Vatikán 15. apríla (VaticanNews) O údajných odhaleniach o pápežovi Wojtylovi a prípade nezvestného dievčaťa Emanuely Orlandiovej.
-
Predstavte si, čo by sa stalo, ak by niekto vystúpil v televízii a na základe toho, čo „počul“ z anonymného zdroja a bez jediného dôkazu či svedectva, ktorý by pochádzal hoci len z tretej ruky, potvrdil by, že váš otec alebo starý otec chodil v noci do ulíc a spolu s niekoľkými „kamarátmi z krčmy“ obťažovali neplnoleté dievčatá. A predstavte si, čo by sa stalo, keby bol ten váš príbuzný, teraz už zosnulý, všeobecne známy a všetkými rešpektovaný kvôli nejakej dôležitej úlohe, ktorú zastával. Nečítali by sme dnes rozhorčené komentáre a úvodníky o nevídanom spôsobe, akým bola poškodená dobrá povesť tohto veľkého človeka, ktorého mnohí milovali?
To sa, žiaľ, naozaj stalo v prípade svätého Jána Pavla II, pápeža Katolíckej cirkvi, ktorý pôsobil od 16. októbra 1978 do 2. apríla 2005. Obvinenie vzniesol Pietro Orlandi, brat Emanuely, dievčaťa, ktoré zmizlo v centre Ríma v jedno júnové popoludnie roku 1983. Počas televíznej relácie Di martedì, ktorú v hlavnom vysielacom čase v televízii La7 moderoval Giovanni Floris, Pietro povedal v prítomnosti svojej právničky Laury Sgrò, ktorá súhlasne prikyvovala, že pápež Wojtyla chodieval v noci v spoločnosti niektorých monsignorov vyhľadávať mladé dievčatá.
Celá vec bola prezentovaná ako dôveryhodné prezradenie tajnosti a bola sprevádzaná niekoľkými posmešnými úsmevmi, akoby to bolo verejné tajomstvo. Aké sú dôkazy? Nie sú žiadne. Sú stopy? Tých je ešte menej. Sú svedectvá aspoň z druhej alebo tretej ruky? Nie je ani len tieň pochybnosti. Iba anonymné ohováračské obvinenia. Slová, ktoré Pietro Orlandi sprevádzal zvukovým záznamom pripisovaným samozvanému členovi skupiny Banda della Magliana, ktorý tvrdí - tiež bez dôkazov, stôp, svedectiev, overní či okolností -, že Ján Pavol II. ich „spolu vzal do Vatikánu“, čím myslel Emanuelu a ďalšie dievčatá. Potom, aby sa skoncovalo s týmto „neporiadkom“, sa údajne vtedajší štátny sekretár obrátil na organizovaný zločin, aby problém vyriešil.
Je to šialenstvo. A to nehovoríme preto, že Karol Wojtyla je svätý alebo že bol pápežom. Aj keď tento mediálny masaker zarmucuje a desí, zraňuje srdcia miliónov veriacich aj neveriacich, treba odsúdiť ohováranie, pretože je nedôstojné aby sa v civilizovanej krajine takto zaobchádzalo s akýmkoľvek človekom, živým či zosnulým, či už je to klerik alebo laik, pápež, sústružník alebo nezamestnaný mladý muž.
Je správne, aby sa každý zodpovedal za všetky zločiny, ak nejaké spáchal, bez nároku na akúkoľvek beztrestnosť alebo privilégiá. Je svätou povinnosťou, aby sa uskutočnilo kompletné vyšetrovanie s cieľom nájsť pravdu o zmiznutí Emanuely. Nikto si však nezaslúži, aby bol takto očierňovaný bez jediného dôkazu, iba na základe „klebiet“ neznámej osoby z kriminálneho podsvetia alebo nejakého oplzlého anonymného komentára, ktorý odvysielala televízia v priamom prenose.
