celom svete. Úplne súhlasím so Svätým Otcom, že vojna sa končí zapojením žien a mladých ľudí, a to z dôvodov, ktoré pápež uviedol.“

Štvrtú otázku položil novinár z Radio France, Bruce De Galzain: Svätý Otec, pred odchodom na svoju apoštolskú cestu ste odsúdili kriminalizáciu homosexuality. V Južnom Sudáne a Kongu to rodiny neprijímajú. Tento týždeň som sa v Kinshase stretol s piatimi homosexuálmi, z ktorých každý bol odmietnutý a dokonca vyhodený zo svojej rodiny - vysvetlili mi, že ich odmietanie pochádza z náboženskej výchovy ich rodičov - niektorých z nich vodia ku kňazom exorcistom, pretože ich rodiny veria, že sú posadnutí nečistými duchmi. Moja otázka Svätý Otče: čo poviete rodinám v Kongu a Južnom Sudáne, ktoré stále odmietajú svoje deti, a čo poviete kňazom, biskupom?

Na otázku novinára odpovedal Svätý Otec:

„Na túto tému som hovoril na dvoch cestách, najprv po návrate z Brazílie: ak je človek s homosexuálnymi sklonmi veriaci, hľadá Boha, kto som ja, aby som ho súdil? To som povedal na tejto ceste. Po druhé, keď som sa vrátil z Írska, bola to trochu problematická cesta, pretože v ten deň vyšiel list jedného chlapca... ale tam som rodičom jasne povedal: deti s takouto orientáciou majú právo zostať doma, nemôžete ich vyhodiť z domu. A nedávno som v rozhovore pre Associated Press povedal niečo v tomto zmysle - Kriminalizácia homosexuality je problém, ktorý nesmie pretrvávať. Výpočet je taký, že viac-menej päťdesiat krajín takým či onakým spôsobom zavádza túto kriminalizáciu – hovorí sa že viac, ale povedzme, že aspoň päťdesiat - a dokonca niektoré z nich - myslím, že je to desať, majú trest smrti pre homosexuálov- to nie je správne, ľudia s homosexuálnymi sklonmi sú Božie deti, Boh ich miluje, Boh ich sprevádza. Je pravda, že niektorí sú v takomto stave kvôli rôznym nežiaducim situáciám, ale odsúdiť takého človeka je hriech, kriminalizovať ľudí s homosexuálnymi sklonmi je nespravodlivosť. Nehovorím o skupinách, ale o ľuďoch. Niektorí hovoria: vytvárajú skupiny, ktoré robia hluk, ja hovorím o ľuďoch, lobby sú iná vec, ja hovorím o ľuďoch. A myslím si, že Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: nemali by byť odsúvaní na okraj spoločnosti. Myslím, že v tomto bode je vec jasná.“

K otázke novinára z Francúzka sa vyjadril aj arcibiskup Welby:

„Nemohlo vám uniknúť, že v anglikánskej cirkvi sa o tejto téme v poslednom čase hovorí len málo... vrátane poriadnej debaty v parlamente. Chcem povedať, že by som si želal, aby som aj ja hovoril s takou eleganciou a jasnosťou ako pápež. Úplne súhlasím s každým jeho slovom a pokiaľ ide o kriminalizáciu, anglikánska cirkev, anglikánske spoločenstvo, prijala dve rezolúcie proti kriminalizácii, ale to v skutočnosti nezmenilo zmýšľanie mnohých ľudí. Počas nasledujúcich štyroch dní na generálnej synode to bude hlavná téma diskusie a určite budem citovať to, čo Svätý Otec povedal nádherne a presne."

K téme kriminalizácie homosexuality sa vyjadril aj reverend Greenshields:

„Chcem len povedať, že pri čítaní štyroch evanjelií, vidímw Ježiša, ako niekoho vyháňa? Nenachádzam v štyroch evanjeliách nič iné, len Ježiša, ktorý vyjadruje lásku ku všetkým ľuďom, a to je to, čo ako kresťania môžeme dať každému človeku za každých okolností.

Nasledovala otázka novinára Alexandra Hechta z televízie ORF: „V posledných dňoch sa veľa hovorí o jednote, v Južnom Sudáne sa tiež demonštrovala jednota kresťanstva, dokonca aj jednota samotnej Katolíckej cirkvi, chcel by som sa vás opýtať, či máte pocit, že po smrti Benedikta XVI. je to pre vás ťažšie vo vašej práci a vo vašom poslaní, pretože sa zvýšilo napätie medzi jednotlivými krídlami Katolíckej cirkvi?“

Svätý Otec odpovedal:

„V tejto súvislosti by som chcel povedať, že som sa s pápežom Benediktom mohol rozprávať o všetkom. Vždy stál pri mne, podporoval ma, a ak mal nejaké ťažkosti, povedal mi to a porozprávali sme sa. Nevyskytli sa žiadne problémy. Raz som hovoril o manželstve homosexuálnych osôb, o tom, že manželstvo je sviatosť a že nemôžeme uzavrieť sviatosť, ale že existuje možnosť zabezpečiť majetok prostredníctvom občianskeho práva, ktoré sa začalo vo Francúzsku... každý človek môže uzavrieť občiansky zväzok, nemusí ísť nevyhnutne o pár. Napríklad staršie pani na dôchodku. Človek, ktorý si myslí, že je veľký teológ, prostredníctvom priateľa pápeža Benedikta za ním zašiel a podal na mňa sťažnosť. Benedikt sa nezľakol, zavolal si štyroch špičkových kardinálov teológov a povedal im: „Vysvetlite mi to“ a oni mu to vysvetlili. A tak sa príbeh skončil. Je to anekdota, ktorá ukazuje, ako sa Benedikt zachoval, keď prišlo ku sťažnosti. Niektoré príbehy, ktoré sa rozprávajú, že Benedikt bol rozhorčený z toho, čo urobil nový pápež, sú to iba klebety. S Benediktom som konzultoval niektoré rozhodnutia, ktoré sa mali prijať. A on súhlasil. 

Domnievam sa, že Benediktovu smrť využili ľudia, ktorí chcú priniesť vodu na svoj mlyn. A tí, ktorí zneužívajú takého dobrého človeka, takého zbožného človeka, takmer by som povedal svätého otca Cirkvi. Povedal by som, že sú to neetickí ľudia, sú to postranné záujmy, ktorú nie sú z Cirkvi... všade vidíte tendenciu robiť z teologických pozícií strany. Tieto veci padnú samé od seba, alebo ak nepadnú, tak sa posunú ďalej, ako sa to stalo už mnohokrát v dejinách Cirkvi. Chcel som, aby bolo jasné, kým bol pápež Benedikt, že nebol zatrpknutým človekom.“

Jorge Barcia Antelo (RNE) položil otázku: „Dnes sa vraciame z dvoch krajín, ktoré sú obeťami toho, čo ste nazvali globalizáciou ľahostajnosti. Hovoríte o tom od začiatku vášho pontifikátu a od vašej cesty na ostrov Lampedúza. Ktoré miesta plánujete navštíviť? A ako sa máte po tejto dlhej a náročnej ceste? Máte dostatočné zdravie na to, aby ste mohli navštíviť všetky tieto miesta?". Pápež František odpovedal takto:

„Globalizácia ľahostajnosti je všade. V krajine sa viacerí ľudia zabudli pozerať na svojich krajanov, spoluobčanov, a zahnali ich do kúta, aby na to nemysleli. Pomyslime si, že najväčšie bohatstvo sveta je v rukách menšiny. A títo ľudia sa nepozerajú na biedu, ich srdcia sa neotvárajú, aby pomohli.“

Na otázku o ďalších apoštolských cestách Svätý Otec povedal:

„Myslím, že India bude na budúci rok. Do Marseille sa chystám 23. septembra a je možné, že z Marseille poletím do Mongolska, ale ešte to nie je isté, je to možné. Potom do Lisabonu. Kritérium je takéto: rozhodol som sa navštíviť najmenšie krajiny Európy. Niektorí povedia: „Ale ty si išiel do Francúzska.“ Nie, šiel som do Štrasburgu, pôjdem do Marseille a nie do Francúzska. Najmenší, najmenšie. Spoznať trochu skrytej Európy, Európy, ktorá má toľko kultúry, ale nie je známa. Sprevádzať krajiny, napríklad Albánsko, ktoré bolo prvou krajinou, ktorá trpela najkrutejšou, najkrutejšou diktatúrou v histórii. Moja voľba je teda nasledovná: pokúsiť sa neupadnúť do globalizácie ľahostajnosti.“

Na otázku o svojom zdraví pápež dodal:

„Viete, že zlá zelina nevyhynie. Moje zdravie nie je také ako na začiatku pontifikátu, toto koleno je nepríjemné, ale postupuje to pomaly, neskôr uvidíme. Ďakujem.“ Otázka novinára smerovala aj na spolucestujúcich: „Pridali by ste sa k nám na ďalšiu cestu s pápežom?“

Arcibiskup Welby na to odpovedal:

„Určite je to tá najlepšia letecká spoločnosť, s ktorou som kedy cestoval! Žarty však bokom, bol by som veľmi rád, ak by Svätý Otec uznal, že v budúcnosti môžem byť prínosom, je to pre mňa vždy veľkou cťou."

Napokon reverend Greenshields dodal:

„Bol by som rád, jediným obmedzením je, že moje funkčné obdobie sa končí 20. mája a po mne nastúpi žena, ktorá je veľmi schopná, a som si istý, že by bola veľmi rada, keby mohla robiť to isté.“