USA 13. marca (VaticanNews) Rabín Abraham Skorka pri príležitosti desiateho výročia Františkovho pontifikátu označuje priateľstvo so svojím krajanom Bergogliom za "požehnanie" a pápežove cesty do Svätej zeme a koncentračného tábora Auschwitz považuje za "nezabudnuteľné".
Jorge Mario Bergoglio mal ako kardinál arcibiskup Buenos Aires veľmi blízky vzťah so Židmi vo svojom meste. Podporoval otvorený dialóg s rabínmi, vedúcimi predstaviteľmi komunity a jednotlivcami a nadviazal mnoho priateľstiev, ktoré sa časom prehĺbili.
Patrím medzi tých, ktorí boli požehnaní, že s ním mohli udržiavať takéto priateľstvá, priateľstvá založené na medzináboženských rozhovoroch, ktoré sme pravidelne viedli. Spoločne sme napísali knihu o našich dialógoch a vytvorili tridsaťjeden programov pre arcidiecézny televízny kanál. Bergoglio hovoril v mnohých rôznych miestnych synagógach vrátane mojej, kde predniesol srdečné a poučné posolstvá.
Bol stálym zdrojom dôvery a podpory, najmä po hroznom bombovom útoku na centrum židovskej komunity v Buenos Aires v roku 1994. Pokiaľ ide o mňa, jeho žiadosť napísať predslov k jeho autorizovanej biografii bola mimoriadne dojímavá. To všetko svedčilo o úprimnom odhodlaní kardinála Bergoglia budovať vzťahy a priateľstvá so Židmi a ich komunitnými inštitúciami.
Po bezprecedentnom odstúpení pápeža Benedikta XVI. a historickom zvolení môjho priateľa za prvého latinskoamerického pápeža sa každý, kto si prečítal o tomto kardinálovi z "druhého konca sveta" (aby som použil jeho slová), dozvedel, aké dôležité boli pre neho skúsenosti so židovskou komunitou.
Po tom, ako sa František stal v roku 2013 pápežom, udržiaval kontakt so svojimi židovskými priateľmi prostredníctvom e-mailov a telefonátov. Mne a ostatným naďalej vyjadruje svoju osobnú náklonnosť, pýta sa na naše zdravie a zaujíma sa o naše rodiny. Stalo sa to niekedy v histórii katolícko-židovských vzťahov?
Necelý rok po svojom zvolení vydal apoštolskú exhortáciu Evangelii gaudium. Bol to široký prehľad stavu Katolíckej cirkvi a sveta na začiatku jeho pontifikátu. V časti o medzináboženských vzťahoch autoritatívne zhrnul vývoj od vyhlásenia Nostra aetate Druhého vatikánskeho koncilu vydaného v roku 1965. Ako vždy zopakoval, že dialóg medzi národmi a náboženskými tradíciami musí byť prioritou, a vyjadril dôležité poznatky o vzťahu medzi Cirkvou a židovským národom.
Patria k nim pamätné výroky, že "dialóg a priateľstvo so synmi Izraela sú súčasťou života Ježišových učeníkov" a že "Boh naďalej pôsobí v ľude Starej zmluvy a prináša poklady múdrosti, ktoré sú výsledkom stretnutia s božským Slovom". To vysvetľuje, prečo je pre pápeža Františka dialóg medzi katolíkmi a Židmi taký dôležitý: v našich posvätných textoch môžeme spoločne nachádzať Božiu múdrosť spôsobom, ktorý nemá obdobu v rozhovoroch medzi žiadnou inou náboženskou tradíciou.
V roku 2014 sa pápež František zúčastnil na púti do Svätej zeme a pomodlil sa pri Západnom múre. V roku 2016 vo vyhladzovacom tábore Auschwitz nenašiel slová schopné vyjadriť jeho zdesenie z tohto miesta a pred cestou poprosil Boha, aby mu udelil milosť plakať. Mal som tú česť byť svedkom oboch týchto nezabudnuteľných návštev.
Počas návštevy Jeruzalema pápež František ako prvý pápež položil kyticu kvetov na hrob Theodora Herzla, otca politického sionizmu, a vzdal tak hold hnutiu, ktoré obnovilo židovskú kultúru v jeho starobylej vlasti. Ako vždy prejavil svoju pozornosť ľudským právam a deň predtým položil ruky aj na múr oddeľujúci Izrael od Palestíny. Považujem to za viac než len politický akt. Bola to modlitba, v ktorej prosil Boha, aby požehnal Izraelčanom a Palestínčanom mier, aby zbúral všetky múry oddelenia a nenávisti a nahradil ich vzťahmi dialógu a vzájomného porozumenia. Jeho odpoveď mladému Palestínčanovi z utečeneckého tábora Dheisheh, ktorý vyjadril frustráciu svojho národa, bola prenikavá: nemôžeme žiť spútaní krutými okovmi minulosti, musíme zmeniť naše referenčné rámce a nájsť spôsob, ako môžu všetci spoločne dôstojne rásť. Mierové stretnutie, ktoré nasledovalo krátko nato vo Vatikánskych záhradách, bolo miniatúrnym pokusom o vyjadrenie tejto koncepcie. Na stretnutí sa stretli prezidenti Peres a Abbás spolu s ekumenickým patriarchom Bartolomejom, aby spoločne zasadili symbolický olivovník mieru, ktorý s Božou pomocou prinesie v budúcnosti ovocie.
Veľmi dôležité je, že pápež František, odkedy ho poznám, vždy dôrazne odsudzoval všetky slovné a fyzické útoky proti Židom len preto, že sú Židia. Toto neustále posolstvo je pre Židov na celom svete obzvlášť upokojujúce v tomto čase, keď sa množia antisemitské výzvy a vražedné násilie.
V tejto súvislosti bolo otvorenie vatikánskych archívov týkajúcich sa pontifikátu Pia XII. v roku 2020 ďalším významným gestom pápeža Františka v duchu zásady poznania pravdy, ktorú viackrát zopakoval. Je si dobre vedomý, že bez takéhoto hľadania pravdy žiadny vzťah nemôže opustiť len povrchnú rovinu.
Azda najdôležitejším aspektom interakcie pápeža Františka so židovskou komunitou je však nespochybniteľná úprimná náklonnosť k Židom, ktorú neustále prejavuje. Myslím si, že väčšina Židov to cíti rovnako. Kiež by táto vzájomná náklonnosť bola vzorom pre katolícko-židovské vzťahy pre všetky budúce generácie!
Rabín Abraham Skorka
Georgetown University, Washington D.C.
