Bratislava 20. marca (TK KBS) Svätá Cirkev nám podľa Miroslavy Mikundovej zo spoločenstva Skala práve v pôstnom období viac pripomína stíšenie sa a dôležitý čas modlitby, pretože je to čas, kedy my, ľudia, prirodzene chceme trochu viac počuť o pravdách, a je to zároveň dobrý začiatok na vytvorenie trvalého a veľmi dobrého zvyku- dennej osobnej modlitby. Ako povedala pre TK KBS, psychológovia tvrdia, že práve 40 dní je ten zlomový čas.
Upozorňuje, že v evanjeliu podľa Matúša čítame: „Každý deň má dosť svojho trápenia.“ (Mt 6, 34). „Úplne bežná a reálna skúsenosť každého človeka, obzvlášť v dnešnej dobe. Je to normálne a prirodzené, lebo tak to vo svete chodí, ak chceme zabezpečiť rodinu, postarať sa o deti či blízkych, prípadne sa venovať aj aktivitám v rámci Cirkvi či záujmom pre náš osobnostný rozvoj…. stále sa niečo nájde, a tak sa snažíme vtesnať do aktívnej časti dňa, koľko to dá. ...a poväčšine to sú veci užitočné a dobré,“ konštatovala Miroslava Mikundová, ktorá zároveň kladie otázku. „Má v týchto všetkých aktivitách miesto aj čas pre rast môjho vzťahu s Bohom?“
Miroslava dáva do pozornosti, že veršu o trápení a starostiach predchádza verš o hľadaní Božieho kráľovstva prv, ako sa začneme „starať a trápiť“ (porov. Mt 6, 33-34). „Celá táto stať hovorí o zložení našich starostí, ba ešte aj toho, čo je pre našu ľudskú existenciu nevyhnutné, vyššie ako do našich rúk. A prečo vlastne? No aby mohla naša duša a náš duchovný život rásť. Ani pri preplnenom kalendári nemôžeme zabudnúť, kým a pre koho sme stvorení a čo je cieľom nášho života,“ uviedla s tým, že sv. Augustín o tom píše: „Stvoril si nás pre seba, Bože, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe.“ Cieľom nášho života je teda spása – spočinutie v Bohu. Ostatné „veci“ sú navyše a my ich musíme podriadiť vyššiemu cieľu. Nikto z nás si podľa nej starosťami nepridá ani „lakeť navyše“ k životu. „Ale čím si pridať niečo navyše môžeme, je pridať si každý deň čas strávený s Bohom – modlitbu, spočinutie v ňom a to je základom pre rast nášho vnútra v správnom smere,“ dodala.
Aj keď máme mnoho aktivít a starostí, potrebujeme ich podľa Miroslavy, ktorá je manželkou gréckokatolíckeho kňaza, podriadiť a dať do popredia vzťah s Bohom. “Nájsť si každý deň čas – doslova nájsť – aktívne , nenechať to len tak plynúť, že sa nájde sám od seba – „hľadajte najprv Božie kráľovstvo“. V tomto máme byť aktívni a to ostatné sa nám pridá – ak Bohu dáš čas, ostatné ti zoradí ako treba. Ja som tomu uverila a snažím sa to žiť – ale nie z vlastnej sily, ale s odovzdanosťou Bohu, lebo „všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje“ Flp 4, 13. Bol čas, keď sa mi to vo víre povinností zdalo ozaj nemožné a aj som sa snažila, ale až keď som to vložila do Božích rúk a dala modlitbe prvé miesto, je to zrazu možné a dokonca často úplne jednoduché a čas Boh poskladá perfektne, veď „Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1, 27),“ zdôrazňuje Miroslava.
Konkrétny spôsob je úplne na každom z nás. „Ale dôležité pre rast je viesť dialóg – ja a Boh, hlbšie sa ponoriť do úžasného vzťahu s Bohom. Počúvaj Boží hlas, daj si na to čas v tichu (spočívaj v Ňom) a potom naň odpovedaj a hlavne každý deň. Uver a tak nebudeš otrokom času, ale čas sa podriadi Božej autorite a okrem toho uvidíš aj oveľa väčšie veci ako len toto,“ dodáva na záver.
