Vatikán 27. februára (VaticanNews) V týchto dňoch vychádza v Argentíne kniha „El Pastor“, ktorá je výsledkom viacerých rozhovorov, ktoré urobili s pápežom dvaja novinári Francesca Ambrogettiová a Sergio Rubina. V knihe sa spomínajú témy ako politika, ekonomika, reformy v Rímskej kúrii aj ohrozenie „spoločného domova“. V rozhovoroch sa dotkli aj niektorých osobných aspektov a napríklad v súvislosti s cestou do Argentíny pápež František uviedol, že je nespravodlivé povedať, že tam nechce ísť.
Francesca Ambrogettiová, bývalá šéfka argentínskej agentúry Ansa, a Sergio Rubin z denníka El Clarin sa vracajú k osobnosti Jorgeho Maria Bergoglia. V prvej knihe „El jesuita“ (Jezuita), napísanej v roku 2010, zozbierali myšlienky kardinála arcibiskupa Buenos Aires. Kniha „El Pastor“ (Pastier) má devätnásť kapitol na 346 stranách. V úvode nájdeme prológ podpísaný pápežom, v ktorom píše: „Musím oceniť jednu cnosť, ktorú má Francesca a Sergio: je to ich vytrvalosť“.
Novinári ponúkli v knihe analýzu magistéria pápeža Františka prostredníctvom pravidelných rozhovorov, ktoré sa uskutočňovali počas desiatich rokov. Venujú sa mnohým témam: od otázok imigrantov, ochrany života, vplyvu reforiem Rímskej kúrie až po zneužívanie detí. V tejto súvislosti František zdôraznil, že jeho pontifikát „bude z veľkej časti hodnotený podľa toho, ako sa vysporiadal s touto pohromou“. Ďalej sa píše o témach ako sú manželstvo a rodina, ohrozený spoločný domov, ženský génius, kariérizmus v Cirkvi. V súvislosti s homosexualitou zdôraznil rímsky biskup, že tým, ktorí trpeli odmietnutím zo strany Cirkvi, by chcel dať najavo, že majú miesto v Cirkvi.
Evanjelium – zmena myslenia
Jednou z ústredných tém je politika. „Áno, robím politiku,“ odpovedá pápež, „pretože každý musí robiť politiku. A čo je to politika? Spôsob života pre polis, pre mesto. To, čo nerobím a čo by nemala robiť ani Cirkev, je stranícka politika. Ale evanjelium má politický rozmer, ktorý spočíva v premene myslenia na sociálnu, dokonca náboženskú mentalitu ľudí“ tak, aby bola zameraná na spoločné dobro.
Ďalšia silná téma sa týka ekonomiky. Pápež František opakuje, že majákom, ktorý treba nasledovať, je sociálna náuka Cirkvi, tá neodsúdila kapitalizmus, ale je potrebné nasmerovanie aké uviedol Ján Pavol II.: „sociálna trhová ekonomika“. Pápež František dodáva, že „všetci sa zhodneme na tom, že sa zvýšila koncentrácia bohatstva a zvýšila sa nerovnosť. A veľa ľudí hladuje.“
Transparentnosť vatikánskych financií
Svätý Otec František sa ďalej venuje finančným záležitostiam Vatikánu a obhajuje konanie v dobrej viere (bona fide) „veľkej väčšiny“ členov Cirkvi, „hoci nemožno poprieť,“ ako sám dodáva, „že niektorí klerici a mnohí, povedal by som, falošní laickí «priatelia» Cirkvi prispeli k sprenevere hnuteľného a nehnuteľného majetku, nie štátu Vatikánu, ale veriacich“. Pri spomienke na kauzu nehnuteľností v Londýne pápež zdôraznil, že práve vo Vatikáne bol „podozrivý nákup“ odhalený. „Potešil som sa,“ hovorí pápež, „pretože to znamená, že dnes má vatikánska administratíva prostriedky na to, aby osvetlila škaredé veci, ktoré sa dejú vo vnútri“. O vzťahoch medzi štátom a Cirkvou potom hovorí, že obhajuje „sekularitu štátu, nie sekularizmus, ktorý napríklad nedovoľuje náboženské obrazy na verejných priestranstvách“.
Cesta do Číny
Pokiaľ ide o Argentínu, pápež zdôrazňuje, že „obvinenia z peronizmu sú samozrejmosťou“, a vyzýva odbory, aby bránili dôstojnosť pracovníkov a ich práva. Zároveň trvá na tom, že jeho zámer cestovať do tejto krajiny „zostáva v platnosti“. „Je nespravodlivé povedať, že nechcem ísť (do Argentíny, pozn. prekl.)“. Čo sa týka dohody medzi Svätou stolicou a Čínou, pápež hovorí, že si je vedomý problémov a utrpenia, a prejavuje ochotu ísť do ázijskej krajiny: „Išiel by som aj zajtra, keby to bolo možné“.
Cirkev nie je matkou „na diaľku“
Na záver pápež priznáva, že mal krízy viery, ktoré však prekonal s Božou pomocou. „V každom prípade,“ dodáva, „viera, ktorá nás nestavia do krízy, je vierou v kríze. Rovnako ako viera, ktorá nás nenúti rásť, je vierou, ktorá musí rásť“. Svätý Otec tiež objasňuje pohľad do budúcnosti Cirkvi, keď hovorí: kľúčom ku všetkému je blízkosť. Cirkev je matka a ja nepoznám žiadne matky „na diaľku (na dopisovanie si)“. Matka dáva náklonnosť, dotyky, bozky, lásku. Keď Cirkev nie je svojim deťom blízka, pretože je zaneprázdnená tisíckami vecí alebo s nimi komunikuje prostredníctvom dokumentov, je to, akoby matka komunikovala so svojimi deťmi prostredníctvom listov“.
