Vatikán 18. apríla (VaticanNews) Vatikánsky štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin slúžil svätú omšu v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore pri príležitosti tridsiateho výročia vzniku Českej a Slovenskej republiky po rozdelení Československa, ktoré označil za príklad možnosti „mierového riešenia rozdielov prostredníctvom dialógu a vzájomného rešpektu“. Môže sa tak stať podnetom na urovnanie dnešného napätia medzi štátmi, ktoré napríklad spôsobilo vypuknutie vojny na Ukrajine.

Česká a Slovenská republika, predtým spojené v Československo, sa 1. januára 1993 „pokojne rozišli a dali tak pred svetom výrečnú lekciu, ako možno riešiť zásadné požiadavky na sebaurčenie a nezávislosť vo vzájomnom rešpekte, mieri a skutočnom bratstve“. A dnes, vo svetle konfliktov, ako je „vojna na Ukrajine rozpútaná Ruskom“, je skúsenosť oboch týchto národov pred 30 rokmi „naďalej zdrojom inšpirácie“ a vzorom pre ostatné štáty, ako „riešiť svoje nezhody mierovou cestou, dialógom a vzájomným rešpektom“. Takto pripomenul zrod Českej a Slovenskej republiky kardinál Parolin, ktorý tiež citoval z príhovoru sv. Jána Pavla II. v Prahe v máji 1995.

Kristov pokoj je spravodlivosť a svornosť

V homílii pri slávnosti, ktorá sa konala 17. apríla v rímskej bazilike Panny Márie Maggiore za prítomnosti veľvyslancov Českej republiky pri Svätej stolici, Václava Kolaju, a Slovenskej republiky, Marka Lisánskeho, kardinál Parolin vychádzal z historických udalostí týchto dvoch európskych štátov pevne tkvejúcimi v slovanských tradíciách“, aby „v tejto veľkonočnej dobe“ pripomenul posolstvo mieru, ktoré im dal Kristus. Pánov pokoj „nespočíva v neprítomnosti konfliktu, ale v prítomnosti spravodlivosti a zhody“. Ako pripomenul pápež František pri poslednej svätej omši na Zelený štvrtok, „budovanie harmónie medzi nami nie je záležitosťou stratégie alebo zdvorilosti: je to vnútorná požiadavka života v Duchu“. Univerzálne posolstvo, zdôraznil štátny sekretár Svätej stolice, ako je posolstvo lásky a zmierenia, prekračuje všetky hranice a vyzýva nás k vzájomnému rešpektu, uznaniu rozdielov a prijatiu toho, čo nás spája.

Svetlo viery v týchto národoch naďalej žiari

Taliansky kardinál dúfa, že táto potreba vzájomnej úcty, „spoločná obom národom a založená na stáročnom duchovnom dedičstve svätých bratov Cyrila a Metoda, uchovanom po stáročia napriek prenasledovaniu, nadvláde a útlaku“, bude zdrojom inšpirácie nielen pre pestovanie dobrých vzťahov , ale tiež „hnacou silou na zabezpečenie materiálnej a predovšetkým duchovnej prosperity ich obyvateľov“. Kardinál Parolin vyslovil nádej, že „svetlo viery bude v týchto národoch naďalej žiariť, hoci hrozí, že Európu opäť zahalí tma“.

Dôležitosť solidarity a vzájomného rešpektu

V homílii pri svätej omši, pri ktorej koncelebroval spolu s rektormi Nepomucena a Slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda, štátny sekretár tiež pripomenul, že práve v apríli 1993 boli obnovené diplomatické vzťahy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou, a to v náväznosti na predchádzajúce vzťahy existujúce od roku 1919 vo forme bilaterálnej misie. Rovnako to bolo v prípade obnovenia diplomatických vzťahov medzi Svätou stolicou a Českou republikou, ku ktorému došlo o tri roky skôr, 19. apríla 1990. A ďalej zdôraznil „význam solidarity a vzájomného rešpektu pri budovaní lepšieho sveta, v ktorom medzi ľuďmi a národmi zavládne trvalý mier, mier, ktorý je plodom spravodlivosti a účinkom lásky“.

Dedičstvo evanjelizácie a kultúrnej identity

Kardinál Parolin vykladal evanjeliovú epizódu rozprávanú Jánom, Nikodémovo stretnutie s Ježišom, pri ktorom Ježiš Nikodéma vyzýva, aby „videl svet v novej perspektíve a prijal premieňajúcu moc viery“. Vatikánsky štátny sekretár prirovnal toto dianie k úsiliu obyvateľov Veľkej Moravy v 9. storočí, ktorí boli vyzvaní, „aby prijali nový pohľad na život a svet založený na evanjeliu“, a to pri evanjelizačnom pôsobení dvoch svätých bratov zo Solúna, Cyrila a Metoda, „ktorých pápež Ján Pavol II. v roku 1980 vyhlásil za spolupatrónov Európy“. Kardinál Parolin poukázal na ich poslanie „vysvetľovať pravú vieru v miestnom jazyku“, ktoré sa začali v roku 863, a ich schopnosť prinášať evanjelium slovanským národom pomocou „ich materinského jazyka v liturgii“. Išlo o významný okamih v dejinách kresťanstva, pretože, pripomína kardinál Parolin, prvýkrát „zaviedli používanie ľudových jazykov pri liturgickom slávení“.

V priebehu stáročí, uzatvára štátny sekretár, „slovanské národy tohto regiónu čelili rôznym výzvam, vrátane cudzej nadvlády a útlaku“. Duch nezávislosti a sebaurčenia však „nikdy neochabol a vďaka tomuto nadčasovému odkazu evanjelizácie a kultúrnej identity vyústil po páde komunistického režimu v pokojné rozdelenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky v roku 1993“.