Vatikán 20. apríla (VaticanNews) Kristus je zdrojom nádeje a vytrvalosti, pomáha nám dúfať, že príde koniec vojny a že posledné slovo bude mať pokoj, život a vzkriesenie. Pri príležitosti Veľkej noci podľa východného kalendára o tom pre anglickú sekciu Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News hovoril najvyšší predstaviteľ ukrajinských gréckokatolíkov arcibiskup Svjatoslav Ševčuk. Zároveň vyjadril vďaku pápežovi Františkovi za prejavy blízkosti a najmä za to, že neprestáva hovoriť o mierových riešeniach.

Na Ukrajine sa na Veľkú noc veriaci zdravia slovami "Kristus vstal z mŕtvych, naozaj vstal". Aký význam má tento pozdrav v kontexte vojny, ktorá trvá už viac ako rok?

Pre nás tento pozdrav nie je len pozdravom, ale ohlasovaním kresťanskej viery, a tiež zjavením pravosti našej kresťanskej existencie. Spomínam si, že v sovietskych časoch som ako dieťa týmito slovami zdravil vedúcich predstaviteľov komunistickej strany bez toho, aby som si to uvedomoval. Hovoril som mu: "Kristus vstal z mŕtvych". A on odpovedal: "Áno, ďakujem. Ale byť informovaný a mať právo vyhlasovať, že 'skutočne vstal z mŕtvych', sú dva rôzne názory. A my sa dnes môžeme podeliť o skúsenosť tragickej situácie, tragického momentu pre ukrajinský národ. Kristus skutočne vstal z mŕtvych. On je s nami a je zdrojom našej vytrvalosti a našej nádeje, nádeje do budúcnosti, nádeje, že jedného dňa sa táto vojna skončí a potom bude mať posledné slovo v našich dejinách pokoj, život a vzkriesenie.

Svätý Otec mnohokrát apeloval v súvislosti s Ukrajinou a o pomoc pre tých, ktorí trpia. Aký význam to má pre vás?

Pre nás je veľmi dôležité, že nie sme opustení, že nie sme sami vo svojom utrpení. Svätý Otec sa prihovára nielen Ukrajincom, ale v mene Ukrajincov aj svetu. A vždy, keď sa snaží svetu sprostredkovať tragédiu, ktorá sa deje na Ukrajine, jeho slová sú pre nás životodarné. Vďaka celosvetovej solidarite sme dokázali čeliť následkom tejto vojny. Vďaka Bohu a vďaka Svätému Otcovi sa táto humanitárna kríza spôsobená vojnou nezhoršila. Na Ukrajine nikto nezomrel od hladu, smädu alebo zimy. Boli sme schopní poskytnúť pomoc tým, ktorí sú obeťami tejto ruskej invázie. Takže každá modlitba, každá výzva Svätého Otca svetu v našom mene je životodarným posolstvom.

Pápež František povzbudil k hľadaniu mierového riešenia vojny. Viete si predstaviť nejakú možnú cestu k mieru, pri ktorej by namiesto zbraní a násilia prišli do úvahy rokovania a mierové úsilie? Čo by sa malo stať?

Modlíme sa a prihovárame sa za mier. Samozrejme, slová o mieri znejú v tejto chvíli ako zázrak, ako niečo, čo by sa malo stať, ale kedy, to nevieme. Neexistuje žiadna ľudská perspektíva pre okamžité prímerie v tejto vojne. Veríme však, že zázraky sa dejú. Možno sa jedného dňa dočkáme mieru v našej ukrajinskej krajine.

Pápež František počas svojho pontifikátu neustále varoval pred nebezpečenstvom jadrových zbraní. Prečo je jeho posolstvo v tomto čase obzvlášť dôležité?

Pretože práve teraz je svet opäť na pokraji jadrového konfliktu. Keď prestane fungovať medzinárodné právo, nikto na svete sa necíti bezpečne. A akú bezpečnosť, aké záruky majú dnes mnohé, mnohé národy v skutočnosti? Iba jadrové zbrane, jadrové mocnosti. A to je veľmi smutné, pretože práve teraz sme svedkami eskalácie a militarizácie medzinárodných vzťahov. Pápež František je takmer jedinečným hlasom, ktorý hovorí svetu: "Prosím, zastavte to. Nepoužívajte to ako argument pri rokovaniach. Nemôžeme argumentovať vydieraním, použitím jadrovej sily, pretože to spôsobí katastrofu pre celý svet.

Zmŕtvychvstalý Kristus sa najprv zjavil ženám. Akú úlohu zohrávajú ukrajinské ženy, najmä v Cirkvi, v týchto ťažkých časoch?

Na Ukrajine sú ženy základným kameňom našej spoločnosti. Veľmi často sa hovorí, že v ukrajinskej kultúre máme matriarchát. Takže matka, žena, je osoba, ktorá na Ukrajine väčšinou hlása a zvestuje kresťanskú vieru. Druhá nedeľa po Veľkej noci je v našej krajine zasvätená ženám, ktoré nosia myrhu (myrofory).

Úloha žien v evanjelizácii je v súčasnosti na Ukrajine kľúčová. Takmer 99% katechétov v našich spoločenstvách sú ženy, ale aj naši duchovní sú väčšinou ženatí, takže úloha manželky kňaza je vo farnosti a farskom spoločenstve veľmi dôležitá. Veľmi často sa ľudia obracajú najprv na manželku kňaza a až potom na neho, najmä v niektorých pre ženy citlivých otázkach. Matka je obrazom dnešnej Ukrajiny. Cirkev ako matka je niečo veľmi dôležité, povedal by som výrečné, najmä pre dnešných Ukrajincov. Matka a Cirkev, matka a učiteľka, matka a ochrankyňa, to je dnes ikona našej Cirkvi.

Aké ťažké je odovzdávať túto vieru ďalej, keď je okolo nás toľko bolesti a toľko smrti? Ako odovzdať posolstvo nádeje a viery v tomto čase takého veľkého smútku?

Práve v týchto okolnostiach sami zakúšame, že kresťanské posolstvo nie je len myšlienkou, ale životodarnou skúsenosťou. Keď sa teda delíme o svoje posolstvo, delíme sa aj o svoju skúsenosť. Delíme sa o svoj vlastný zdroj nádeje, o svoj vlastný zdroj vytrvalosti. Ľudia nás teda počúvajú, ale zároveň sledujú, ako toto posolstvo stelesňujeme vo vlastnom živote. Veľmi často sme dnes svedkami mimoriadneho momentu obrátenia mnohých ľudí na Ukrajine, pretože hľadajú hlboký zmysel týchto veľmi ťažkých okolností: prečo sa to deje práve nám? Čo máme robiť? Je to, čo robíme, správne? A veľmi často sa na tieto posolstvá alebo otázky dá odpovedať len vtedy, ak počúvame Božie slovo, a len vtedy, ak sme členmi spoločenstva, ktoré žije toto posolstvo, túto dobrú zvesť, ktorú každý deň ohlasujeme.

Je ešte niečo, čo by ste chceli dodať?

Z hĺbky srdca, z hlavného mesta Ukrajiny, z Kyjeva, by sme chceli odovzdať autentickosť tohto posolstva: "Kristus skutočne vstal z mŕtvych. On skutočne vstal z mŕtvych! Kristus je s nami." Máme nádej, pretože máme podiel na jeho zmŕtvychvstaní. Toto posolstvo „Kristus vstal z mŕtvych" sa netýka len Jeho, ale tiež nás a hlásanie kresťanskej nádeje pre dnešnú dobu. 

Zdroje: Anglická sekce Radia Vatican - Vatican News / cirkev.cz