Vatikán 4. apríla (VaticanNews) „Nie“ práci načierno, „nie“ zneužívaniu neistej práce a do tretice „áno“ dôstojnej práci – tieto tri výzvy na zabezpečenie udržateľného dôchodkového systému vyslovil pápež pri stretnutí s členmi talianskeho Národného inštitútu sociálneho zabezpečenia INPS, ktorých prijal v pondelok 3. apríla pri príležitosti 125. výročia vzniku organizácie.

Pápež v príhovore vyzdvihol osobitne tri bohatstvá Talianska: oratóriá prítomné vo farnostiach, rozvinuté a rozšírené dobrovoľníctvo a organizácie podobné tejto inštitúcii.

Ako skonštatoval Svätý Otec, dnešná spoločnosť akoby stratila horizont budúcnosti, a nezaujíma sa veľmi o to, čo bude s budúcimi generáciami. Spomenul napríklad verejný dlh:

„Znepokojujúcimi znakmi sú ekologická kríza a verejný dlh, ktorý sa prenáša na plecia detí a vnúčat. Keď si pomyslím, že v niektorých krajinách sa vnúčatá narodia so strašným verejným dlhom! Naopak voľba udržateľnosti odpovedá na zásadu, že nie je spravodlivé odovzdávať mladým nezvratné a príliš veľké bremená.“

Pápež poukázal aj demografickú zimu v Taliansku, keďže predpokladom fungovania dôchodkového zabezpečenia je silná medzigeneračná väzba:

„V skutočnosti je zaslúžený dôchodok pracovníka podporovaný nielen jeho odpracovanými rokmi, ale aj tým, že existuje niekto, kto svojou činnosťou vlastne platí na dôchodok iných. (...) Vidím tu deti a prichádza mi na um vyjadrenie jedného takmer 60 ročného muža, ktorý tvárou v tvár talianskej demografickej zime hovorí: „Kto však bude platiť môj dôchodok? Nebudú to psíci, ktorých majú ľudia namiesto detí“.

Pápež tiež pripomenul, že aj cudzinci žijúci v Taliansku ako pracovníci rovnako prispievajú do dôchodkového zabezpečenia krajiny a zasluhujú si za to vďačnosť.

Svätý Otec predniesol tri výzvy na zabezpečenie udržateľného dôchodkového systému: Zdôraznil „nie“ práci načierno, „nie“ zneužívaniu neistej práce a do tretice „áno“ dôstojnej práci.

„Ten, kto sa uzatvára vo falošných istotách nemá budúcnosť“, vysvetlil pápež na biblickom príklade lakomého boháča z Lukášovho evanjelia (Lk 12,16-21), ktorý si budoval sýpky, no čoskoro prišiel o život. Naopak dobrým príkladom je postava starozákonného Jozefa, ktorý v Egypte zabezpečil ľud aj v čase hladu: „On sa vie pozerať do budúcnosti; predstavuje si dobro, aj keď sa zdá, že zlo prevláda; stará sa o ľudí, ktorí sú mu zverení.“

„Potrebujeme múdrych politikov, ktorí sa riadia kritériom bratstva a ktorí vedia rozlišovať medzi jednotlivými obdobiami, neplytvajú zdrojmi (...) a nezanechajú budúce generácie v ťažkej situácii“, skonštatoval Svätý Otec.

Členov talianskeho Národného inštitútu sociálneho zabezpečenia napokon pápež zveril pod ochranu sv. Jozefa.