Vatikán 21. februára (VaticanNews) Pápež František v pondelok 20. februára, prijal vyše 200 členov Nadácie pre kultúru (Fondazione Ente dello Spettacolo) pri príležitosti 75. výročia jej založenia. „V súčasnosti čelíme konfliktom a mnohým zlým javom na našej planéte, preto je úlohou tých, ktorí vytvárajú krásu, aby sprevádzali divákov, smerom k „Božiemu úžasu“, ktorý nachádzame v opise stvorenia“, uviedol pápež a poďakoval um za prácu: „Je to evanjeliové dielo. A tiež poetické dielo, pretože film je poéziou“.

Svätý Otec odovzdal pripravený text a prítomným členom nadácie sa prihovoril spontánne, pričom zdôraznil, aké dôležité je harmonizovať rozdiely, tak ako to robí Duch Svätý. Jeho úlohou nie je „odstraňovať rozdiely, nie upravovať rozdiely, ale harmonizovať, potom pochopíme, čo je krása“ povedal pápež a dodal: „Krása je dielom Ducha Svätého, ktorý všetko uvádza do harmónie“.

Rozdiely sa stávajú príležitosťou, ktorú treba využiť, cestou, po ktorej treba ísť. Na to sa treba spoliehať na Ducha, dodal Svätý Otec:

„Krása je dielo Ducha Svätého, ktorý zo všetkého robí harmóniu: z protikladov, zo všetkého... Pomyslime na ráno Turíc, keď vzniká všetok ten nepokoj, všetci sa rozprávajú, nikto nechápe, čo sa deje, veľký neporiadok... Je to Duch, ktorý z toho všetkého robí harmóniu: všetko je rozdielne, všetko sa zdá byť protikladné, ale harmónia je nadradená všetkému. A vaša práca ide cestou harmónie.“

V odovzdanom texte, pápež František zveril umelcom úlohu: „znovu prebudiť úžas“ vo svete, „ktorý je čoraz viac umelý, kde sa človek obklopil dielami svojich vlastných rúk“. V príbehu o stvorení je „Boh autorom aj divákom“. Prvá stránka Biblie je teda „príbehom angažovanosti, krásy a vášne. O láske“. Tu možno nájsť „význam kultúrnej práce. Na jednej strane je tu tvorivá činnosť, na druhej kontemplácia a hodnotenie“.

Potom pápež František pripomenul, ako v Taliansku katolícky svet oživil „mnohorakosť skúseností spojených so spoločenskou komunikáciou a najmä s filmom“, pričom okrem iného spomenul centrá Katolíckej akcie zapojené v rozhlase, v divadle, v kine a neskôr v televízii, ako napríklad úrad poverený Piom XI. a dodnes fungujúca Národná komisia pre hodnotenie filmov pri Talianskej biskupskej konferencii, tiež komunitné sály ako ovocie angažovanosti oratórií a farností. Ďalej sa vo svojom príhovore Svätý Otec zameral na úžas:

„Zdá sa, že sám Boh pociťuje údiv, úžas pred krásou stvorení, najmä keď kontempluje ľudskú bytosť. Chcel by som vám povedať: začnime znova odtiaľto, od umenia ako údivu, predovšetkým pre toho, kto ho tvorí, pre umelca.“

Pápež František potom spomenul film ruského režiséra Andreja Tarkovského, o maliarovi Andrejovi Rublevovi. Rímsky biskup nazval tento film „majstrovským dielom“, a dodáva o Rublevovi:

„Umelec zostáva nemý kvôli traume z vojny. Človeka to núti premýšľať o tom, čo sa deje aj v dnešnom svete. Rublev už nemaľuje, dokonca už ani nehovorí. Blúdi stratený pri hľadaní zmyslu, až kým sa nestane svedkom odliatia zvona. A pri prvom údere tohto veľkého zvona sa mu znovu otvorí srdce, rozviaže jazyk, začne opäť hovoriť a začne opäť tvoriť. A plátno sa naplní farbami jeho ikon.“

Tohto umelca, ktorého pravoslávna cirkev uctieva ako svätého, mnohí považujú za najväčšieho maliara ikon. Pápež František zdôraznil, ako tento zvuk vyvolal v Rublevovi úžas:

„Zvuk zvona, ktorý vychádza zo zeme a bronzu akoby zázrakom, napĺňa umelcovu dušu úžasom a v istom zmysle v ňom cíti hlas Boha, ktorý mu šepká: «otvor sa». Práve tak, ako povedal Ježiš v evanjeliu: «effata»“.

Pápež sa pozastavil nad prvou stranou Biblie, nad opisom stvorenia sveta, ktorý sa vyzvíja ako film. Boh, „stvoriteľ a divák“, tiež prežíva údiv:

„Je to príbeh plný účasti, krásy a vášne: lásky. Na konci svojho tvorivého konania však Boh urobí prekvapujúce gesto: stane sa divákom svojho diela, uvažuje o tom, čo dosiahol, a vyjadrí svoj úsudok: «videl, že to bolo dobré». Ale pre človeka, stvoreného na jeho obraz a podobu, je «hodnotenie» ešte vášnivejšie: «bolo to veľmi dobr黓.

Napokon pápež dodal:

„Na tejto posvätnej stránke, milí priatelia, režiséri, herci, ženy a muži, ktorí pracujete vo filme, môžeme nájsť aj zmysel vašej kultúrnej práce. Na jednej strane je tu tvorivá činnosť, na druhej kontemplácia a recenzia. Zdá sa mi, že sa môže zrkadliť v tomto nádhernom biblickom obraze, ktorý fascinoval toľkých umelcov a neprestáva udivovať a podnecovať predstavivosť a reflexiu.“