Bratislava 8. marca (TK KBS) Pred 80 rokmi - 8. 3. 1943 - napísali slovenskí katolícki biskupi pastiersky list proti perzekúciám Židov. Prinášame ho v plnom znení.

Pastiersky list slovenských katolíckych biskupov k otázke židovstva z 8. 3. 1943

Milí v Kristu veriaci!

Medzi problémami dneška otázka židovstva neprestáva zaujímať a znepokojovať mnohých veriacich, hoci úradné stanovisko cirkevné sme jasne vyložili v Katolíckych novinách 22. apríla 1942. Jedni sa domnievajú, že sa so židovstvom u nás zachádza kruto, iní sú zase toho názoru, že postup voči nemu je zhovievavý, ba až slabý.

Aby ste, milí v Kristu veriaci, mohli správne posudzovať tento aktuálny pálčivý problém a nedali sa pomýliť bludnými náhľadmi, považujeme za potrebné podať vám tieto zásadné smernice:

1. Správny postup pri riešení každej otázky je ten, ktorý je usmerňovaný prirodzeným a zjaveným právom Božím.

Prirodzeným právom jednotlivca, národa, štátu, je brániť sa proti tým, čo ohrozujú jeho život a zamedzujú jeho rozkvet. No tak isto prirodzeným právom jednotlivca bez ohľadu na národnú príslušnosť je, že nikoho nemožno stíhať a trestať bez dostatočnej príčiny, ktorú treba v každom jednotlivom prípade dokazovať podľa platných noriem. Ak sa previní jeden, alebo viac členov nejakého národa, poťažne národnej skupiny a menšiny, z toho ešte nenasleduje, že tým istým priestupkom možno obviniť celý národ, poťažne národnú skupinu a menšinu. Prirodzenoprávna zásada žiada skúmať prečin, alebo zločin v každom jednotlivom prípade a podľa toho i trestať. Chrániť tieto prirodzenoprávne normy má za povinnosť i štátna moc a i ona sa má podľa nich spravovať. Radi vyzdvihujeme, že i ústavný zákon nášho štátu , na ktorom zákone má spočívať a z neho vyvierať celé zákonodarstvo, plne rešpektuje tento prirodzený zákon, keď hovorí: Nikto nesmie byť potrestaný pre chovanie sa, ktoré neporušilo právoplatnú normu a ktorého trestnosť nebola už vopred zákonom, alebo zákonnou normou určená.” (§82 bod 2. Úst. Zák. č. 185/1939 Sl. z.)

Tento prirodzený zákon chráni a posväcuje i náš Spasiteľ. Večne krásne podobenstvo o “Milosrdnom Samaritánovi” nedalo len základ ľudomilnej aktivite, dobročinnosti a samaritánskej službe, ale obsahuje v sebe aj hlbokú pravdu, že náš postoj k ľuďom nesmie ovplyvňovať ich jazyková, štátna, národná, alebo rasová príslušnosť. Veď keď nenávidený Samaritán zachraňoval nenávideného žida v jeho nešťastí, tak zaiste by nebol býval oprávnený robiť mu krivdu len preto, že je Židom. A Božský Majster dodal príkaz, ktorý zaväzuje všetkých ľudí, no najmä všetkých kresťanov: Iď, i ty čiň podobne. /Luk 10, 37/ Ba toto prirodzené pravidlo cítily a uznávali aj staré klasické národy, veď od nich pochádza symbol spravodlivosti, ženská to postava s vážkami a zaviazanými očami. Tým bola vyjadrovaná zásada, že právo, odmena a tresty majú byť vysluhované bez ohľadu na osobu, či je nám ona príjemná, či je rodina, priateľ, súkmeňovec alebo cudzinec.

Z toho plynie, že uvedené prirodzenoprávne normy neslobodno nikdy narušiť, lebo prestúpenie každého prirodzeného zákona prv alebo neskôr prináša záhubu spoločenskému poriadku a blahobytu.

No neslobodno svojvôľne narušovať ani platný právny poriadok, lebo kto tak koná, podtína nielen korene štátnej a národnej existencie, ale zapríčiňuje bezprávie a rozsieva neistotu.

Vedomí svojej zodpovednosti pred Bohom a svojej povinnosti chrániť prirodzené a zjavené normy Božie, musíme pozdvihnúť svoj rozhodný a varovný hlas proti opatreniam, ktorými sa masove, bez náležitého zistenia viny každého jednotlivca, postihujú naši spoluveriaci a iní naši spoluobčania na ich osobnej, rodinnej a majetkovej slobode. Pre každého občana, ale najmä pre každého držiteľa a vykonávateľa verejnej moci platí jasné a nedvojmyselné ustanovenie Ústavy nášho národa: "Všetci obyvatelia bez rozdielu pôvodu, národnosti, náboženstva a povolania požívajú ochranu života, slobody a majetku." (§ 81 Úst. Zák. 185/939 Sl.z.) Najmä na pamäti slová Písma svätého: Čo nechcete, aby ľudia činili vám, nečiňte ani vy im.

2. V spomenutom prehlásení uverejnenom v Katolíckych novinách jasne sme vyložili svoje stanovisko v otázke krstu židov. Povoľovali sme a budeme povoľovať krst každému, o kom príslušný duchovný vydá svedectvo, že sa chce stať úprimne pravým kresťanom, berúc na seba všetky mravné a náboženské povinnosti, ktoré Cirkev svojim veriacim nakladá. Stalo sa, že pokrstenie jedného-druhého Žida vyvolalo neľúbosť u niektorých veriacich a to obyčajne pre oprávnenú kritiku predošlého života dotyčného nekresťana. Tu nám treba poukázať na nekonečné milosrdenstvo Božie, ktoré odpustilo poklesky hriešnej Magdaleny, otvorilo nebesá pre kajúceho lotra, prijalo za apoštola mýtnika Matúša, ochotné je odpustiť každému jeho hriechy ak sa chce polepšiť a nový mravný život viesť. Práve ten bývalý mýtnik

Matúš zachoval nám tie poučné slová Pánove: "Nesúďte, aby ste neboli súdení a akou mierou budete merať, takou nameria sa Vám. A čo vidíš smietku v oku svojmu bratovi, kdežto brvná v svojom oku nevidíš?" (Mat 7, 1-3) Toto pripomíname tým, ktorí sa vyslovili, že vraj nepôjdu do kostola, keď tam bude ten alebo onen; ktorí odpudzujú konvertitov miesto toho, aby ich s láskou prijali, ich vo viere a kresťanských mravoch slovom a príkladom potvrdzovali. Ak žiadame uznanie občianskych práv a ochranu štátnej moci pre každého občana bez rozdielu pôvodu a národnosti, kým sa jeho osobná vina nedokáže, - ešte svrchovanejšou mierou žiadame uznať všetky práva kresťana pre každého, kto sviatosť krstu obsiahol. Až vtedy slobodno niekomu odoprieť práva kresťanské a občianske, keď svojím chovaním si toho trestu zaslúži.

Toto sú zásady, ktoré sme ústne i písomne nesčíselnekrát hlásali a zastávali. Prizvukovať ich musíme teraz znovu, keď sa verejnosť dozvedá o chystaných opatreniach týmto zásadám sa protiviacich.

3. Každá doba má svoje problémy. Osud národov závisí od toho, ako ich vyrieši. Ťažké problémy národné, sociálne, náboženské čakajú na riešenie aj dnes. Keď sa tieto problémy neriešia podľa spravodlivosti a lásky Kristovej, vrhajú sa národy do vojny. Od začiatku tejto vojny zneje z hlbín našich sŕdc vrúcna modlitba: Od moru, hladu a vojny, vysloboď nás Pane! Od jej začiatku neprestávame napomínať vás, milí veriaci, volať k nebeskému Otcovi o spravodlivý pokoj. Presvedčení sme, že Sv. Otec pápež Pius XII. tak ako aj za prvej svetovej vojny pápež Benedikt XV. je s týmito našimi modlitbami spojený, veď jeho heslom je: Pokoj je dielom spravodlivosti, - a že so všetkou svojou duchovnou nadvážnosťou pracuje na diele pokoja u mocnárov sveta. Podporujeme jeho námahy stálymi modlitbami za pokoj sveta, za spravodlivé riešenie všetkých problémov ľudstva. Podporujeme ich však aj cnostným životom, verným nasledovaním božích príkazov, plnením zákonov spravodlivosti a lásky.

Usilujme sa zaslúžiť si odňatie hrozného biča vojny a stály pokoj sveta. Keď spravodlivosť bude panovať na svete, vtedy dozrie jej ovocie: celým svetom očakávaný pokoj.

Prosiac, aby Božia prozreteľnosť posilňovala vás v týchto ťažkých časoch hojnosťou svojich darov, udeľujeme vám svoje arcipastierske požehnanie.

Všetci rímskokatolícki biskupi Slovenska

Dané dňa 8. marca 1943

-
Zdroj: Archív