Bratislava 18. apríla (TK KBS) Či si „užijeme“ Vzkriesenie závisí podľa farára v Novej Lesnej Antona Ziolkovského od toho, ako sme sa na Veľkú noc pripravoval, a či chápeme, čo sa vlastne stalo. Ako povedal pre TK KBS, „užiť“ sa dá niečo, z čoho máme radosť, na čo sa tešíme, v čom máme zaľúbenie. “Za nevedomosť sa hanbiť netreba, ale nie je dobré v nej zostať. Aj emauzskí učeníci boli podľa Ježišových slov „nechápaví a ťarbaví srdcom“ všetko pochopiť, preto im Ježiš vysvetlil, čo sa na neho v Písme vzťahovalo. Tu niekde je návod na to, ako si „užiť“ Vzkriesenie. Čítať a počúvať Božie slovo vo Svätom Písme,” povedal Ziolkovsky po skončení veľkonočnej oktávy.
Ak sme sa zúčastnili obradov veľkonočného trojdnia a aspoň trocha sme im porozumeli, chápeme podľa Antona Ziolkovskeho aj význam Kristovho Zmŕtvychvstania pre nás. “Rozumové poznanie by však bolo málo, keby sa nedotklo môjho srdca, lebo hriech kriví aj moje poznanie aj moju vôľu. Veď z tohto dôvodu sme sa snažili v pôstnom období stíšiť, aby sme mali viac času počúvať Boha vo vlastnom živote; preto sme šli na spoveď, lebo sme cítili, že „nečistý“ človek sa nemôže len tak dotýkať tohto veľkého tajomstva. I keby sa nám príprava v pôste nevydarila a všetkému sme nerozumeli, význam Kristovho Zmŕtvychvstania je pre nás nesmierny,” povedal s tým, že stále si ho môžeme „užiť“. “Motivujme sa k čítaniu Biblie, návšteve bohoslužieb počas veľkonočného obdobia, kedy sa čítajú nádherné texty zo Skutkov apoštolských. Naša modlitba a dobrá vôľa môžu byť pre „užitie si“ Vzkriesenia dobrým začiatkom,” vyzval.
Prežívať veľkonočnú radosť nie je vytrhnutím sa z reality. “To nie je nejaká fantazmagória alebo ilúzia. Práve naopak. Cez veľkonočnú radosť, ktorá nám ukazuje, kým naozaj sme – Božími deťmi, vlastne nachádzame sami seba. Boh nechce, aby sme boli smutní alebo frustrovaní zo života. Veľkonočná radosť pramení z poznania, že sme stvorení na Boží obraz a že napriek našim zlyhaniam a hriechom vďaka Kristovej obete a zmŕtvychvstaniu zlo nemá v našom živote posledné slovo. Niet hlbšieho prameňa nádeje ako Kristovo Zmŕtvychvstanie. V jeho svetle bude naša šedá každodennosť krajšia. Problémy nezmiznú, ale uvedomíme si, že to nie je jediné, čo tvorí môj život. Mám veľa dôvodov k radosti, nádeji, k pokoju. To všetko má dáva Pán,” zdôraznil.
Podstatou kresťanského života podľa Antona Ziolkovského je vedomie, že Boh ma má rád, že neláme nado mnou palicu, ale vždy ma bude zahŕňať láskou a milosrdenstvom. “Chce mi odpustiť, ak ho o to budem prosiť, chce mi dať nádej. Chcem svoje pozemské putovanie zavŕšiť vo večnosti v Božom spoločenstve. Čím som starší, tým viac budem opúšťať všetko nedokonalé a dočasné a upierať pohľad na večnosť. Kristovo Zmŕtvychvstanie a radosť z neho je akýmsi predkrmom toho, čo nás čaká. Nádherne sme to mohli prežiť v liturgii veľkonočnej vigílie. Keď to pochopíme srdcom, bude pre nás vzťah s Pánom všetkým. Budeme chcieť byť svedkami tejto lásky, aby sme k Pánovi doputovali so všetkými ľuďmi, ktorí nás obklopujú,” dodal.
