Taliansko 4. marca (Vatican News) Po tragickom stroskotaní lode s migrantmi pri pobreží talianskej Kalábrie vedúci predstavitelia oboch vierovyznaní v dokumente s názvom „Spoločné stanovisko k realite migrácie“, vyzývajú na spoločný postup pri podpore tých, ktorí sa rozhodli opustiť svoju krajinu. Ide o realitu, ktorá „vyzýva každého, aby prevzal zodpovednosť,“ uvádza sa v ich výzve.
Dialóg medzi kresťanmi a moslimami dnes nemôže ignorovať otázku migrácie. Uvádza sa to vo výzve, ktorú vydala nadácia Oáza po tragickom stroskotaní lode s migrantmi pri pobreží talianskeho mesta Crotone, na ktorej sa plavili desiatky obetí z Afganistanu a iných krajín, ktoré vyplávali z Turecka. Spolu s kard. Angelom Scolom, emeritným milánskym arcibiskupom a iniciátorom Nadácie Oáza pre dialóg medzi kresťanmi a moslimami, text podpísali viacerí biskupi a apoštolskí vikári Blízkeho východu, imám Veľkej mešity v Ríme Nader Akkad a ďalší predstavitelia talianskych islamských komunít.
Text, ktorý odkazuje na Dokument o ľudskom bratstve podpísaný v Abú Zabí v roku 2019 pápežom Františkom a imámom al-Azharu Ahmadom al-Tayyibom, vyzýva kresťanov a moslimov, aby sa zaoberali realitou migrácie. Hoci sa uznáva, že nie je bezprostrednou úlohou náboženských vodcov a veriacich „navrhovať odborné riešenia“ problémov migrácie, výzva vyzýva k spoločnému záväzku „postaviť sa proti nespravodlivosti a útlaku, ktoré sú často základom rozhodnutia odísť, vzdorovať nacionalistickému a sebeckému uzatváraniu sa a odsúdiť bezohľadné konanie obchodníkov s ľuďmi a prevádzačov.“
Kresťania a moslimovia sa mobilizujú, pretože „nedávne tragické stroskotanie lode s migrantmi v Stredozemnom mori vyzýva všetkých, aby prevzali zodpovednosť.“ Fenomén migrácie, uvádza sa vo výzve, okrem toho, že vyzýva na riešenia, ktoré „zohľadňujú politické, sociálne, hospodárske a environmentálne faktory dotknutých krajín," je "predovšetkým ľudskou realitou, ktorá spytuje svedomie každého z nás". Kresťania a moslimovia by sa preto mali „cítiť osobitne dotknutí touto skutočnosťou,“ keďže väčšina migrantov, ktorí sa snažia dostať do Európy, sú vyznávači týchto dvoch náboženstiev, územia, cez ktoré prichádzajú, „majú významnú kresťanskú alebo moslimskú prítomnosť,“ zatiaľ čo miesta, z ktorých sa vydávajú na cestu, „bývajú väčšinou moslimské.“
Medzináboženský dialóg by sa mal zaoberať migráciou
Vo výzve sa vysvetľuje, že dialóg medzi kresťanmi a moslimami sa v posledných rokoch „pochopiteľne zameriaval na otázky, ako je mierové spolunažívanie, rovnaké občianstvo a predchádzanie náboženskému násiliu,“ pričom dokonca zachádzal tak ďaleko, že „publikoval spoločné dokumenty, stanoviská a organizoval konferencie.“ Pripomína sa, že podobnú pozornosť si zaslúži aj emigrácia, ktorá je zaťažená utrpením. Napriek mnohým iniciatívam, ktoré už podnikli jednotlivci a inštitúcie, „spoločná činnosť by prispela k prehĺbeniu dôvodov islamsko-kresťanského priateľstva.“
V texte sa spresňuje, že „nie je bezprostrednou úlohou náboženských autorít a kresťanských a moslimských veriacich navrhovať technické riešenia problémov, ktoré so sebou prináša emigrácia,“ ale môžu „zasiahnuť na humanitárnej a kultúrnej úrovni a prispieť k diskusii o tejto otázke vo svetle hodnôt zakotvených v ich tradíciách.“
V texte sa citujú pasáže z encykliky pápeža Františka Fratelli tutti, aby sa zopakovalo, že veriaci sú povolaní vyjadrovať ľudské bratstvo, že migrácia je vždy skúsenosťou vykorenenia, že človek má právo na to, aby mohol zostať vo svojej krajine, a že útek mnohých je diktovaný vojnou, prenasledovaním, prírodnými katastrofami alebo hľadaním lepšej budúcnosti pre seba alebo svoje rodiny.
