Bratislava 10. apríla (TK KBS) Vo Svätom týždni (starý názov Veľkom týždni) Rímskokatolícka cirkev slávila tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života.
Svätý týždeň sa začal Palmovou nedeľou (Kvetnou nedeľou) čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spojila predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. Večernou omšou vo Štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok) na pamiatku Pánovej večere sa začalo Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračovalo cez Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok utrpenia a smrti Pána) a cez Svätú sobotu (Bielu sobotu). Vrcholillo Veľkonočnou vigíliou vo Svätej noci a uzatvorilo sa sa vešperami Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania. Prinášame spravodajstvo z diecéz Slovenska.
BRATISLAVSKÁ ARCIDIECÉZA
Bratislavskí biskupi Mons. Stanislav Zvolenský a Mons. Jozef Haľko slávili veľkonočné sviatky so spoločenstvom veriacich v bratislavskej Katedrále sv. Martina. Na jednotlivých sláveniach sa zúčastnil aj apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Nicola Girasoli.
Vo štvrtok 6. apríla sa v katedrále konala omša svätenia olejov, pri ktorej arcibiskup Zvolenský posvätil krizmu, požehnal olej katechumenov a olej na pomazanie chorých a kňazi si obnovili sľuby, ktoré zložili pri svojej vysviacke. Večer slávil svätú omšu na pamiatku Pánovej večere. Slávenie pokračovalo v Piatok utrpenia Pána a vyrcholilo na Bielu sobotu a Veľkonočnú nedeľu.
„Vstúpili sme do Veľkej noci, ktorá je veľká tým, že nám prináša veľké vzkriesenie nášho Pána. Boh nás pozýva veriť v Pánove vzkriresenie, že jestvuje prielom ľudskej smrti, náš Pán prvý prešiel smrťou a vstúpil do vzkriesenia a ukázal nám cestu. A toto je najväčia radosť, ktorú nám prináša Veľká noc," uviedol vo veľkonočnom pozdrave arcibiskup Zvolenský. „Všetkým vám prajem, nech táto radosť vstúpi do vášho srdca, nech vás pán posilní vo viere. Radostnú a požehnanú veľkú noc," dodal na facebookovom profile arcidiecézy, kde je možné nájsť aj aktualizované fotografie z Veľkej noci.
Zdroj: Bratislavská arcidiecéza
TRNAVSKÁ ARCIDIECÉZA
Na Omši svätenia olejov si kňazi obnovili svoje sľuby
V katedrálnom Chráme sv. Jána Krstiteľa v Trnave sa na Svätý štvrtok (Zelený štvrtok) 6. apríla stretli kňazi Trnavskej arcidiecézy a rehoľní kňazi na jej území pastoračne činní, aby spoločne so svojím pastierom - trnavským arcibiskupom Mons. Jánom Oroschom slávili Omšu svätenia olejov (lat. Missa chrismatis). Svätú omšu svätenia olejov koncelebroval i 89-ročný emeritný trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol.
„Missa chrismatis je tá svätá omša, ktorá má dopad na všetkých veriacich, pretože v našej arcidiecéze budeme krstiť, budeme birmovať... Tie sväté oleje, ktoré sa pri vysluhovaní týchto sviatostí používajú, sa budú dnes svätiť," povedal v homílii trnavský arcibiskup Ján Orosch, aby tak prítomným predostrel jeden z dôvodov, kvôli ktorému sa na Svätý štvrtok 6. apríla zišli na slávnosti v trnavskej katedrále.
Druhým dôvodom tohto spoločného slávenia Eucharistie bolo slávnostné obnovenie sľubov, ktoré kňazi zložili pri svojej vysviacke. Už druhý rok po skončení ťažkej epidemiologickej doby sa mohli kňazi slobodne zísť na tejto slávnostnej svätej omši.
Moment obnovenia kňazských sľubov nastal po homílii. Hlavný celebrant kládol otázky, na ktoré prítomní kňazi odpovedali svoje rozhodné „chcem“. Na začiatku druhej časti svätej omše - liturgie Eucharistie priniesli veriaci trnavskému arcibiskupovi Jánovi Oroschovi obetné dary, ktoré z ich rúk prevzal pred oltárom v presbytériu katedrály. Medzi obetnými darmi prítomní diakoni priniesli i nádoby s olejmi, ktoré boli pri svätej omši posvätené. Trnavský arcibiskup Ján Orosch, tak ako to robia biskupi na celom svete, posvätil tri druhy olejov. Krizmu na pomazanie pri vysluhovaní sviatosti krstu, sviatosti birmovania a pri kňazskej vysviacke, ďalej olej katechumenov na pomazanie pred krstom a nakoniec olej chorých pre sviatosť pomazania chorých. Zvyk svätiť oleje siaha do kresťanského staroveku. Pre svoje blahodarné pôsobenie je olej vo Svätom písme obrazom zdravia, radosti, sily ducha, šťastia a pokoja.
„Pápež Benedikt XVI. raz povedal: «Potrebujeme dobre pripravených a odvážnych kňazov, ktorí sú bez ctižiadostivosti presvedčení o evanjeliovej pravde, majú na zreteli predovšetkým hlásenie Krista, ktorý je pravda a spravodlivosť. V jeho mene musia byť ochotní skloniť sa pred ľudským utrpením, aby všetci - najmä chudobní a ľudia v ťažkostiach - pocítili útechu Božej lásky a spravodlivú lásku Kristovej cirkvi.» Kiež nás, drahí bratia kňazi i nás všetkých, milovaní bratia a sestry blížiace sa sviatky našej viery povzbudia v tejto vernosti a prehĺbia vo vzťahu k Bohu a navzájom. V tomto duchu vám všetkým žehnám a vyprosujem požehnané veľkonočné sviatky,“ s patričným entuziazmom zakončil slávnostnú homíliu trnavský arcibiskup Ján Orosch.
Na záver svätej omše sa prítomným kňazom poďakoval za ich pastoračné nasadenie vo farnostiach, vyzdvihol i tých oltárnych bratov, ktorí boli ochotní naučiť sa maďarský jazyk, aby sa mohli i mnohí veriaci na juhu Trnavskej arcidiecézy zúčastniť na slávení Veľkej noci vo svojej materčine. Po svätej omši sa kňazi už tradične stretli aj v priestoroch Arcibiskupského úradu na malom agapé.
Veľkonočná vigília: Tajomstvo zažívame aj v tomto okamihu. Je ukryté v symboloch
Trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch predsedal v sobotu 8. apríla sláveniu Veľkonočnej vigílie Pánovho vzkriesenia vo svojom biskupskom kostole - katedrálnom Chráme sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Spolu s ním koncelebrovali emeritný trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol, generálny vikár vsdp. assessor Peter Šimko a kňazi arcibiskupskej kúrie. V homílii sa prítomným veriacim prihovoril archivár a notár Arcibiskupského úradu vdp. Stanislav Žlnay.
Slávenie liturgie začali obradom svetla s požehnaním ohňa na priestranstve pred Katedrálou sv. Jána Krstiteľa, pri soche pápeža sv. Jána Pavla II. Po zapálení paškálu - veľkonočnej sviece trnavským arcibiskupom Jánom Oroschom ju prijal do rúk generálny vikár Mons. Peter Šimko, aby ju v procesii niesol do katedrály. Na troch miestach katedrály zaspieval s rozžatou veľkonočnou sviecou „Svetlo sveta“. Veriaci mali v rukách pripravené vlastné sviece, ktoré si po druhom zvolaní „Svetlo sveta“ a nasledujúcej odpovedi od paškálu zapálili. Keď sa od veľkonočnej sviece rozlialo svetlo pomocou sviec veriacich po celom kostole, znamenalo to, že z Krista - prameňa spásy, sa rozlialo svetlo evanjelia a milosť spásy po celom svete, a to jeho zmŕtvychvstaním, na ktorom má účasť každý pokrstený.
Po príchode liturgického sprievodu do presbytéria chrámu trnavský arcibiskup pred oltárom incenzoval paškál. Potom už nasledovali čítania zo Starého zákona, po ktorých hlava Trnavskej arcidiecézy zaintonovala „Sláva Bohu na výsostiach“. V tomto momente sa v katedrále rozžali všetky svetlá i sviece na oltári a „rozviazali sa“ zvony a organ. Po čítaní z Nového zákona nasledovala homília. Predniesol ju vdp. Stanislav Žlnay, archivár a notár Arcibiskupského úradu. V homílii sa sústredil na vysvetlenie zmyslu symbolu svetla v živote kresťana. „Naša krajina je bohatá na hrady a zámky. Návštevníkom sa páči krása Bojnického zámku či mohutnosť Spišského hradu. V každom z nich ľudia radi objavujú ich skryté tajomstvo. Tajomstvo zažívame aj v tomto okamihu. Ono je však skryté a nie všetci ho vidia. Je ukryté v symboloch,“ voviedol do problematiky dnešnej slávnosti sústredene počúvajúcich veriacich kazateľ.
Práve v symbole svetla je ukryté tajomstvo Krista, ktorý je svetlom sveta. On symbolizuje a nielen to, on skutočne je duchovným svetlom, ktoré nám v živote ukazuje správny smer, kadiaľ máme kráčať. Čiže vďaka Kristovi človek nestráca správny smer, nemusí blúdiť vo tme neistoty a strachu. Ak by sme nemali Krista, ak by nevstal z mŕtvych, tak by bolo pre nás ľudí skutočným nebezpečenstvom neisté smerovanie. „Človek, ktorý nevie, aké hodnoty sú správne, nevie po čom má siahnuť, vtedy blúdi a pýta sa, čo je dobré a čo zlé,“ vysvetlil kazateľ Stanislav Žlnay. Vieme veľmi dobre, že Kristus o sebe povedal: Ja som cesta, pravda a život a práve v tom spočíva moment rozuzlenia, že vieme, čo je dobré a čo zlé. Najdôležitejšou skutočnosťou je fakt, že toto svetlo nedokážeme nikdy zhasnúť, môžeme ho v našom živote iba ignorovať. Kazateľ položil na záver homílie rečnícku otázku, že je iba na nás, pre čo sa chceme rozhodnúť.
Po homílii nasledovalo požehnanie vody, obnovenie krstných sľubov a asperges, pri ktorom trnavský arcibiskup Ján Orosch prešiel stredom katedrálneho chrámu a kropil veriacich požehnanou vodou. Potom svätá omša pokračovala tradičným spôsobom až do záveru, kedy sa konala procesia so zmŕtvychvstalým Kristom. Liturgické zhromaždenie po jej skončení zaspievalo slávnostné „Teba, Bože, chválime“ a prijalo požehnanie Oltárnou sviatosťou. Po speve mariánskej antifóny „Raduj sa, nebies Kráľovná“ a pred záverečným arcipastierskym požehnaním trnavský arcibiskup Ján Orosch všetkým prítomným poprial požehnané veľkonočné sviatky a poďakoval za účasť na týchto obradoch.
Obrady Veľkej noci (ktorými sa začína Veľkonočné obdobie) sa konajú po západe slnka ( 8.4.2023 je to o 19.29 h) v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi (Ex 12, 42). Oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou Pánovho zmŕtvychvstania, to znamená v sobotu večer, pôvodne v noci (pápež sv. Ján Pavol II. nariadil, aby sa obrad začínal až po zotmení, teda nie hneď po západe slnka), keď sa začínala aj židovská Pascha (sviatky Židov konané na pamiatku poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im, lebo mali veraje dverí pomazané krvou obetného baránka, Ex 12,1-51), teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš ukrižovaný.
Nedeľné zamyslenie arcibiskupa: K zmŕtvychvstaniu sa ide cez kríž
Na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania v liturgickom roku "A" vám prinášame zamyslenie Mons. Jána Oroscha, trnavského arcibiskupa, pre slovenské katolícke rádio LUMEN na jeho facebooku a webe lumen.sk.
Drahí bratia a sestry,
udalosti dnešného dňa sú základným pilierom našej kresťanskej viery. Sám sv. apoštol Pavol píše, že „ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera“ (1 Kor 15, 14) a „sme najúbohejší zo všetkých ľudí“ (1 Kor 15, 19). Ale ak Kristus vstal, potom dostáva zmysel celé jeho utrpenie a všetko, čo robil a čo učil sa stáva pre nás spoľahlivou cestou ako dobre a správne žiť, aby sme mohli byť spasení.
Všetko, čo robil Ježiš Kristus, robil nie pre seba, ale pre našu spásu. Zomrel za nás, ale aj vstal z mŕtvych pre nás. K zmŕtvychvstaniu sa ide cez smrť. Pod krížom ostali iba najvernejší. Každý túto skutočnosť aspoň raz v živote zažije. Túžime cestovať, mať peniaze, niečo znamenať, užívať si. A čo keď do toho príde zmena plánu? Môže to byť choroba, úraz, strata zamestnania, podvod či iná životná prekážka. Čo všetko nám už skrížilo našu cestu, naše túžby? Ostane nám potom niečo? Z ľudského pohľadu sa Ježišovi všetko rozsypalo, dokonca aj vlastní ho exkomunikovali. Človek môže stratiť majetok, peniaze, môže dokonca stratiť slobodu. Prežije tlak kríža iba vtedy, keď nestratí vieru tak ako Mária.
Mária verila, že to, čo sa dialo na Golgote, malo nejaký skrytý zmysel. Ona to nechápala, ale verila, že Boh to mal pod kontrolou. Pod takými okolnosťami city nefungujú správne, bolia, ale viera je niečo hlbšie. V hĺbke srdca je pokoj, že to má Boh v rukách a bude to dobré, aj keď zmysly to vnímajú inak. Neveríme v osud, ale veríme Božiemu plánu spásy tak, ako to Ježiš povedal emauzským učeníkom: „...Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ (Lk 24, 26).
K zmŕtvychvstaniu sa ide cez kríž. Chceme skúsiť radosť zmŕtvychvstania? Boh dokáže premeniť náš život. Len sa treba prestať vzpierať krížu. Veď máme skúsenosť, že Kristus nám už toľko krát pomohol, odpustil. A máme k tomu jednu veľkú výhodu, a to, že on nám už prešliapal našu životnú cestu. Ideme za ním a spolu. I keby všetko zlyhalo a všetci nás opustili, nikdy nebudeme celkom sami. Krista nájdeme aj v našom odsúdení, všednosti, pádoch, zármutku, vtedy, keď nás nemá kto poľutovať, keď nás oberajú o česť, keď sme pre iných nepotrební... On premohol smrť, preto stretnutie s Kristom nás vždy otvára pre naše zmŕtvychvstanie.
Odpustenie, zmierenie, nová nádej, vnútorná radosť napriek nepriaznivým vonkajším podmienkam (porov. Hab 3, 17-19) - to sú všetko znaky zmŕtvychvstania. Aj márnotratný syn bol mŕtvy a ožil (Lk 15, 24).
Prajem vám všetkým vieru, že Pán je s nami, a že to je to najdôležitejšie, nie veci; novú nádej a chuť do života. Nech Pán svojim Duchom vyleje na vás milosť, aby sa vám obnovili pokazené či stratené vzťahy. Čo je ľuďom nemožné, ešte nie je Bohu nemožné.
Žehná vás Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup.
Zdroje: Arcibiskupský úrad v Trnave / Rádio LUMEN, lumen.sk
NITRIANSKA DIECÉZA
Vyše 200 kňazov pri oltári s nitrianskymi biskupmi pri omši svätenia olejov
Viac ako 200 kňazov pôsobiacich v Nitrianskej diecéze zaplnilo vo Štvrtok Svätého týždňa 6. apríla 2023 predpoludním Katedrálu – Baziliku sv. Emeráma na Nitrianskom hrade. Stretli sa na Omši svätenia olejov, ktorú spolu s nimi celebroval nitriansky biskup Mons. Viliam Judák aj s pomocným nitrianskym biskupom Mons. Petrom Beňom.
Ako v úvode liturgickej slávnosti biskup Viliam povedal: „Je to pre nás všetkých vzácna chvíľa, keď si chceme liturgickým slávením sv. omše svätenia olejov uvedomiť veľkú lásku Boha k nám, ktorý nás prostredníctvom svojej Cirkvi vedie po ceste spásy. Pre nás kňazov je to príležitosť vyjadriť vďaku za naše vyvolenie a povolanie, i ochotu v tomto duchu povedať Pánovi opäť svoje áno pri obnove kňazských sľubov, aby sme aj v budúcnosti s Božou pomocou napriek našim slabostiam obetavo pokračovali v kňazskej službe, za ktorú vám chcem drahí bratia kňazi a diakoni v tejto chvíli úprimne poďakovať“, čím poukázal na dôvod a podstatu tohto slávenia.
Aj vo svojej homílii sa hlavný celebrant prihováral najmä kňazom myšlienkami zameranými na príklad Ježišovho pôsobenia a jeho paschálnu obetu, ako aj potrebu ich vernej kňazskej služby duchovných otcov s otcovskou autoritou prinášajúcich veriacim istotu a nádej. V tomto duchu ich preto v závere povzbudil aj k formovaniu sŕdc podľa Božského Srdca Ježišovho.
V rámci liturgie si prítomní kňazi obnovili svoje kňazské sľuby a biskup Viliam posvätil aj olej katechumenov, olej chorých a krizmu, ktorú si kňazi následne vzali do svojich farností, kde ich budú používať najmä pri krstoch a vysluhovaní sviatosti pomazania chorých.
Pokorné gesto prvenstva a služby: biskup Judák umyl nohy 12 mužom
Vo Štvrtok Svätého týždňa 6. apríla 2023 celebroval nitriansky biskup Mons. Viliam Judák v Katedrále – Bazilike sv. Emeráma aj večernú svätú omšu, pri ktorej si spolu s veriacimi pripomenuli ustanovenie sviatosti kňazstva a ustanovenia Oltárnej sviatosti. Slávnostným kazateľom bol katedrálny kanonik Martin Štofko.
Súčasťou svätej omše bol aj tradičný obrad umývania nôh 12 mužom, ktorý konal biskup Viliam, čím symbolicky prejavil službu lásky a pokorné gesto, ktoré vyhlasuje prvenstvo služby.
V závere svätej omše preniesol hlavný celebrant Oltárnu sviatosť do bočného oltára v Pribinovej kaplnke, kde bola vystavená k poklone. Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začalo slávenie Veľkonočného trojdnia v katedrále – Bazilike sv. Emeráma, aj v celej Nitrianskej diecéze.
Biskup Viliam Judák na Veľký piatok o kríži: „Máme najlepšie logo, viac ako logo, ktoré nesklame!"
Liturgickým obradom na Veľký piatok 7. apríla 2023 na nitrianskej Kalvárii, ktoré sa pre chladné počasie konali v Kostole Nanebovzatia Panny Márie, aj v tomto roku predsedal nitriansky biskup Mons. Viliam Judák za účasti pátrov verbistov zo Spoločnosti Božieho Slova a veľkého množstva veriacich z nitrianskych mestských farností.
Spolu s veriacimi v zaplnenom chráme i na priestranstve pred ním po spievaných pašiách o utrpení, umučení a smrti Ježiša Krista biskup Judák vo svojej homílii uvažoval nad označením kríža, ako jednoduchého a ľahko zapamätateľného úspešného loga kresťanov z pohľadu marketingu. Poukázal však na to, že pre kresťanov je kríž dôležitým nástrojom spásy a prejavom veľkej Božej lásky k človeku, hoci to nie vždy tak aj veriaci vnímajú.
Podľa slov biskupa Judáka je podoba Kristovho kríža súčasne darom a obetou, lebo On prišiel, aby sme mali život a aby sme ho mali v plnosti. Podoba kríža tak drží spolu slobodu daru a potrebu obety. Ako v závere svojej homílie povedal: „Gesto Boha ktoré je vyjadrené krížom na ktorom zomiera Ježiš, obohacuje každého z nás, lebo na jeho kríži sa na nič nezabúda. Je tam bolesť nevyliečiteľne chorého, tragédia oklamaného, bolesť zamilovaného, pokorenie nezamestnaného, opustenosť starca. Kríž, ktorý je stredobodom dnešnej liturgie, nám ukazuje život, jeho možnosti, jeho omyly, Boží dar života pre ľudí, pre svet, život viac ako pozemský, večný. Naozaj máme najlepšie logo, viac ako logo, ktoré nesklame. Preto s vďačnosťou, ale aj s hrdosťou Božieho dieťaťa si dnes kríž uctíme ako prostriedok našej spásy s prosbou, aby sme nasledovali Ježišov príklad v utrpení a tak mali účasť aj na jeho zmŕtvychvstaní“.
Po poklone krížu a svätom prijímaní preniesol biskup Viliam monštranciu s Najsvätejšou Sviatosťou do Božieho hrobu k celonočnej a celodennej poklone. Veľký piatok tak prežili veriaci v Nitrianskej diecéze vo svojich farnostiach na mnohých miestach tiež pri verejných pobožnostiach Krížovej cesty ulicami miest a obcí a pri sláveniach veľkopiatočných obradov vo farských chrámoch.
Počas noci a nasledujúceho dňa budú môcť veriaci prichádzať na poklony, precítiť, premeditovať a uctiť si Kristovo utrpenie, umučenie a smrť a duchovne sa tak pripraviť na sobotňajšie slávenie Veľkonočnej vigílie a Veľkonočnej nedele vzkriesenia a zmŕtvychvstania Pána.
Veľkonočná radosť v Katedrále - Bazilike sv. Emeráma v Nitre aj vďaka 11 katechumenom, ktorí sa stali kresťanmi
Katedrála – Bazilika sv. Emeráma na Nitrianskom hrade sa 8. apríla 2023 počas Veľkonočnej vigílie Vzkriesenia Ježiša Krista stala aj svedkom veľkonočnej radosti z udelenia sviatostí kresťanskej iniciácie 11 dospelým mladým mužom a ženám z rôznych farností Nitrianskej diecézy.
Nitriansky biskup Mons. Viliam Judák, ktorý predsedal tejto liturgickej slávnosti za účasti množstva veriacich pokrstil, pobirmoval a nakoniec aj po prvýkrát podal Najsvätejšiu Sviatosť Oltárnu mladým ľuďom, ktorí sa po zodpovednej príprave rozhodli prijať Krista do svojich životov a kráčať v jeho šľapajách.
Biskup Viliam svoju veľkonočnú homíliu preto zameral aj na povzbudenie nových kresťanov pre život s Kristom. Jeho slová o novom živote a vykúpení smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista, a o plnom živote v Kristovi, zarezonovali nielen v dušiach katechumenov, ale aj všetkých prítomných. Symbolika Veľkonočného paškálu a obradu svetla, bohoslužby slova, obnovenia krstných sľubov, vysluhovania sviatostí kresťanskej iniciácie, či záverečná Eucharistická procesia s požehnaním ľudu i mestu, len umocnili celú atmosféru slávnosti, z ktorej si všetci mohli odniesť pre seba i svoje rodiny to najpodstatnejšie, čo kresťanská viera človeku dáva.
Podobne aj počas pontifikálnej svätej omše na Veľkonočnú nedeľu 9. apríla 2023, ktorú opäť v Katedrále Bazilike sv. Emeráma na Nitrianskom hrade celebroval nitriansky biskup Mons. Viliam Judák, si mohli prítomní veriaci vypočuť hlboké myšlienky, v ktorých sa biskup Viliam vo svojom príhovore venoval téme života, zákonitostí života v prírode i v živote človeka, ale najmä života v Bohu a s Bohom a s tým súvisiacemu novému a večnému životu vďaka vzkriesenému Ježišovi Kristovi.
Ako v závere svojho príhovoru povedal: „Veľká noc nie je sviatkom minulosti, memóriou niečoho čo sa stalo. Odkaz Veľkej noci je prítomný a pozýva nás zapojiť sa do života Krista. Takto náš život nadobúda novú kvalitu. Mal by meniť náš postoj k životu, k práci, k starostiam, vzťahom, času, večnosti, utrpeniu a smrti. Dáva nášmu životu zmysel a svet tak môže poznať, že Ježiš naďalej žije aj v nás. Majme odvahu k veľkonočnej viere, z ktorej prýšti opravdivá radosť. Pozvime Ježiša Krista aby prišiel k nám, aby nás premenil, aby sa on stal sám našim životom a našou radosťou. Radosť Zmŕtvychvstalého nech je vždy s vami všetkými. Amen!“
Zdroj: Nitrianske biskupstvo, Tibor Ujlacký
BANSKOBYSTRICKÁ DIECÉZA
Na Veľkonočnú nedeľu zaznel v kostoloch Banskobystrickej diecézy pastiersky list biskupa Mons. Mariána Chovanca. Prinášame ho v plnom znení.
Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania – naša nádej
Drahí bratia a sestry, dnes, keď slávime najväčší kresťanský sviatok – slávnosť Pánovho zmŕtvychvstania, všetkých vás so svojimi najbližšími spolupracovníkmi z Ordinariátu srdečne a rád pozdravujem. „Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych“; túto dôležitú pravdu sme počuli v dnešnú noc a touto pravdou už 2000 rokov žije celé kresťanstvo (por. 1 Kor 15, 17). Kristovo zmŕtvychvstanie je základom našej viery a hlbokej životnej nádeje.
Vieme, že každé ľudské pokolenie má svoje ťažkosti a výzvy, ale aj svoje šance a nádeje. Doma, na Slovensku, aj vo svete sme svedkami veľkých kultúrnych, spoločenských aj civilizačných zmien. Vnímaví ľudia sa veľmi trápia a kladú si otázky ohľadom bratovražednej vojny na Ukrajine, ohľadom energetickej krízy, ohľadom úpadku tradičnej morálky, ohľadom krízy autority a tiež aj ekologických záťaží, ktorými priemyselný svet zamoruje našu planétu. V tomto pastierskom liste chceme uvažovať o tom, ako sa máme – my kresťania – zachovať v týchto okolnostiach.
Základom našej úvahy je fakt, že Kristovo evanjelium si vždy zachováva svoje svetlo i aktuálnu sviežosť, ono je stále dobrou novinou – aj v novodobej súčasnosti. Nie každá „novota sveta“ je pravá novota zhodná s novosťou Krista. V našich médiách často priam opačne pozorujeme zavrhovanie doterajších základov európskej civilizácie, ktorá je nepochybne založená na kresťanstve. Pred 60 rokmi, na Druhom vatikánskom koncile, ktorý požehnane a múdro otvoril Katolícku cirkev na dialóg so svetom, veľký teológ Henri de Lubac upozornil, že naša vernosť Bohu nevyhnutne povedie ku konfrontácii kresťanstva so zlými tendenciami tohto sveta.
My, kresťania, potrebujeme silnú a zrelú vieru, aby sme nepodliehali nebezpečným trendom súčasnej kultúry. My musíme svojím životom poukazovať na perspektívy večného života, do ktorého nás Kristus Pán neúnavne – a za cenu vlastného života a smrti – volá. K zachovaniu slobody vlastného srdca prosme Pána Boha o schopnosť prežívať zmŕtvychvstanie Krista Pána v každodennom živote v Božej nádeji. Ako to robiť? Učia nás tomu naši nebeskí patróni: Panna Mária, sv. František Xaverský, sv. Cyril a Metod, sv. Štefan – kráľ, sv. pápež Ján Pavol II. a iní.
V konfrontácii s chorými tendenciami súčasnej civilizácie treba mať odvahu Gedeóna; odvahu, ktorá pramení v Božej moci a nie v ľudskej sile. V Knihe Sudcov (6. a 7. kapitola) čítame, ako sudca Gedeon s desiatimi mužmi, na Pánov príkaz, raz v noci zbúral oltár pohanského boha Bála. Ráno ho za to mužovia mesta chceli zabiť. Gedeon zvolal pravoverných Izraelitov, vyznávačov Jahveho, do obrany pred pohanmi, ku ktorým sa zo zištných dôvodov pridali aj madiánske kniežatá so svojimi bojovníkmi. Tí zložili ohromné vojsko. Pre Izraelitov bola situácia veľmi kritická. Hoci Gedeon spočiatku zhromaždil 32 tisíc bojovníkov na obranu, po Božom príkaze prepustiť väčšinu z nich a nechať si len súcich vybraných, ostalo mu len 300 mužov. Ľudsky povedané, bola to strategická katastrofa. Gedeon však veril a dúfal v Pána. Svojich bojovníkov rozdelil na tri časti. Do rúk im dal poľnice, prázdne krčahy a do krčahov fakle. A povedal im, robte to, čo budem robiť ja. Gedeon a jeho 300 mužov obkľúčili obrovský nepriateľský tábor. Na začiatku prostrednej nočnej stráže Gedeon a jeho muži začali trúbiť na poľniciach, rozbíjali krčahy a volali: „Meč za Pána a za Gedeona!“ Pritom všetci stáli na svojom mieste okolo nepriateľského tábora. V celom vojenskom tábore nastal veľký zmätok. Dezorientovaní vojaci sa navzájom neľútostne zabíjali. Tak boli nepriatelia Jahveho porazení a napokon zutekali.
Hlásanie Kristovho evanjelia nádeje nás má viesť od viery udržiavanej spoločenskou tradíciu, hoci aj ona je hodná úcty, k viere viac osobnej, živej a zrelej; k viere osvietenej a plynúcej z hlbokého presvedčenia a veľkej nádeje. V čom spočíva nádej, ktorú máme my, kresťania, vnášať do sveta?
Tou nádejou nie je sľub úspešnej prestavby zvykov našej spoločnosti; dokonca nie ani ustanovenie trvalého pokoja a blahobytu pre všetkých ľudí. Tou nádejou je Pánovo zmŕtvychvstanie a následne – tou nádejou je naše zbožštenie: teda vnútorné pretvorenie našej prirodzenosti k životu čoraz viac podriadenému primátu lásky. Spomínaný teológ, Henri de Lubac, už pred 60 rokmi vycítil, že slovo „nádej“ bude v ďalších desaťročiach často zneužívané. Žiaľ, že aj viacerí kresťania chceli – a aktuálne aj chcú – zmeniť obsah kresťanskej nádeje na čisto pozemské ciele, na ľudské úspechy a na krásne sociálne očakávania.
Z perspektívy tejto smutnej skúsenosti treba zdôrazniť: pravdivá kresťanská nádej sa nedá interpretovať svetskými kategóriami a už vôbec nie budovať svetskými (mocenskými, vojenskými, finančnými) prostriedkami. Pre každého, kto by chcel z kresťanstva urobiť výhodný „nástroj“ na presadzovanie rôznych ľudských hodnôt, je chápanie Kristovej nádeje zo zmŕtvychvstania kameňom úrazu.
Čím konkrétnym si môžeme pomôcť pri dozrievaní vo viere a pri šírení Kristovej nádeje vo svete? Všetko, drahí bratia a sestry, sa začína pravidelnou a vytrvalou osobnou modlitbou. Pápež Benedikta XVI. v roku 2006 povedal teológom (Medzinárodná teologická komisia) zhromaždeným v Ríme: „Niet ohlasovania a vydávania pravého svedectva bez vnútornej modlitby.“ Pápež takto odkázal celému svetu: Ako sa budete modliť, tak budete aj svedčiť; a ako budete svedčiť – toľko nádeje bude mať svet z Kristovho víťazného vzkriesenia.
Sudca Gedeon komunikoval s Pánom Bohom a potom ho verne poslúchal, hoci nerozumel všetkému, čo Pán robí a čo od neho žiada. Mal však odvahu ísť len za Pánom – nie podľa svojich predstáv a vedomostí. Buďme takí aj my. Majme odvahu nasledovať vzkrieseného Pána. Denne sa modlime a prosme o jeho svetlo a silu. Svet potrebuje Kristovu nádej, ktorú mu my – kresťania – môžeme ponúknuť svedectvom svojho života.
K tomu vás zo srdca a rád žehnám, v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
Mons. Marián Chovanec, banskobystrický biskup
SPIŠSKÁ DIECÉZA
Na Zelený štvrtok dňa 6. apríla 2023 sa zišlo v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule okolo 260 kňazov pôsobiacich v Spišskej diecéze. Slávnostnú svätú omšu Missa Chrismatis, pri ktorej boli požehnané olej chorých a olej katechumenov a posvätená krizma, celebroval diecézny administrátor Mons. Ján Kuboš.
Napriek nepriaznivému počasiu a hustému sneženiu prišli do katedrály aj mnohí veriaci laici a zasvätené osoby z celej diecézy. V homílii otec biskup Ján pripomenul zhromaždeným kňazom dôležitosť aktualizácie Božieho slova vo svojom živote, čím sa má aktualizovať aj ich zasvätenie. Povedal: „My, vysvätení služobníci cirkvi, každoročne aktualizujeme svoje zasvätenie obnovou kňazských sľubov práve v dnešný deň - na Zelený štvrtok -, kedy si pripomíname ustanovenie sviatosti posvätného stavu a sviatosti Eucharistie.
Zároveň v dnešný deň nám majú pripomenúť naše zasvätenie aj oleje, ktoré požehnávame, a zvlášť chrizma, ktorú biskup v jednote so svojimi kňazmi posväcuje. Tá chrizma, ktorá je znakom posvätenia každého pokrsteného, alebo pobirmovaného; tá chrizma, ktorou má posvätené dlane každý kňaz.“
V závere dodal: „Všetkým nám želám, aby sme aktualizáciou Božieho Slova denne aktualizovali svoje posvätenie. Aby sme tak na svojom živote silou Božieho Ducha objavili nové možnosti na svoje posvätenie, dosiahli duchovný rast, príjemnejší duchovný vzhľad, jednoduchšie sebaovládanie. Aby sme dovolili milosrdnej láske Božej opraviť všetky naše chyby. Aby sme boli hodni volať sa vyvoleným ľudom, kráľovským kňazstvom, svätým národom...“
Po ukončení svätej omše sa oleje prostredníctvom dekanov distribuovali do jednotlivých farností, kde sa budú používať pri vysluhovaní sviatosti krstu, birmovania, sviatosti posvätného stavu a pri pomazaní chorých.
Ave Crux, spes unica! – Zdrav buď kríž, nádej jediná!
Deň pripomenutia si Kristovej smrti na kríži – Veľký piatok – začal v spišskej katedrále ráno modlitbou liturgie hodín spojenej s lamentáciami. Popoludní o 15.00 sa začali obrady Veľkého piatku – slávenie utrpenia a smrti Pána, ktoré viedol diecézny administrátor Mons. Ján Kuboš. V homílii sa v tento deň prihovoril prítomným veriacim kaplán farnosti Spišská Kapitula Jakub Konkoľ.
-
Spišský emeritný biskup Mons. Andrej Imrich sa zúčastnil v Piatok utrpenia Pána dopoludnia na krížovej ceste vo farnosti Ružomberok. Krížová cesta, ktorú sa spolu s miestnymi kňazmi modlil, bola jeho autorským dielom. Poobede o 15.00 hod. slávil obrady umučenia Pána v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade. V homílii sa prihovoril kaplán Marek Puškaš.
Liturgické slávenie Veľkonočného trojdnia zavŕšila Veľkonočná vigília na Bielu sobotu.
V katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule ju slávil diecézny administrátor Mons. Ján Kuboš. Homíliu predniesol moderátor diecéznej kúrie Dušan Škrabek. Pri vigílnej svätej omši boli pokrstení štyria katechumeni, ktorí prijali v tento deň zároveň aj sviatosť birmovania a Eucharistiu.
Emeritný biskup Mons. Andrej Imrich slávil veľkonočnú vigíliu v Konkatedrále v Sedembolestnej Panny Márie v Poprade. Aj tu prijali sviatosť krstu a iniciačné sviatosti šiesti dospelí katechumeni a ďalší dvaja sviatosť birmovania.
-
Na Veľkonočný pondelok sa vo farnostiach Spišskej diecézy čítal pastiersky list spišského administrátora Mons. Jána Kuboša. Prinášame ho v plnom znení.
Zdroj: Spišská diecéza
KOŠICKÁ ARCIDIECÉZA
Missa Chrismatis - Katedrála sv. Alžbety v Košiciach
Missa chrismatis – svätá omša svätenia olejov je udalosť, pri ktorej sa biskup diecézy stretne so svojimi kňazmi a ďalšími zasvätenými, aby posvätil krizmu a požehnal olej na pomazanie chorých a olej katechumenov.
Grécke slovo krizma „pomazanie“ má rovnaký slovný základ, ako slovo Kristus „pomazaný“. Kresťania sú teda tí, ktorí boli pomazaní. Pri misse chrismatis sa posväcujú tri druhy oleja, ktoré majú pre kresťanov veľký význam. Olej katechumenov, ktorý sa používa pri pomazaní katechumenov, má byť znamením posily v boji so zlým duchom. Olej chorých, ktorý sa používa pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých, má liečivé účinky posilňuje chorých na duši i na tele, mierni ich bolesť a úzkosť. V špeciálnych situáciách, ak nie je k dispozícii olej, ktorý požehnal biskup, môže ktorýkoľvek kňaz požehnať rastlinný olej a použiť ho pri obrade pomazania chorých. Robí sa tak napríklad vtedy, keď nastane akútna potreba udeliť sviatosť pomazania, napríklad pri dopravnej nehode a pod., a nie je k dispozícii olej požehnaný biskupom. Tretím olejom je krizma. Ide o olivový olej, do ktorého sa primiešava balzam a vonné živice stromov. Krizma sa používa pri vysluhovaní troch sviatosti – krstu, birmovania a kňazstva. Práve tieto tri sviatosti môže človek prijať iba raz za život.
Hlavným celebrantom misse chrismatis v košickej Katedrále sv. Alžbety bol arcibiskup Mons. Bernard Bober. Predniesol aj homíliu, v ktorej zhrnul niektoré udalosti uplynulého roka. Vyzdvihol aj kňazov, ktorí slúžia v rôznych službách v rámci diecézy. V školách, nemocniciach, ozbrojených silách, charite, medzi Rómami, na biskupskom úrade, či na Teologickej fakulte. Pričom zdôraznil, že špeciálnu pozornosť si zaslúžia i kňazi vystavovaní znevažovaniu, predsudkom, či prechádzajúci osobnou krízou a hľadajúci východisko. „Všetci sme hriešni, ale neľakajme sa toho. Toto si potrebujeme pripomínať, aby sme dovolili Ježišovi poslúžiť nám, aby sme mu dovolili umyť nám nohy. Keď takto na sebe pocítime silu Božieho odpustenia a uzdravenia, potom aj naše srdce bude veľké a štedré v odpúšťaní. Ďakujem, dnes Bohu za Vás, bratia kňazi a ďakujem aj za Vašu schopnosť prijať trápenia a kríže. Za Vašu schopnosť obety a aj schopnosť priznať si chybu, a ak treba aj ospravedlniť sa za zlé rozhodnutia. Toto je skutočná škola pokory a úprimnosti. Toto sú silné magnety na stále väčšie dary Božej milosti pre našu kňazskú službu."
Súčasťou svätej omše bola aj obnova kňazských sľubov. Arcibiskup Bober obetoval svätú omšu aj na úmysel jubilujúcich kňazov sláviacich 25, 50 a 60 rokov v službe. Za jubilujúcich kňazov sa krátko prihovoril a poďakoval špirituál kňazského seminára a jeden z jubilantov Peter Ceľuch.
Zdroj: Košická arcidiecéza, Jaroslav Fabian, Martin Ďurčo
---------------------------------------------------------------
ROŽŇAVSKÁ DIECÉZA
Na Veľkonočnú nedeľu čítali kňazi v kostoloch Rožňavskej diecézy pastiersky list rožňavského biskupa Mons. Stanislava Stolárika. Prinášame ho v plnom znení.
Milovaní bratia a sestry,
s veľkou radosťou počúvajme a prijímajme veľkonočné posolstvo: „hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal“ (Mt 28, 5-6). Vo veľkonočnej vigílii sme si mohli zvlášť my, ktorí slávime v diecéze Rok krstu, birmovania a hľadania Boha, počúvajúc slová sv. Pavla, uvedomiť súvis medzi veľkonočným tajomstvom a sviatosťami: „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní“ (Rim 6, 4-5). Tieto slová hovoria najskôr o našom duchovnom zmŕtvychvstaní tým, že sme boli pokrstení, avšak ako Ježiš vstal zmŕtvych aj fyzicky, sila krstu ponúka aj nám šancu raz a to naveky žiť v oslávenom tele.
Prijatie krstu a kresťanstva nie je „samo-účinné“, a od každého bude závisieť, ako bude prežívať svoj krst a prijaté krstné záväzky. Pretože ak pokrstený a pobirmovaný kresťan nerešpektuje a nezachováva odporúčania kresťanského života, tak na vine nie je kresťanstvo. Kresťania, ktorí menili svet, to nikdy nemali ľahké. Veľakrát preto trpeli a umierali, ale vernosťou svojim krstným záväzkom – teda Bohu ‒ boli pre svet „kvasom“, ktorý menil ich a ľudí v ich blízkosti, ba celé národy. Ak naše kostoly „zívajú“ prázdnotou, lebo aj pokrstené duše sú dosť „prázdne“..., môže na nás zostupovať hojné Božie požehnanie? Nepomôže nám len bedákanie nad tým, ako sa zhoršili medziľudské vzťahy. Uvedomme si, koľko ľudí je pokrstených v našej krajine i na celom svete a keby každý pokrstený bral vážne záväzky krstu a podľa nich žil, a ešte viac by rešpektoval, že krst je dôležitejší ako jazyk, ktorým hovoríme – potom by bol pokoj v našej vlasti i všade vo svete. Je to znova o poslaní nás pokrstených v tomto svete.
Pri našom krste sa všetko začalo. Ak sme boli pokrstení ako deti, zvlášť rodičia a krstní rodičia boli postavení do pozície stáleho rozhodovania o nás. Postupne zodpovednosť za rozhodnutia o vlastnom rozvíjaní duchovného života preberal každý na seba. Je však možné, že k vedomému osobnému rozhodnutiu ani nemuselo dôjsť, lebo ako sa ľudovo povie: „všetko skončilo skôr ako sa začalo“. Možno pokrstení ešte prijali ďalšie sviatosti: prvú svätú spoveď, prvé sväté prijímanie, birmovku – ale tá už mohla byť aj „slávnostnou rozlúčkou“ s Cirkvou. Už sa ani neprejavil záujem o sviatostné manželstvo v katolíckom kostole. Sviatostné zjednotenie sa v manželstve sa už až tak „nenosí“. Je to znova signál vyslaný Bohu: „My, Bože, si v našom zväzku vystačíme aj bez teba! Nepotrebujeme nijaký papier!“ Tento nezáujem o Božie požehnanie pre pár žijúci spolu, je už značne rozšírený, s dôsledkami nestálosti vzťahu a nerodiacich sa detí. Taký životný štýl neveští nič dobré pre budúcnosť. Týmto štýlom života žila napr. Rímska ríša a nebyť kresťanských rodín a vzťahov, ktoré aj za cenu mnohých mučeníkov vniesli obnovu a novú nádej do bývalého impéria, ríša by zanikla.
Preto je potrebné pripomenúť, aké dôležité je, aby dieťa už od okamihu počatia bolo svojimi rodičmi milované, očakávané s radosťou a prijaté do tepla rodinného objatia. Odborníci na výchovu zdôrazňujú dôležitosť vývoja a rozvoja človeka pred narodením a po narodení v prvých šiestich a hlavne v prvých troch rokoch života. V tomto období sa formuje citový i duchovný život každého jedinca. Všetko nadobudnuté alebo zanedbané v prvých rokoch života pôjde s človekom počas celého života. Tak ako nemožno odkladať rozprávanie s dieťaťom v rodnom jazyku a výchovu k základným návykom (zručností, slušnosti, ...), tak nemožno odkladať ani krst a náboženskú výchovu. Treba začať čo najskôr. Dieťa bolo kedysi od počiatku zapájané do rodinných pobožností a poznalo všetky základné modlitby. Krst mal svoje pokračovanie v prirodzenej náboženskej atmosfére rodiny. Dieťa, ktoré sa neskôr pripravovalo na prvú svätú spoveď a prvé sväté prijímanie, už vlastne bolo dávno pripravené na ďalšie sviatostné stretnutie s Ježišom. Ako by bolo dobré, keby sa táto prax naplno obnovila v našich rodinách.
Rodičia sú stále prvými svedkami viery pre svoje deti, k čomu sa zaviazali pri ich krste. Každý rodič nech sa pýta sám seba, koľko času venuje svojej rodine a jej duchovnému dobru, zvlášť v nedeľu a v prikázaný sviatok, alebo či sa aj vtedy necháva pohltiť len pracovnými a rekreačnými aktivitami. Ľahostajnosť v živote viery rodičov a krstných rodičov býva často dôvodom ešte väčšej ľahostajnosti vo viere ich detí. Zodpovedne treba postupovať aj pri výbere krstných a birmovných rodičov.
Pri vysluhovaní sviatosti krstu rodičia a krstní rodičia vyznávajú vieru. Keď im položíme otázku, či sú veriaci, ešte mnohí odpovedajú, že áno. Keď im však povieme, že aj zlí duchovia vedia, že Boh existuje, zostanú zneistení. Otázku treba upresniť: „Veríš naozaj, že Kristus je Boží Syn, ktorý pre náš večný život zomrel a vstal zmŕtvych?“ A ďalej: „Veríš Bohu vo všetkých svojich životných situáciách? Veríš naozaj v silu a potrebu Božieho života, ktorú človek prijíma v krste a v ďalších sviatostiach?“ Ježiš má naporúdzi ešte jednu dôležitú otázku: „Nájde Syn človeka vieru na svete pri svojom druhom príchode?“ (porov. Lk 18, 8). Túto otázku by sme mohli upraviť takto: „Vidí Ježiš vieru v srdciach tých, ktorí žiadajú o krst svojho dieťaťa?“ To sú otázky, ktoré ukazujú pravdivý obraz viery každého človeka.
Dôležitosť večného života si uvedomujú najmä rodičia v pokročilejšom veku a starí rodičia, ktorí večnosť svojich detí a vnúčat už berú veľmi vážne. Vedia veľmi dobre, že život na zemi sa raz všetkým skončí, a preto neustále prosia, aby sa raz všetci stretli v nebi. Možno pri výchove detí zanedbali náboženskú výchovu a teraz vidia ich nesprávny život s obavou o ich večnosť. Preto nielen prosia za ne, ale sú tu aj slzy bolesti a pokánia. Utrpenie rodičov môže byť ich očistcom na zemi, aby sa raz celá rodina zišla v nebi.
Ďakujeme za všetkých svedkov krstného povolania: za deti, mládež, snúbencov, manželov, rodičov i starých rodičov, verných slobodných, vysvätených i zasvätených, ktorí sa usilujú každý deň prežívať v Božej milosti a radosti. Možno ich nie je veľa v porovnaní s tými, ktorí svoje krstné povolanie nežijú. Ale pozrime sa do krajín Afriky a Ázie, kde kresťania hoci sú prenasledovaní a aj zomierajú pre vieru, rastú počtom a v radosti prežívajú svoj vzťah k Bohu. Niet sa potom čo diviť, že majú duchovné povolania aj „na rozdávanie“. Povzbuďme sa ich svedectvom a odteraz nechýbajme hlavne v nedeľu a v prikázaný sviatok na svätej omši, kde sa sprítomňuje Kristova obeta na kríži a jeho víťazstvo nad smrťou. Pokrstení sme boli iba raz, ale posilňovať sa Eucharistiou môžeme každý deň. Tak máme šancu obstáť v skúškach života a byť verní krstným a birmovným záväzkom. O týždeň, v Nedeľu Božieho milosrdenstva, budeme počuť o stretnutí zmŕtvychvstalého Krista s apoštolom Tomášom, ktorému Ježiš pripomenul: „nebuď neveriaci, ale veriaci“ (Jn 20, 27). Nehovorí to aj nám pokrsteným a pobirmovaným? „Nebuď neveriaci, ale veriaci!“
Nech sú tohtoročné veľkonočné sviatky plné viery v moc a víťazstvo Ježiša Krista, ktoré nám neotvorilo bránu k pozemskej kariére, ale bránu do neba. Zmŕtvychvstalý Ježišu, posilni našu vieru! Prajem vám požehnané a milostiplné veľkonočné sviatky a žehnám vás v mene + Otca i + Syna i + Ducha Svätého. Amen.
+ Mons. Stanislav Stolárik
rožňavský biskup
Zdroj: Rožňavská diecéza
---------------------------------------------------------------
Aktualizované
