Cyprus 21. apríla (VaticanNews) Od štvrtka 20. apríla do nedele 23. apríla sa približne 300 predstaviteľov katolíckych cirkví na Blízkom východe zúčastňuje na konferencii v cyperskej Nikózii, ktorá sa koná desať rokov po vydaní exhortácie Ecclesia in Medio Oriente. Sympózium s názvom „Zakotvení v nádeji“, venované súčasnosti a budúcnosti katolíckych cirkví na Blízkom východe, otvorili prefekt Dikastéria pre východné cirkvi arcibiskup Claudio Gugerotti a latinský patriarcha Jeruzalema arcibiskup Pizzaballa.
„My, ľudia zo Západu, nesieme veľkú zodpovednosť za destabilizáciu Blízkeho východu, pretože máme tendenciu vyvážať našu kultúru a požadovať, aby sa jej prispôsobili aj ostatní,“ zaznel pozdrav prefekta Dikastéria pre východné cirkvi Mons. Claudia Gugerottiho, ktorý pozdravil viac ako 250 zástupcov katolíckych cirkví na Blízkom východe prítomných na otvorení sympózia.
„Ako západní katolíci,“ pokračoval taliansky arcibiskup, „sa ospravedlňujeme za podporu tohto krátkozrakého pohľadu. Vzdávame hold vášmu hrdinskému úsiliu byť svedkami našej spoločnej viery v ťažkostiach každého druhu.“ Gugerottiho znepokojuje „diaspóra kresťanov na Blízkom východe spôsobená súčasnou tragickou situáciou, ktorá z hĺbky duše ovplyvňuje ich každodenný život“. Úloha Svätej stolice pri podpore blízkovýchodných kresťanov je preto prioritná, pretože „akokoľvek veľkorysé je vaše úsilie o nasledovanie členov vašej Cirkvi v diaspóre, ešte účinnejšie bude s konkrétnymi pokynmi biskupom latinskej Cirkvi na celom svete, aby sa vyhli akejkoľvek, aj neúmyselnej asimilácii a pomohli vám zachovať svedectvo viery v jeho špecifickosti“. Univerzálna Cirkev si nemôže dovoliť stratiť „prítomnosť, dedičstvo, svedectvo a predovšetkým vieru kresťanov Blízkeho východu“, a preto bude prítomná finančnou pomocou, ale aj zdieľaním svojej priority, svojej vízie a „určením svojej úlohy v súčasnej chvíli, aby ste boli hrdí na svoju slávnu minulosť a mali v tradícii živý nástroj pre nové zrodenie“.
Na Blízkom východe "„je potrebné obnoviť autentickú kresťanskú identitu“, navrhol vtedajší latinský patriarcha Jeruzalema, arcibiskup Pierbattista Pizzaballa, ktorého pohľad smeroval k posledným desiatim rokom výziev, ktoré zažívajú cirkvi, rokom poznačeným islamským extrémizmom, násilím tzv. Islamského štátu a vojnami v Sýrii, Iraku, Jemene, Líbyi, kde kresťanské komunity „zaplatili veľmi vysokú cenu“, ale zároveň vydali svedectvo nádeje mučeníckou smrťou mnohých svojich členov. Boli to však aj roky, v ktorých bol prijatý Dokument z Abú Zabí o ľudskom bratstve a v ktorých pápež podnikol niekoľko historických ciest, ktoré ukazujú, ako Františkovi „leží na srdci Blízky východ, východné cirkvi, ekumenický dialóg s pravoslávnymi a medzináboženský dialóg, najmä bratstvo a mier s moslimami, ako aj so Židmi“". Dnešná doba so svojimi svetlami a tieňmi nás núti "urobiť pravdivú a konkrétnu syntézu" toho, čo sme zažili, a preto opätovné čítanie exhortácie, „akéhosi testamentu odovzdaného cirkvám Blízkeho východu“, spolu s tým, čo sa stalo na politickej, sociálnej a cirkevnej úrovni, „vyzýva k obráteniu a dôvere v Boha“. Práve z Blízkeho východu, napriek krízam a škandálom, vysvetlil ďalej Pizzaballa, "môže opäť začať vykúpenie pre univerzálnu Cirkev".
Od synody o Blízkom východe uplynulo trinásť rokov, od exhortácie desať rokov, teda čas, počas ktorého sa Blízky východ hlboko zmenil, a teraz je dôležité, aby Cirkev, ako vyzval latinský patriarcha, prijala realitu, v ktorej žije, s jej špecifikami. Identitu kresťanov dnes treba formovať a v niektorých prípadoch aj reevanjelizovať, pričom byť menšinou nebráni vydávať svedectvo viery a spolupatričnosti. Výzvou nie je uzatvárať sa do seba, ale oživovať nové formy tvorivosti, vytvárať spoločenstvo, posilňovať spoločenstvo a spoluprácu medzi cirkvami, ktoré musia obnoviť svoj misijný rozmer, pričom nesmú zabúdať na dialóg, ďalšiu základnú formu vyjadrenia života Cirkvi.
Na Blízkom východe je vždy veľké riziko, že sa stane nástrojom politickej moci, čo mu bráni zachovať si prorockú úlohu, ktorá musí byť bez akýchkoľvek podmienok, pretože, ako varoval patriarcha, spojenectvo medzi trónom a oltárom nikdy neprinieslo nič dobré ani trónu, ani oltáru. Preto musíme byť schopní transparentnosti v cirkevných vzťahoch a inštitúciách, korigovať formy korupcie vo všetkých jej aspektoch, pretože preferenčná voľba pre chudobných a slabých nerobí z Cirkvi politickú stranu. V čase, keď viera čelí novým hraniciam a väčším možnostiam na jednej strane a vonkajším útokom a početnejším a zložitejším problémom na strane druhej, nie je potrebné obnovovať, ale začať odznova a byť svetlom, soľou a kvasom pre tento svet. A práve zo stretnutia v Nikózii sa musí zrodiť nový a obnovený záväzok, ktorý, ako uzavrel arcibiskup Pizzaballa, môže osvietiť a dať chuť celému Blízkemu východu, kde sú naše korene a kde budeme aj naďalej zostávať, aby sme vydávali svedectvo o kráse viery.
