Bratislava 14. februára (TK KBS) Cenu patróna umelcov Fra Angelico si dnes v Primaciálnom paláci v Bratislave prevzali ďalší laureáti v oblasti slovesného, výtvarného a hudobného umenia a tí, ktorí sa vo svojej tvorbe i práci pričinili o rozvoj kresťanskej kultúry na Slovensku. Osobnosti ocenila Rada KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru, ktorú vedie ordinár Ozbrojených zborov a ozbrojených síl SR Mons. František Rábek.
V oblasti výtvarneho umenia cenu za tento rok získali architekt Andrej Botek, výtvarník Martin Kellenberger a sochár Dominik Monček. V oblasti slovesného umenia cenu získali herečka Eva Hlaváčová, básnik Miro Mališ a dramaturgička Silvia Košťová. Z hudobného umenia si cenu patróna umelcov prevzali Peter Franzen, vokálny súbor Gregoriana a Jana Kalinayová-Bartová. Za prínos do kresťanskej kultúry tento rok ocenili Ján Valla a Andreu Eliášovú, ktorá sa poďakovala za ocenenie v mene všetkých ocenených.
Medailu s vyobrazením patróna umelcov s diplomom odovzdal oceneným biskup Rábek, bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko a generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a predseda Ekumenickej rady cirkví Ivan Eľko. Slávnosti, ktorá sa konala po 21-krát, predchádzala svätá omša za umelcov. Zúčastnili sa na nej viacerí biskupi, početná umelecká a akdemická obec, predstavitelia cirkevného, kultúrneho a spoločenského života, známi a priatelia ocenených.
Slávnosti oceňovania predchádzala svätá omša Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave, ktorú celebroval biskup Rábek. Súčasťou programu večera boli aj umelecké vystúpenia. Na slávnosti sa zúčastnil aj minister školstva Ján Horecký, generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v. Ivan Eľko a ďalší hostia.
-
Cena Fra Angelica 2023 (zoznam ocenených):
Výtvarná sekcia:
doc. Mgr. Ing. arch. Andrej Botek, PhD.
Výtvarník Martin Kellenberger
Mgr. art. Dominik Monček
Slovesná sekcia:
Eva Hlaváčová
Ing. Miro Mališ
PaedDr. Silvia Košťová
Hudobná sekcia:
Mgr. Peter Franzen
Vokálny súbor Gregoriana
doc. PhDr. Jana Kalinayová-Bartová, PhD.
Za prínos do kresťanskej kultúry:
Mgr. Andrea Eliašová, PhD.
Mons. Mgr. Ján Vallo
Laudácia laureátov ceny Fra Angelica
VÝTVARNÁ SEKCIA
1. Andrej Botek, doc. Mgr. Ing. arch., PhD,
architekt, pamiatkár, výskumník, výtvarník
Andrej Botek patrí ku generácii architektov, ktorí už od 80-tych rokov minulého storočia pôsobili v kresťanských spoločenstvách formačného aj profesného zamerania a po roku 1989 participoval na príprave pomocných materiálov a súťažných podmienok pre výstavby kostolov, účasti v súťažných porotách, poradných združeniach diecézneho charakteru, vypracovávaní odborných posudkov, stanovísk, atď. (aktivity v Tovarišstve Gorazd – združení kresťanských architektov).
Andrej Botek sa narodil v. r. 1957 v Bratislave.
Od svojho predškolského veku sa túžil stať maliarom Získal v tejto oblasti viacero významných ocenení (v r 1965 bol natočený tv šot „Najmladší talent“, v 1967 boli jeho kresby súčasťou expozície na Expo 1967 Montreal). Neprijatie na VŠVU v Bratislave a rovnako na AVU v Prahe (aj z ideologických dôvodov –napr. jeho strýko mons. Anton Botek po emigrácii pôsobil v Ríme) niesol dosť ťažko.
Študoval na Fakulte architektúry SVŠT a končil špecializáciu Rekonštrukcia a obnova pamiatok. V roku 2006 dosiahol dizertáciu prácou „Sakrálna architektúra. Tvorba vo vzťahu k historickej štruktúre“. Habilitoval v r. 2014 prácou „Sakrálna ranostredoveká architektúra na Slovensku. Vybrané problémy vývoja, interpretácie a architektonickej prezentácie“.
Jeho aktivity majú široký záber počnúc architektonickou tvorbou (návrhy sakrálnych interiérov, liturgických prvkov a objektov), cez pamiatkové a reštaurátorské výskumy, metodiku obnovy architektonického dedičstva až po jeho dlhoročnú pedagogickú činnosť. Pôsobil na Katedre reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení, od r. 2003 až doteraz na Fakulte architektúry a dizajnu STU, na Ústave dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok. Od r. 2006 externe vyučuje na RKCMBF UK predmet „Sakrálne umenie“. Pôsobil aj na Mestskom ústave ochrany pamiatok.
Je rovnako činný aj vo výtvarnej oblasti (voľná tvorba, ilustrácie, krížové cesty). Napríklad ilustrácie Liturgického spevníka II, časopisu Sväté Písmo pre každého i básnických zbierok.
Dlhodobo sa venuje cyrilometodskej problematike a veľkomoravskej a ranostredovekej architektúre. Zúčastnil sa viacerých architektonicko – historických a reštaurátorských výskumov Publikoval mnoho článkov a štúdií v domácich i zahraničných periodikách o problematike veľkomoravskej cirkevnej histórie a architektúry na Slovensku, o sakrálnej architektúre a umení, teórii a metodike obnovy, apod. Výsledkom takto zameranej činnosti je publikácia:
Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období“. Venoval sa i problematike historických kapucínskych kostolov.
Z architektonicko – historických a reštaurátorských výskumov sakrálnej architektúry, kde bol autorom, alebo spoluautorom, možno spomenúť výskumné a metodické materiály kostola sv. Margity v Kopčanoch, sv. Víta v Rusovciach, kostolov v Šamoríne, Podunajských Biskupiciach, Zacharovciach, Lehniciach a iné. Výročnou cenou časopisu Pamiatky a múzeá bolo ocenené reštaurovanie kostola sv. Mikuláša v Porube, kde sa podieľal na umelecko – historickom vyhodnotení.
Z architektonických štúdií, návrhov a realizácií spomeňme Areál pontifikálnej sv. omše – Vajnory (v širšom kolektíve architektov a výtvarníkov) z roku 1990, rekonštrukciu objektu Martineum v Bratislave (spoluautor P. Pauliny) – ocenenú Cenou Fénix, pamiatka roka 2022 a nominovanú na cenu Dušana Jurkoviča. Zo sakrálnych realizácií kaplnku na Onkológii a kaplnku Jezuitského inštitútu v Bratislave, presbytéria kapucínov, liturgické prvky v Záhorskej Bystrici, Skalici, Námestove, súťažné návrhy kostolov do Piešťan, Seliec, Ladcov, Užhorodu.
Pri príležitosti blahorečenia Dona Titusa bol spoluautor relikviára a riešenia jeho osadenia do predely oltára /spoluautor M. Králik/.
Jeho Výtvarná tvorba je prevažne sakrálne zameraná. Jej nosným prvkom je ľudská figúra, zasadená zväčša do abstraktného prostredia.
Zúčastnil sa výstav kresťanských výtvarníkov Božie svetlo v katakombách srdca, Ecce Homo, Duchovné iniciatívy, Odtiene milosrdenstva, ako aj kolektívnych výstav Slovenskej výtvarnej únie.
Viacero výstav realizoval spoločne s manželkou Zuzanou a aj aktuálne vystavujú v Dome Quo vadis.
Autor laudácia: Akad. maliar Pavol Rehák
-
2. Martin Kellenberger
Maliar, ilustrátor, grafik, výtvarný pedagóg. V širokom rozpätí jeho tvorby je história i súčasnosť, dejiny Zeme, príroda, ľudská civilizácia i kultúra. Vývoj a premeny od najstarších čias po dnešok.
Martin Kellenberger sa narodil v Bratislave v roku 1957. Vyrastal v kultúrnom rodinnom prostredí. Otec Ľubomír Kellenberger bol významným umelcom Generácie 1919.
Martin absolvoval Pedagogickú fakultu UK v Trnave, Katedru výtvarnej výchovy. Pracoval ako výtvarný redaktor (Tatran, Mladé letá), ako pedagóg na Fakulte architektúry STU v Bratislave. V rodnom meste aj člen Slovenskej výtvarnej únie i ďalších organizácií, spolkov a predovšetkým ako aktívny umelec vo svojich disciplínach a vo svojom štýle umenia moderného realizmu, symboliky, poézie i viery v pravdy a krásy života, umenia i človečiny.
Celoživotnou inšpiráciou jeho tvorby je aj kresťanská história a dejiny.
V tvorbe Martina Kellenbergera sú prítomné klasické motívy – inšpirácie stvorenia, života Ježiša Krista od narodenia po ukrižovanie, Krížová cesta, osudy apoštolov, motívy Vianoc a iné. Sú to aj symbolické inšpirácie viery, nádeje a lásky, anjeli, kríže, cesty, nebo, nebesá. .Modlitby i detské modlitbičky, Božie prikázania.
Jeho kresby a ilustrácie boli publikované v Katolíckych novinách a prezentované na viacerých tematických výstavách – Rok kresťanskej kultúry 2010, Stvorený svet 2013, sympózia Ora et Ars... Jeho Ružencové kartičky vydal Spolok Svätého Vojtecha.
Moderný realizmus i epika, rozprávačstvo i podobenstvá a posolstvá sakrálnych motívov v diele Martina Kellenbergera sú vo svojej kvalite hodnoverným svedectvom jeho umenia i umeleckej viery v duchovné, humanistické, kresťanské a ľudské hodnoty dobra v našej zložitej a nepokojnej dobe v časoch začiatku tretieho milénia.
Autor laudácia: Dr. Bohumír Bachratý
-
3. Mgr. Art Dominik Monček
Ak by sme mali definovať osobný umelecký typus akademického sochára Dominika Mončeka, v krátkosti by sme museli konštatovať, že je vizionárskou tvorivou osobnosťou, ktorá v očiach Ukrižovaného chápe vlastný kríž, ale aj nádej Vzkriesenia. Práve tá mu dáva energiu ohýbať nepoddajné kovy, tesať kamene a hĺbať v letokruhoch dreva. Z ich (aj svojej) bolesti húževnato hnetie expresiu zmysluplnej pokory, rukodieľnej poctivosti a múdrosti do nemúdrych, instantných a pyšných čias.
Náš laureát sa narodil v roku 1970 v Martine. Základy poctivého umeleckého remesla získaval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Kremnici, kde vyštudoval odbor kováčstva. Vzhľadom na sochársku i kresliarsku kreativitu a hlbokú duchovnosť jeho juvenilných prác bol prijatý do ateliéru monumentálneho sochárstva Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Tu vyzrel pod dohľadom výnimočného sochára a pedagóga profesora Jozefa Jankoviča. Ako magister umenia získaval cenné ostrohy aj počas študijného pobytu v nemeckom Karlsruhe. Umelecké zrenie – najmä intenzívnu spiritualitu umeleckej výpovede – akcelerovala závažná zdravotná epizóda, ktorá ho nezlomila, ale naopak pomkla k väčšej estetickej transcendencii.
Čerpá z kultúrneho a duchovného dedičstva predkov, ktoré sa snaží pretlmočiť do tretieho tisícročia formou objektov v kameni, dreve či železe. Jeho diela sú výtvarne koncipované na využití historických technológií v spojení so súčasným ideálom. Žiada sa nám dodať, že ide o ideály Krásy, Dobra, Pravdy a Lásky, ktoré sú v asymetrickom vzťahu k mnohým súčasným postmodernistickým trendom a vizuálnej dekadencii.
Z autorových realizácií v sakrálnych priestoroch, ako aj sakrálnych tém v exteriéroch chceme uviesť nasledovné: Kostol sv. Gorazda v Dolnom Moštenci, Kostol sv. Petra v Čelkovej Lehote (tamtiež Krížová cesta), Relikviár pre kostol vo Veľkom Rovnom, pieskovcovú Pietu pre kostol v Tuchyni, Reliéf Krista Pantokrátora v Dome smútku v Pruskom, Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Považskej Teplej, Kaplnka sv. Ambróza a Bernarda v Považskej Bystrici, Srdce Ježišovo pre pastoračné centrum v Domaniži, Prícestný kríž v Pruskom, Kríž a Relikviár v Dulove. K úžitkovo-sochárskym prácam patria aj brány – Srdce, Kotva a Kríž pre Kostol sv. Petra a Pavla v Pruskom, kde Dominik Monček žije a tvorí dodnes. V tomto zemepisnom kontexte môžeme spomenúť aj kaplnku na Vršatci či náhrobné kríže. Nateraz poslednou realizáciou je súsošie Rodiny zo zváraného kovu, osadené v Centre pre rodinu v Trenčíne.
Autor tvoril aj v širšom sympoziálnom kontexte. Za všetky tieto aktivity treba menovať aspoň trojnásobnú účasť v Medzinárodnom výtvarnom a literárnom sympóziu ORA ET ARS na starodávnej pútnickej Skalke pri Trenčíne.
Pri Poslovi ticha, ktorým chceme zakončiť toto laudácio, kurátor sympózia napísal: „Kým v minulosti sme videli kajúcnika, ktorý sa v pokľaku znižuje pred majestátom nebies, teraz sledujeme pozvoľné, skromné a rovnako pokorné narovnanie. Duchovná stabilita sa manifestuje aj zvláštnym kontrapostom nôh: že teraz už, Pane, hádam…..Dôležité je však najmä to gesto ruky na ústach, upozorňujúce, že vstupujeme do trezorov ticha, lebo práve ono je v čase všeobecného bľabotu a besu, v čase verbálnej konjunktúry, nekrytej významom, naozajstným bohatstvom. Dominik Monček skúma práve tento rozmer komunikácie: kedy sa ticho stáva dorozumením a zdieľaním. Tŕňová koruna, ktorú osadil na uzol mramorového kríža, nepripomína iba bolesť, biedu a trápenie, ale aj slnko nádeje, ba dokonca aj hniezdo, z ktorého sme vyleteli a do ktorého sa, s Božou pomocou, vrátime, Výnimočný človek, umelec, vizionár! Dominik Monček.
Autor laudácia: PhDr. Marián Kvasnička
SLOVESNÁ SEKCIA
1. Eva Hlaváčová
Eva Hlaváčová je rodáčka zo Skalice, detstvo a mladosť prežila v Bratislave, kde aj vyštudovala. Jej rodičia si priali mať z nej lekárku, no už ako dieťa veľa a rada recitovala a postupne začala účinkovať v Detskej dramatickej rozhlasovej družine. Neskôr si už ako 10-ročná zahrala na Novej scéne po boku takých hviezd ako Ladislav Chudík, Július Pántik či Mária Kraľovičová.
Internou členkou umeleckého súboru Divadla Andreja Bagara v Nitre sa stala v roku 1963. Nitra sa stala jej druhým domovom náhodou, pretože manžel tu dostal pracovnú miestenku. Na nitrianskych divadelných doskách však strávila viac ako polstoročie. Internou členkou súboru bola do roku 2009. Externe spolupracuje s divadlom dodnes. Za toto obdobie stvárnila takmer do 200 hereckých postáv.
Spolupracovala s mnohými režisérmi. Do svojich inscenácií ju často obsadzoval režisér Jozef Bednárik. Často účinkovala aj v inscenáciách Karola Spišáka a Martina Kákoša. V súčasnosti účinkuje v muzikáli Povolanie pápež.
Účinkovala tiež vo vyše dvadsiatich televíznych filmoch.
Dlhoročne pôsobila aj ako poslankyňa mestského zastupiteľstva v Nitre a členka kultúrnej komisie Mesta Nitry
Pani Eva Hlaváčová hovorí o sebe:
Priznávam: Bola som nezaslúžene obdarovaná vzácnymi darmi.
1. Darom života – aby som žila v pravde.
2. Darom lásky – aby som milovala tých, ktorí tvoria dobu.
3. Darom viery – aby som cítila zodpovednosť za svojho blížneho.
Zákon večnosti v knihe Nodara Dumbadzeho znie: „ Duša je stokrát ťažšia, ako telo a preto človek potrebuje veľa blízkych ľudí, aby mu ju pomáhali niesť.“ A to je veľmi náročné. Súčasná doba sa tvári, že prekonáva všetky vzdialenosti, ale nevytvára žiadnu blízkosť.
Ľudová múdrosť hovorí:
„ Zlato sa skúša ohňom, žena zlatom, muž ženou, človek dobou“.
Ja ďakujem za dobu, ktorá mi bola určená. Áno, som vďačná – žila som vo zvláštnom a zároveň vzácnom čase. Žilo sa skromne – ale napriek tomu sme boli nesmierne bohatí. Boli sme majiteľmi času a tým sme mohli disponovať slobodne. Napríklad, investovať ho do vzťahov: rodinných, priateľských, kolegiálnych. Veľa sme čítali, túžili sme po dovzdelávaní. Túžili sme po životnej gramotnosti: mravnej, etickej, estetickej a z toho vyplývajúcej potreby náboženskej gramotnosti. A tu mám povinnosť povedať ďalšie „Ďakujem“, lebo mi bolo určené žiť v dobe, ktorá prahla po potrebe duchovnosti, dobe, ktorá nás vyzývala vyhľadávať si mentorov – autority. A že bolo z čoho vyberať!!!
Aj do môjho života vstúpilo viacero takých ľudí. Nebolo ich mnoho , ani málo. Bolo ich, zdá sa, práve toľko, koľko bolo treba. Pretože : „ Najväčšie životné umenie je – pretvoriť sa na seba,“ – tak znie jedna z myšlienok MUDr. Pavla Straussa.
A keďže antické „ Panta rei“ je všeplatné , zákonite som sa teraz ocitla v dobe, ktorá sa dá charakterizovať ďalším citátom MUDr. Pavla Straussa: „Nežijeme- sme žití“. A tak som nútená zvažovať, bilancovať a konštatovať, že v dvoch kolónkach života : Má dať – Dal , v tejto dobe začali prevládať pasíva nad aktívami.
A na margo môjho života: týka sa to všetkých aktivít- inkluzíve mojej civilnej profesie – sucho konštatujem: „ NEHODNÁ SLUŽOBNICA SOM BOLA- KONALA SOM LEN SVOJU POVINNOSŤ“.
-
2. Ing. Miro Mališ
Miro Mališ sa narodil v r. 1963 v Žiari nad Hronom. Vyštudoval odbor geodézia a kartografia na Stavebnej fakulte SVŠT. Zdá sa, že tento odbor je veľmi žičlivý k slovenskej poézii, pretože ju výrazným spôsobom obohatil prinajmenej o dve osobnosti. Pred rokom si ocenenie Fra Angelico prebral Erik Ondrejička a dnes si ju preberie Miro Mališ, ktorý debutoval pomerne neskoro ako 43 ročný básnickou zbierkou „Budeme si musieť zvyknúť jazdiť na kolotoči“ v roku 2006 vo vydavateľstve Juga v Bratislave s perokresbami Fera Guldana. Hneď zaujal odbornú kritiku, mimoriadne žičlivé hodnotenie poskytol priamo v knižke Ľubomír Feldek a v odbornom hodnotení Miroslava Brucka môžeme čítať: „Mališovo videnie nie je idealizujúce a zjednodušujúce, len primerané k dnešným kontroverzným pomerom. Vyplývajú z neho pevné a nemenné úsudky, bez slabošskej či siláckej pózy. Bez zbytočného zahmlievania dokáže definovať svoj vyhranený postoj k skutočnosti, jeho poézia sa takto stáva transparentnou, ľahkou, hravou – získava punc čítavosti.“ O desať rokov neskôr vyšla vo vydavateľstve DON BOSCO básnická zbierka „Samé dobré správy“ s ilustráciami Andreja Boteka, ktorá okrem iných básní ponúka dva bravúrne sonetové vence, variácie na biblické témy jazykom neošúchaným, s prekvapivými konotáciami. Ako sám hovorí má rád paradoxy, teší ho, keď veci fungujú tak ako by mali, je podľa vlastných slov konzervatívny, čo sa prejavuje i v tom, že píše viazaným veršom v inšpirácii a v kontexte s naším historicko – kultúrnym dedičstvom. Jeho poetický jazyk dokáže osloviť mladých ľudí a dokážu sa pri prednese stotožniť s témami, ktoré ponúka, lebo cez osobné videnie sa stáva univerzálnym. Tak to býva v dobrej poézii.
Modlitba zo žalmu 51
Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý A škrtni /z mojej zložky, /čo sa nehodí / Aj keď ma ešte stretnú / mnohé nehody/ ja začnem / postojačky/ spievať akatisty / Nie ticho / Ale smelo nahlas/ Zo striech / Ak ma dnes / niekde čaká / chladné ostrie / viem / keď sa niečo/ náhle končí/ iné sa nenápadne začína / Život je dar / a naplnený pohár / Zázrak/ čo prejde z otca na syna / V určenej lehote / a v presnej výške / splatné vernostné / Umy ma a budem belší ako sneh /
Štefan Bučko
-
3. PaedDr. Silvia Košťová
Rodáčka zo Starej Ľubovne sa po ukončení vysokoškolských štúdií na Prešovskej univerzite v odbore učiteľstvo slovenského jazyka a hudobnej výchovy zamestnala v roku 1998 v Slovenskej televízii. Počas 24 rokov v zamestnaní vystriedala niekoľko pozícii a pracovala na mnohých projektoch, reláciách a formátoch. Od roku 2012 pravidelne prispieva do náboženskej relácie Orientácie, ktorú striedavo pripravuje bratislavské a košické štúdio RTVS. Ostatné 4 roky vedie košické vydanie Orientácií po dramaturgickej stránke a často sa podieľa aj na réžii.
Popri svojich pracovných povinnostiach rozvíja dokumentaristickú tvorbu košického štúdia RTVS v oblasti duchovnej a kultúrno-duchovnej. V roku 2016 pripravila dokumentárny film s názvom Kým je život, ostáva nádej. Tento snímok, ktorého druhý diel vyšiel v roku 2018, hovorí o osudoch asýrskych kresťanov, ktorí pred vojnou v Iraku utiekli k nám na Slovensko. O rok neskôr, v roku 2017, vyšiel z jej rúk dokumentárny film Zo Zemplína k pápežovi. Film, ktorý rozpráva príbeh augustiniána P. Pavla Benedika, OSA, ktorý časť svojho života prežil ako Pápežský sakristián. Ďalším dielom Dr. Silvie Košťovej bol film s názvom Narodení pre nebo. Vznikol v roku 400. výročia umučenia Sv. Košických mučeníkov a spája v sebe výpovede historikov a hrané scény, ktoré približujú posledné chvíle života troch osobností, ktoré ukončili svoj pozemský život v Košiciach. Film získal nomináciu do finále za najlepšiu réžiu na Medzinárodnom festivale katolíckych filmov v Ríme. Ďalším jej kreatívnym počinom bol film s názvom Memento mori, ktorý bol odpoveďou na, v tom čase, zúriacu pandémiu. Dielo predstavilo významné pamiatky, ktoré vznikli ako memento a poďakovanie za prežité útrapy počas cyklicky sa opakujúcich morových a cholerových epidémií, a zabudnuté kulty svätcov, ktorí už oddávna boli ochrancami práve pred pandémiami, epidémiami a inými pohromami. Prostredníctvom hraných scén tento film približuje dávnu zbožnosť našich predkov v neľahkých situáciách, ktoré život prináša. Rok 2021 bol rokom veľkého jubilea Rádu premonštrátov. V tomto roku vyšiel z tvorivej dielne Dr. Silvie Košťovej dokumentárny film s názvom Kanonici bieleho rúcha, ktorý mapuje dejiny tohto rádu na Slovensku v minulosti a v súčasnosti. Zároveň to bol rok historickej návštevy Svätého Otca Františka na Slovensku. Pri príležitosti jeho návštevy vznikol film s názvom Pripravení na Svätého Otca, ktorý mapuje zákulisie príprav tejto nádhernej udalosti. V súčasnosti pripravuje na uvedenie dokumentárny film venovaný osobnosti zosnulého kardinála Jozefa Tomka a pripravuje sa na výrobu filmu Katedrála zázrakov, ktorý bude hovoriť o dejinách najväčšieho kostola na Slovensku – Dómu sv. Alžbety v Košiciach.
Vynechať nemožno jej dobrú spoluprácu s cirkevnými inštitúciami. Dr. Silvia Košťová bola režisérkou slávnostného koncertu pri príležitosti 200. výročia zriadenia Prešovskej eparchie v roku 2018. Dramaturgicky sa podieľala na Benefičnom koncerte pre Ukrajinu, ktorý pripravila Košická arcidiecéza na podporu pomoci utečencom v marci 2022. V neposlednom rade bola dôležitým prvkom dramaturgie televízneho prenosu poslednej rozlúčky s kardinálom Jozefom Tomkom.
Za svoju prácu bola ocenená radom prestížnych domácich i zahraničných ocenení. Za všetky možno menovať nomináciu do finále Medzinárodného festivalu katolíckych filmov v Ríme, ocenenia a prémie Literárneho fondu a množstvo ďalších.
Silvia je popri práci obetavou matkou Natašky a Lukáška a manželkou manžela Petra, ktorých dohromady spojila televízna práca. Ako sama ocenená často hovorí: „Nič by som nedokázala bez podpory mojej úžasnej rodiny a ich tolerancie a pomoci.“Všytko, što robju – to z lásky k Božičkovi.“
Autor laudacia: Jozef Vaško
HUDOBNÁ SEKCIA
1. Mgr. Peter Franzen
Mgr. Peter Franzen (nar. 1961 v Handlovej) pôsobí obetavo a nepretržite od svojich trinástich rokov ako chrámový organista. S touto službou začal v Kostole Dobrého pastiera v rodnej Handlovej, potom v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Novej Lehote ako aj vo farskom Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej. Kompozične vyrastal pod vedením saleziána dona Bohuslava Mošaťa, v organovej hre sa zas zdokonaľoval vďaka Ladislavovi Kissovi, prievidzskému absolventovi VŠMU.
Po ukončení strednej školy pôsobil (popri práci) ako organista v bratislavskom kapucínskom Kostole sv. Štefana – kráľa. V roku 1983 prijal službu organistu v popradskom Kostole (neskôr konkatedrále) Sedembolestnej Panny Márie, kde sa v roku 1995 aktívne zapájal do hudobnej prípravy liturgie počas návštevy pápeža Jána Pavla II. v Levoči. V nasledujúcich rokoch pôsobil ako organista aj vo farskom kostole v Matejovciach, v Bazilike Povýšenia sv. Kríža v Kežmarku a vo farskom Kostole sv. Jozefa - robotníka vo Svite. Na týchto miestach okrem iného doprevádzal aj slávnostné liturgie J. E. Jozefa kardinála Tomka.
Počas svojho pôsobenia v Bratislave (začiatkom osemdesiatich rokov) sa stretol s prof. Jurajom Lexmannom, ktorý vtedy pripravoval Liturgický spevník I. Peter Franzen bol prizvaný ako pomocník, hlavne pri triedení množstva notového materiálu, z ktorého bolo treba zostaviť užší výber. Po prácach na Liturgickom spevníku I, pracoval na zostavení Liturgických spevníkov II b a II c, obsahujúcich nápevy žalmov na všedné dni adventného, vianočného, pôstneho a veľkonočného obdobia. V spolupráci s prof. Rastislavom Adamkom a prof. Amantiom Akimjakom vytváral organové sprievody do publikácií: "Vešpery na nedele a sviatky", pohrebnej príručky "A svetlo večné nech im svieti“, a sobášnej príručky "A budú dvaja jedno telo". Vydal tri zbierky predohier k (adventným, vianočným a veľkonočným) piesňam Jednotného katolíckeho spevníka, ako aj Mariánsku kyticu, v ktorej zostavil a harmonizoval početné mariánske piesne a litánie. V oblasti liturgickej hudby tri desaťročia pomáhal ako asistent prof. Akimjaka pri školení liturgických hudobníkov, viedol prednášky o predohrách k piesňam z JKS, o historických organoch a ich záchrane. Mnohé z toho publikoval v časopise Adoramus Te, ako aj v revue Slovenská hudba.
Ako organár ladil a opravoval mnohé organy na Slovensku i v zahraničí. Spomeňme aspoň organ Dómu sv. Alžbety v Kočiciach, organ Baziliky sv. Jakuba v Levoči, organ Kostola sv. Jakuba v Kutnej Hore, organ Kostola sv. Michala v Prahe a mnohé ďalšie.
Okrem predohier skomponoval niekoľko chrámových piesní ako aj koncertné skladby Fugu ad venite in Betlehem a Toccatu paschalis, ktorú v minulom roku (2022) interpretoval David di Fiore počas Memoriálu Leopolda Šidu v Likavke.
Laudatio na Petra Franzena z poskytnutých podkladov napísal Marián Gregor
2. Vokálny súbor Gregoriana
Stabilnou súčasťou liturgie Katedrály sv. Alžbety v Košiciach je už bezmála dve desaťročia Vokálny súbor Gregoriana. Od svojho vzniku v roku2004 sa zameriava na interpretáciu gregoriánskeho chorálu a diel vokálnej polyfónie od stredoveku až po súčasnosť. Zbor od jeho založenia vedie Ing. Marek Klein. Členovia zboru sa obetavo schádzajú každú nedeľu a svojim spevom obohacujú latinské sv. omše v Katedrále sv. Alžbety. Účinkujú aj pri rozhlasových prenosoch z Dómu sv. Alžbety. Okrem toho ich je možné počuť pri koncertoch alebo liturgických sláveniach v širokom okolí. V roku 2011 začali členovia súboru v Kaplnke sv. Michala, v samom srdci mesta, organizovať podujatie Completorium Cassoviense, ktorého sa mohlo košické publikum zúčastniť 108 krát. Tento projekt je modlitbou vyspievanou krásnymi melódiami gregoriánskeho chorálu a vokálnej polyfónie.
Diskografia Vokálneho súboru Gregoriana je rovnako bohatá ako jeho činnosť. Debutovým počinom v tomto smere bolo CD Tempus Adventus, na ktorom sa nachádzajú hudobné pamiatky z územia Slovenska z obdobia pred rokom 1600.
Ďalším albumom, ktorý Gregoriana vydala, je CD s názvom Nova et Vetera. Tento album je venovaný sakrálnej tvorbe súčasných autorov, ktorých pomyselnú zlatú niť tvoria diela gregoriánskeho chorálu. O tom, že má Gregoriana pevné miesto na scéne duchovnej hudby u nás, svedčia aj slová lotyšského hudobného skladateľa Rihardsa Dubru, ktorý o tomto CD napísal: : „Rád by som celkom nahlas povedal, že toto CD s peknou náladou ma hlboko oslovilo. Za zvlášť peknú považujem myšlienku spojiť gregoriánsky chorál s novými farbami a previazať novú a starú hudbu s rovnakou atmosférou. Nádherne sa to podarilo – toto je tá nálada (atmosféra), ktorú dnešný človek potrebuje – takéto niečo chýba v našom živote – takúto krásu musíme vnímať častejšie.“ Gregorianu na tomto CD viedol vynikajúci český dirigent Jan Mikušek.
Pod vedením toho istého dirigenta zbor nahral aj CD s názvom Tempus Nativitatis, ktoré vyšlo v roku 2012
Ďalší úspešný projekt Vokálneho združeniu Gregoriana uzrel svetlo sveta v roku 2017. Už názov prezrádza jeho obsah: Georgius Zrunek Harmonia Pastoralis.
Nateraz posledným počinom je digitálny Album „Christus est natus“, ktorý obsahuje výber živých nahrávok z vianočných kompletórií v rokoch 2017 – 2020 a je spolu s ostatnými spomínanými albumami dostupný na populárnych online platformách.
Za dlhoročnú kvalitnú a obetavú službu patrí Vokálnemu súboru Gregoriana poďakovanie a taktiež prianie hojnosti zdravia, Božieho požehnania a vytrvalosti do ďalších rokov.
Autor laudacia: Jozef Vaško
3. doc. PhDr. Jana Kalinayová-Bartová, PhD.
Jana Kalinayová-Bartová je rodáčka z Bratislavy, absolventka odboru hudobná veda na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, po skončení vysokej školy pôsobila v Hudobnom múzeu Slovenského národného múzea, najprv ako kurátor a v rokoch 1995 – 2002 ako riaditeľka, od roku 2003 pedagogicky pôsobí na Katedre muzikológie FiFUK (od roku 2011 ako docent), okrem pôsobenia na domácej katedre prednášala na iných akademických a výskumných inštitúciách doma aj v zahraničí (napríklad v Brne, Budapešti, Krakove, Ľubľane, Miláne, Olomouci, Padove, Prahe, Varšave), vedie viaceré vedecké aktivity a štúdie a je členkou mnohých domácich aj medzinárodných výskumných projektov.
Ocenenie cenou Fra Angelico 2023 je prejavom vďačnosti najmä za muzikologický výskum v oblasti sakrálnej hudby z územia Slovenska, ďalej za mimoriadne cenné publikácie o hudobnej kultúre na Slovensku v minulých storočiach, za neúnavnú prezentáciu slovenských hudobných pamiatok doma a aj v zahraničí a napokon za príkladnú spoluprácu s interpretmi a súbormi starej hudby v oblasti objavných dramaturgií a nahrávok slovenských hudobných pamiatok.
V svojom výskume sa špecializuje na hudobnú historiografiu, ikonografiu a historickú organológiu, venuje sa najmä skúmaniu sakrálnej hudby pestovanej a tvorenej na území Slovenska v ranom novoveku v kontexte stredoeurópskeho hudobného vývoja, pôsobeniu cirkevných inštitúcií a ich vplyvu na hudobný život a kultúru v danom geografickom a časovom priestore (napríklad kolegiátna kapitula a Dóm sv. Martina v Bratislave – je teraz aktuálna téma, na ktorej pracuje, súčasne s výskumom hudobného mecénstva a kultúry šľachty na našom území). V oblasti hudobnej ikonografie a organológie skúmala najmä stredoveké výtvarné prejavy v sakrálnom priestore z hľadiska ich symbolických významov a možných reflexií dobovej hudobnej praxe.
Jana Kalinayová-Bartová je autorkou, spoluautorkou a editorkou vyše 100 vedeckých štúdií, monografií a pramenno-kritických notových edícií, napríklad:
- Hudobné inventáre a repertoár viachlasnej hudby na Slovensku v 16. a 17. storočí.
- Hudba v stredovekom výtvarnom umení na Slovensku.
- Hudobné dejiny Bratislavy. Od stredoveku po rok 1918. Bratislava: Ars Musica, 2020
- spolupráca na príprave a vydaní CD titulov: Resonate et plaudite. Hudba 17. storočia z Bratislavy, Musica Aeterna 2017
Autor laudacia: Peter Zajíček
ZA PRÍNOS DO KRESŤANSKEJ KULTÚRY
1. Mgr. Andrea Eliašová, PhD.
Andrea Eliášová sa narodila v r.1973 v Nitre. Po absolvovaní gymnázia v Šuranoch študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončila magisterským titulom v odbore žurnalistika a religionistika. Dizertačnú prácu Slovenský bulvár – kríza hodnôt, obhájila v roku 2013 na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
Od kresťanského novinára sa očakáva , že aj zástavu morálneho kreditu bude dvíhať vysoko. V týchto nárokoch práca Andrey Eliášovej určite obstojí.
Sviece a prameň je názov rozhlasovej relácie, za ktorú bola ocenená 1.miestom v Novinárskej pocte KROK za rok 2009. Svieca horí, dáva svetlo, prameň tečie, z čistého jadra zeme vyteká, prediera sa, mohutnie a napokon občerstvuje pútnika.
K tomuto obrazu by sme mohli symbolicky prirovnať vyše 25 ročnú pôsobnosť Andrey Eliášovej ako novinárky na poli redaktorskej a masmediálnej práce .
Sama skromná, kryštalizuje svoje profesijné smerovanie k objavovaniu hlbokých právd viery, nazretých
v osudoch malých aj veľkých osobnosti kresťanského života. Objavuje ich pre nás nezvyčajným spôsobom, keď sa jej prihovárajú zo stránok kníh v antikvariátoch Nimi. Oslovená sa vyberie putovať na miesta ich pôsobiska, hoci aj v cudzej krajine. Osobnosť ožíva pred nami v slove. Sociálna empatia vedie Andrejku Eliášovú k témam milosrdenstva, k príbehom z ulice, aj k tým milosrdným, ktorí pomáhajú.
Sama sa angažovala v Dobrovoľníckej skupine Vŕba, kde pomáhala sprevádzať onkologických pacientov v Ústave sv. Alžbety v Bratislave. Dlhodobo spolupracuje s rehoľou Milosrdných bratov na zviditeľňovaní ich charitatívnych projektov a s duchovným Spoločenstvom Svätej Filomény.
Ak by sme chceli jej profesijný život opísať chronologicky, jej cesta sa odvíja od prvých skúseností eléva vo svete sekulárnych médií Národná Obroda, Zdravie a Slovenka k jej kmeňovej línii spolupráce naprieč cirkevnými ustanovizňami a kresťanskými médiami.
V roku 2009 to dosvedčuje prácou PR manažéra pre Bratislavskú arcidiecéznu charitu.
Určite treba spomenúť 18 ročnú spoluprácu doktorky Eliášovej s jezuitskou rehoľou pri redigovaní časopisu Viera a život, dvojmesačníka pre otázky súčasného intelektuálneho kresťana.
Poslucháčom Rádia Lumen je známa z duchovnej relácie Karmel, jej príbehy, námety a rozhovory ožívajú aj na vlnách Rádia Regina v Duchovných horizontoch, literárne čítania odzneli v Rádiu Devin, externe spolupracovala s RTVS s reláciou Orientácie a taktiež s Českým rozhlasom v Prahe a v Brne.
Renomé Andrey Eliášovej, zanecháva výraznú stopu. Profesionálna a dôsledná práca na poli publicistiky ju zviditeľňuje aj v zahraničí.
Jej tvorivý invenčný potenciál oživil v éteri postavu východného svätca Mikuláša Divotvorcu z Myry, sv. Kataríny Seinskej, talianskeho lekára Giuseppe Moscatiho, príbeh českého kňaza mučeníka komunistického režimu Jozefa Toufara či stigmatičky Anny Bohuslavy Tomanovej. Svedectvo rehoľnej sestry boromejky Marie Brigity Čechovej vypovedá o období totality. Literárna recenzia poézie zosnulého básnika Pavla Prikryla laureáta ceny Fra Angelico približuje čitateľom jeho tvorbu.
Srdcovou témou Andrey Eliášovej je však téma mariánska. Tajomstvo Matky Božej evokuje otázky. Odpovedá na ne prostredníctvom osobných svedectiev žien matiek, rehoľných sestier, či poetických úvah teológov.
Ak by sme chceli vykresliť plastický obraz života a pôsobenie osobnosti Andrey Eliášovej, nemôžme vynechať jej silný výpovedný atribút a tým je jej hlas. Často zaznieva pri lektorskom čítaní v kostole sv. Ladislava v Bratislave. Nechýba mu rozmer pre mystické výšky, šírky a hĺbky, obohacuje liturgiu, rezonujúc tak s duchovným presahom pokladu najsvätejšej obety.
Spomenutý rozsah aktivít svedčí o usilovnej a činorodej práci. Zaželajme jej, nech sa jej darí naplniť mediálnu sféru aj v budúcnosti mnohým hodnotnými reláciami, so zodpovednosťou, ktorá veríme, ju ešte len čaká, ako výzva: Nachádzať zrnka piesku uviaznuté v perlorodke, obaliť ich perleťou a vyniesť vzácnu perlu z tmy.
Autor laudacia. Iva Štrbová -Jarošová Akad.mal
-
2. Mons. Mgr. Ján Vallo
Mons. Ján Vallo sa narodil v r.1957 v Žiline. Jeho životné poslanie kňaza výrazne ovplyvnilo rodinné zázemie hlboko veriacej rodiny, ktorá Cirkvi vychovala oboch svojich synov..
Už od školských rokov sa venuje zbieraniu poštových známok. Prvá filatelistická výstava, ktorej sa zúčastnil ako vystavovateľ, sa konala v r.1974.
Po zmene spoločenského systému sa podujal organizovať kresťanskú filateliu na Slovensku.
V máji 1992 sa na fare v Konskej zišlo prvých 17 zberateľov zo Slovenska a Čiech, ktorí založili Spoločenstvo zberateľov filatelistických materiálov s kresťanskou tematikou na Slovensku Sv.Gabriel (SSG). V tom istom roku bolo slovenské Spoločenstvo prijaté do svetovej federácie WELTBUND St.Gabriel.
Spoločenstvo Sv. Gabriel sa snaží prostredníctvom kresťanskej filatelie šíriť radostné posolstvo Ježiša Krista. Deje sa tak prostredníctvom organizovania stretnutí členov, filatelistických výstav, prednáškami, besedami, vydávaním príležitostných poštových pečiatok s kresťanskou tematikou, či priamo prostredníctvom známkovej tvorby SR.
Od založenia Spoločenstva Sv. Gabriela v r.1992 až po súčasnosť je Mons. Ján Vallo jeho predsedom a neúnavným propagátorom. Aktívne pôsobí i v Svetovom spoločenstve, kde je od r.1996 viceprezidentom; jedno volebné obdobie bol aj jeho prezidentom.
Je zároveň zostavovateľom a realizátorom informačného bulletinu SSG. Prvé číslo bolo vydané v decembri 1992; čiže v súčasnosti ide o najstaršie slovenské filatelistické periodikum. Do konca r.2022 bolo vydaných 116 čísel, expedovaných 4-5 krát ročne. Pri každej desaťročnici zároveň Mons. Vallo zostavuje „Pamätnicu“, bilancujúcu činnosť SSG pre budúce generácie.
Mons. Ján Vallo sa významnou mierou pričinil o to, že v r.2008 sa v Nitre konal XIII. Svetový kongres Weltbund St.Gabriel a Medzinárodná religiózna filatelistická výstava NITRAFILA.
Bezprostredne s jeho osobou je späté vydanie viacerých slovenských poštových známok, príležitostných poštových pečiatok, pritlačí na celinové obálky a lístky.
Do rúk tisícov ľudí po celom svete sa vďaka nemu dostali známky šíriace informácie o slovenských kresťanských a duchovných hodnotách či osobnostiach. Tak tomu bolo napr. vydaním známky: Nitriansky evanjeliár (2007); Žofia Bosniaková (2009); Sv.Gorazd (2010); Severín Zrubec (2014).
V r.2003 v rámci emisie „Umenie“ vyšla známka s vyobrazení Zvestovania Panny Márie z gotického oltára v Spišskej Sobote. Na kupóne medzi známkami bol text, ktorým vďaka jeho iniciatívne slovenské Spoločenstvo oslávilo 50. výročie vzniku Welbundu St.Gabriel.
Ako kresťanský filatelista inicioval v r.2011 vydanie známky k blahorečeniu Jána Pavla II. (2011); ale aj k 100.výročiu jeho narodenia (2020). Prostredníctvom svojho exponátu „Pútnik Pokoja“ prezentuje viac ako 100 zahraničných ciest tohto veľkého a svätého pápeža .
Pozoruhodná je konkrétna pomoc Mons. Jána Valla misionárom prostredníctvom poštových známok. Upravené, vystrihnuté poštové známky, tzv. skart predáva a výťažok odovzdáva verbistom v Nitre. Odlepené známky dodáva benediktínom do bavorského opátstva Münsterschwarzach.
V dnešnej dobe sme svedkami narastajúcej pasivity, nezáujmu a zániku mnohých organizácií či obdobne zameraných spoločenstiev. Slovenské Spoločenstvo zberateľov oslávilo v uplynulom roku svoje tridsiate výročie a s počtom 110 členov patrí k tým najaktívnejším
Jeho hnacím motorom, organizátorom a neúnavným propagátorom je Mons. Ján Vallo, ktorý všetky vyššie uvedené činnosti vykonáva na úkor svojho osobného voľna.
Ako verný Kristov kňaz vždy pracuje svedomite tam, kde je vyslaný. Celým svojím kňazským a filatelistickým životom ohlasuje krásu Ježišovho radostného posolstva i krásu filatelie.
Za svoje filatelistické aktivity bol ocenený zlatým odznakom Zväzu slovenských filatelistov, zlatým odznakom Svetového spoločenstva St.Gabriel, Poctou ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Laudátor: Ľuba Tarabová
-
O cene Fra Angelico
Cena Fra Angelico, ktorú Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru pri KBS ju udeľuje popredným umelcom, vedcom a teoretikom, je prejavom uznania zástupcom umeleckej obce zo strany Katolíckej cirkvi. Odkazuje na talianskeho maliara a dominikánskeho kňaza, ktoré vyhlásil za blahoslaveného Ján Pavol II. (v októbri 1982).
Myšlienka podpory a ocenenia umelcov cenou Fra Angelico zo strany KBS prostredníctvom jej Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru od roku 2002 je prejavom uznania zástupcom umeleckej obce zo strany Katolíckej cirkvi, ktorí aj dnes, v čase úpadku kultúry, globalizácie, komercionalizácie a liberalizmu, napriek silnejúcemu tlaku neváhajú presadzovať vo svojej tvorbe kresťanské myšlienky a hodnoty.
Bl. Fra Angelico je taliansky maliar a dominikánsky kňaz. Vlastným menom sa volal Giovanni z Fiesole (+ 1455). Je známy tým, že v Kaplnke Mikuláša V. vo Vatikáne namaľoval cyklus fresiek Osudy sv. Vavrinca a sv. Štefana. V Kláštore San Marco vo Florencii namaľoval fresky Posledný súd, neskôr dokončil oltárny obraz Zvestovanie Panny Márie v Kostole San Domenico vo Fiesole.
Jeho maliarskym svetom je svet nebies, nadzmyselná krása, svätci, anjeli. Preslávil sa najmä obrazom Korunovanie Panny Márie. Vyslúžil si ním pomenovanie Frater Giovanni Angelico, čiže Anjelský brat Ján a je pochovaný v Ríme v Chráme Santa Maria sopra Minerva. Ako jeden z najvýznamnejších maliarov florentskej skorej renesancie sa stal patrónom umelcov.
K správe bolo vydané FOTO
