Vatikán 20. apríla (VaticanNews) «Choroba a utrpenie v Biblii.» To je téma plenárneho zhromaždenia Pápežskej biblickej komisie, ktorých vo štvrtok 20. apríla prijal pápež František na audiencii. Prihovoril sa im spontánne a odovzdal im text, v ktorom poďakoval za reflexiu tejto témy, ktorá sa „týka všetkých, veriacich i neveriacich“. Ako vysvetlil, „ľudská prirodzenosť v sebe nesie vpísanú realitu obmedzenia, krehkosti a smrti“.
Svätý Otec privítal členov plenárneho zhromaždenia na čele s predsedom spomínanej pápežskej komisie, kard. Luisom Ladariom Ferrerom SJ, ktorý je aj predsedom Medzinárodnej teologickej komisie a prefektom Dikastéria pre náuku viery. V súvislosti s témou pápež v odovzdanom texte vyznal, že ide o oblasť jemu „mimoriadne blízku“, pričom dodal:
„Choroba a konečnosť sa v modernom myslení často považujú za stratu, ne-hodnotu, nepríjemnosť, ktorú treba za každú cenu minimalizovať, bojovať proti nej a zrušiť ju. Človek si nechce položiť otázku o ich význame, možno preto, že sa obáva ich morálnych a existenciálnych dôsledkov.“
Pápež pripomenul, že aj „veriaci človek môže niekedy ochabnúť, keď čelí skúsenosti bolesti“ a ocitne sa „na križovatke“, a tu je mnoho príkladov práve vo Svätom Písme, pokračoval pápež v posolstve biblistom:
„Buď môže človek dovoliť, aby ho utrpenie priviedlo k uzavretiu sa do seba, až k zúfalstvu a vzbure, alebo ho môže prijať ako príležitosť na rast a rozlišovanie toho, čo je v živote skutočne dôležité, až k stretnutiu s Bohom. A to druhé je náhľadom viery, ktorý nachádzame vo Svätom písme. Starozákonný človek prežíva chorobu s myšlienkami neustále obrátenými k Bohu: zveruje sa mu v čase sĺz (porov. Ž 38), od neho prosí o uzdravenie v slabosti (porov. Ž 6, 3; Iz 38) a často sa k nemu v čase skúšky vracia s pohnútkami obrátenia (porov. Ž 38, 5. 12; 39, 9; Iz 53, 11).“
V Novom zákone, pripomenul Petrov nástupca sa téma chorých obracia na Ježiša, ktorý cez nich zjavuje Otcovu lásku a milosrdenstvo:
„Nie je náhoda, že Kristovo verejné pôsobenie je z veľkej časti poznačené kontaktom s chorými. Zázračné uzdravenia sú jednou z hlavných charakteristík jeho služby (porov. Mt 9, 35; 4, 23) (...) Práve jeho súcit s nimi a početné uzdravenia, ktoré vykoná, sú prezentované ako znamenie, že «Boh navštívil svoj ľud» (Lk 7, 16), a že sa priblížilo nebeské kráľovstvo (porov. Lk 10, 9): odhaľujú jeho božskú identitu, jeho mesiášske poslanie (porov. Lk 7, 20 - 23) a jeho lásku k slabým až po stotožnenie sa s nimi, keď hovorí: «Bol som chorý a navštívili ste ma» (Mt 25, 36).“
„Vyvrcholenie sa uskutočňuje v umučení“ – čítame ďalej v odovzdanom príhovore pápeža, - „takže Kristov kríž sa stáva znakom par excellence Božej solidarity s nami a zároveň možnosťou, aby sme sa k nemu pripojili v diele spásy (porov. Kol 1, 24). A aj po zmŕtvychvstaní, keď Pán zveruje učeníkom poverenie pokračovať v jeho diele, hovorí im, aby sa starali o chorých, vkladali na nich ruky a žehnali ich v jeho mene (porov. Mk 16, 15 - 18).“
V tejto súvislosti Svätý Otec zdôraznil, že Biblia ponúka odpoveď na otázku choroby a smrti, a to v pozvaní „čeliť univerzálnemu stavu bolesti ako miestu stretnutia s blízkosťou a súcitom Boha, dobrého Otca, ktorý sa s nekonečným milosrdenstvom ujíma svojich zranených stvorení, aby ich uzdravil, pozdvihol a zachránil.“ Pápež tu uviedol, že „spôsob, akým prežívame bolesť, nám v skutočnosti hovorí o našej schopnosti milovať a nechať sa milovať, o našej schopnosti dať zmysel udalostiam existencie vo svetle lásky a o našej ochote prijať obmedzenie ako príležitosť na rast a vykúpenie.“
Svätý Otec tiež zdôraznil aspekt choroby, ktorý „nás učí žiť ľudskú a kresťanskú solidaritu podľa Božieho štýlu blízkosti, súcitu a nehy“, pričom pripomenul podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Na záver pápež v posolstve prítomných účastníkom zhromaždenia Pápežskej biblickej komisie povzbudil v pokračovaní „náročnej práce v službe Božiemu slovu prostredníctvom výskumu a vyučovania“ a vyslovil im žičenie „plodnej práce v Duchu Svätom“.
Miroslava Holubíková - Vatikán
