Vatikán 7. apríla (VaticanNews) Pápež František vo Štvrtok Svätého týždňa 6. apríla slávil svätú omšu na pamiatku Pánovej večere spojenú s obradom umývania nôh, rovnako ako pred desiatimi rokmi, vo väzení pre maloletých v rímskom Casal del Marmo. V spontánnej homílii mladým trestancom z rozličných krajín povedal: „Ježiš sa nikdy nenechá vystrašiť našimi slabosťami, už za nás zaplatil, chce nás len sprevádzať, vziať nás za ruku. (...) Chce ti umyť nohy a povedať: prišiel som ťa zachrániť, slúžiť ti".

Auto Svätého Otca dorazilo do nápravnovýchovného centra o 16:00. Ešte predtým však prechádzajúc ulicami mesta pápežova tvár v okne auta šokovala turistov stojacich pri semaforoch. Svätý Otec sa tiež autom pristavil pri chlapcovi na vozíku, aby ho pozdravil.

Mladí trestanci v Casal del Marmo Svätého Otca privítali s nadšením a obdarovali ho svojimi výrobkami z ich cestovinárskej, pekárskej a stolárskej dielne. Pápež im na oplátku venoval ružence a veľké čokoládové vajcia. Mnohí z 12 mladých väzňov boli pápežovým gestom pokľaknutia a umývania nôh, ktoré zároveň aj pobozkal, dojatí až k slzám. Išlo o mladých rozličných národností a etník. V kaplnke bolo celkovo prítomných zhruba 50 mladých trestancov. Odsúdení boli zväčša za pašovanie, krádež, použitie násilia či pokus o vraždu.

Pápeža okrem riaditeľky zariadenia privítal aj kaplán Nicolò Ceccolini, 35 ročný kňaz, ktorý bol vysvätený len pred niekoľkými rokmi. Svätý Otec žartoval: „Vy ste kaplán? A boli ste už na prvom svätom prijímaní?“

Pápež pri svätej omši, ktorej predsedal, predniesol krátku spontánnu homíliu, v ktorej sa sústredil na Kristovo gesto umývania nôh učeníkom:

„Bola to práca otrokov. Môžeme si predstaviť, ako veľmi boli učeníci ohromení... On však to gesto robí preto, aby pochopili posolstvo nasledujúceho dňa, že zomrie ako otrok, aby splatil dlh nás všetkých.

Keby sme len počúvali toto Ježišovo posolstvo, život by bol taký dobrý, pretože by sme sa ponáhľali pomáhať si navzájom, namiesto toho, aby sme sa navzájom podrážali, využívali jeden druhého, ako nás to učia chytráci. Je také krásne pomáhať si navzájom, podať si ruku: sú to ľudské, univerzálne gestá, ktoré sa však rodia v šľachetnom srdci. A Ježiš nás dnes touto slávnosťou chce naučiť práve tomuto: šľachetnosti srdca. (...)

Každý z nás môže povedať: „Keby však len pápež vedel, čo je v mojom vnútri...“. Ježiš to však pozná. Miluje nás takých, akí sme a umýva nám nohy. Ježiš sa nikdy nenechá vystrašiť našimi slabosťami, už za nás zaplatil, chce nás len sprevádzať, vziať nás za ruku, aby pre nás život nebol taký ťažký. (...)

Pomyslime na to, že ide o gesto, ktoré nám hovorí, akí máme byť my jeden k druhému. V spoločnosti vidíme, koľko ľudí využíva druhých, koľko ľudí je v kúte a nemôže sa dostať von. Koľko nespravodlivostí, koľko ľudí bez práce, koľko ľudí, ktorí pracujú a dostávajú polovičný plat, koľko ľudí, ktorí nemajú peniaze na lieky, koľko rozbitých rodín, toľko nepekných vecí... A nikto z nás nemôže povedať: „Ja vďaka Bohu nie som taký“ (...) Každý z nás môže skĺznuť. (...) preto nám chcel Ježiš umyť nohy a povedať: „Prišiel som vás zachrániť, prišiel som vám slúžiť.“