Vatikán 10. apríla (TK KBS/TASR) Pred 60 rokmi vydal pápež Ján XXIII. známu encykliku Pacem in terris. Encyklika Pacem in terris (Mier na zemi) je prvým cirkevným dokumentom, ktorý pápež Ján XXIII. adresoval všetkým ľuďom dobrej vôle. „Apeluje práve na dobro v každom človeku, túžbu po mieri a práve na mier,“ povedal kňaz Marián Gavenda. Od vydania jednej z najznámejších encyklík v utorok 11. apríla uplynie 60 rokov.

Encyklika Pacem in terris býva považovaná za 'poslednú vôľu a testament' dobrého pápeža pre lepší svet, keďže Ján XXIII. ju vydal na Zelený štvrtok 11. apríla 1963 necelé dva mesiace pred smrťou. „Vyzýva a ponúka témy na dialóg vtedajších i dnešných veľkých geopolitických blokov, ideológií i aktérov politického života na národnej či komunálnej úrovni. Predkladá ucelenú náuku. Spája vnútornú premenu jednotlivca s potrebou vytvárania spravodlivých štruktúr. Latinské slovo Pax (Pacem) znamená aj pokoj, aj mier. V skutočnosti navzájom súvisia. Encyklika volá po postupnom odzbrojení,“ podčiarkol Marián Gavenda.

Ján XXIII. je známy aj ako „dobrý pápež“ alebo „pápež mieru“. Slávnu a prorockú encykliku napísal šesť mesiacov po začiatku Druhého vatikánskeho koncilu v zložitej medzinárodnej situácii na začiatku 60. rokov minulého storočia. Či už išlo o karibskú krízu, reálnu hrozbu jadrovej katastrofy, alebo výstavbu Berlínskeho múru. „Pápežovi a koncilu bolo jasné, že jednotliví veriaci ani Katolícka cirkev ako celok sa nemôže uzatvárať do svojho súkromného náboženského života, ale je povolaná prispieť k vytváraniu spravodlivejšieho a pokojnejšieho sveta,“ uviedol Gavenda.

Encyklika Pacem in terris vyvolala veľkú pozornosť aj za hranicami katolíckej komunity. Tento 60-stránkový dokument nestratil nič na svojom význame ani po 60 rokoch. „Je stále aktuálny, tak ako je aktuálna potreba mieru. Encyklika Jána XXIII. nestráca však na význame najmä vďaka logike argumentov, na ktorej je vystavená: večne platný poriadok, pravda, spravodlivosť, rovnaká ľudská dôstojnosť, spoločné dobro. Zmena nastala práve v týchto postulátoch, a to, žiaľ, v neprospech mieru,“ pripomenul kňaz Marián Gavenda.

V bývalom Československu sa snažili komunisti rozkladať cirkev nielen násilím, zastrašovaním, zinscenovanými procesmi či zatýkaním. Pokúšali sa o to aj prostredníctvom náboženských združení verných komunistickému režimu. Pri pokuse o kontrolu hierarchie Katolíckej cirkvi zneužili práve názov slávnej encykliky Pacem in terris a v roku 1971 rovnako pomenovali organizáciu združujúcu voči režimu lojálne duchovenstvo (Zdroj: TASR).