Bratislava 7. marca (TK KBS) Spirituálna starostlivosť je podľa Miroslava Szudu CSsR špecifická služba pre chorého. Ako povedal pre TK KBS, dôležitou úlohou je sprevádzať chorých pri všetkých fázach prijatia choroby. Zároveň upozornil, že vo fáze prijatia a vyrovnávania sa s chorobou, chorí interpretujú chorobu ako trest, v lepšom prípade ako výzvu od života a niekedy aj ako šancu k zmene života. Szuda vystúpil v piatok na II. ročníku seminára venovaného spiritualite v onkológii, ktorý bol v Národnom onkologickom ústave (NOÚ) v Bratislave. Na seminári vystúpil s prednáškou Spirituálne potreby pacientov - skúsenosti z NOÚ.
Choroba podľa neho privádza človeka spravidla k mnohým existenciálnym ale aj k spirituálnym otázkam. „Je potrebné povedať, že každý človek je spirituálnym človekom. Človek hľadá, či pozná hĺbky svojich istôt, svojho bytia a taktiež to, čo jeho život nejakým spôsobom presahuje. Pre niekoho sú tieto hĺbky skôr „niečím“, pre iného sú miestom k stretnutiu s „niekým“. Zvlášť v situácií bolesti, ťažkostí alebo blízkosti smrti sú tieto hĺbky viac či menej odkrývané. Zamestnávajú myslenie chorého, a preto nemajú byť prehliadané, alebo popierané. Preto ťažko chorý, okrem liečenia a odborného ošetrenia, ktoré lekár ako aj ostatní zdravotníci právom vidia ako prvoradú úlohu, potrebuje predovšetkým tých, ktorí mu rozumejú, prijímajú jeho stavy nádeje aj beznádeje, radosti aj úzkosti, a ktorí ho v nich sprevádzajú. Chorý nemá byť so svojou chorobou izolovaný,“ zdôraznil Miroslav Szuda CSsR.
O týchto spirituálnych a ďalších existenciálnych skutočnostiach, ktoré sú dôležité pre chorého, je podľa neho niektorý chorý schopný komunikovať, a iný takmer nie alebo vôbec nie. To samozrejme neznamená, že si existenciálne a spirituálne otázky nedáva a že sa ich nepokúša riešiť. „Rovnako kto o nich komunikuje, o nich nebude komunikovať s každým, ale len s niekým, koho si pre túto úlohu sám vyberie a kto bude mať preňho dostatočný čas,“ vysvetlil.
Na základe výskumu dopytovania sa pomocou dotazníku v Národnom onkologickom ústave v Bratislave podľa Szudu vyplýva, že 35 % opýtaných využíva služby spirituálnej starostlivosti, 29 % nevyužíva a odmieta ju a 36 % váha, ale uvažuje ju využiť. „Až 71 % chorých má alebo by mali záujem o spirituálnu službu. Preto je dôležité, aby v NOÚ bol prítomný aj duchovný (kňaz, poprípade laik), ktorý by sa permanentne spirituálnej starostlivosti o chorých v NOÚ venoval. Ideálne by bolo, keby bol súčasťou zdravotníckeho tímu,“ dodal.
