Rím 12. mája (VaticanNews) V posolstve zaslanom účastníkom konferencie o encyklike Pacem in terris, ktorú zorganizovala Lateránska univerzita, pápež František zdôrazňuje, ako túžba po moci poháňa vzťahy medzi štátmi, a zdôrazňuje, že na zabezpečenie mieru je potrebná hlboká reforma multilaterálnych štruktúr.

Z encykliky Jána XXIII. Pacem in terris z 11. apríla 1963 možno stále čerpať pozitívne a konštruktívne posolstvo, pretože „mier zostáva v duši a v túžbach celej ľudskej rodiny, každého národa a každého človeka,“ napísal František v posolstve adresovanom účastníkom medzinárodnej konferencie pri príležitosti 60. výročia vydania tohto pápežského dokumentu, ktorú organizuje Pápežská Lateránska univerzita a Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj a ktorá sa začala vo štvrtok a skončí sa  dnes.

Vojna prináša len deštrukciu

„Vojna nikdy nepriniesla úľavu do života ľudských bytostí, nikdy nedokázala usmerniť ich cestu dejinami, ani nedokázala vyriešiť konflikty a rozpory, ktoré vznikli pri ich konaní,“ píše František a pripomína deštrukciu, ktorú vojna prináša: „obete, deštrukciu, stratu ľudskosti, netoleranciu, až po popretie možnosti hľadieť na zajtrajšok s novou dôverou.“ Mier preto musí byť postavený na presadzovaní politiky založenej na pravde, spravodlivosti, láske a slobode.

Je ľudstvo hluché?

Pápež František, uvažujúc o šiestich desaťročiach po tomto pápežskom dokumente, vysvetľuje, že „ľudstvo akoby nepochopilo, aký je mier potrebný a koľko dobra prináša.“ Dodáva, že „sebectvo a stále užšie záujmy niekoľkých vedú k tomu, že človek si myslí, že zbrane sú riešením problémov, konfliktov, ktoré vznikajú. Navyše, ak na jednej strane existujú medzinárodné vzťahy, ktoré obmedzujú použitie sily, na druhej strane je túžba po moci, žiaľ, stále kritériom úsudku a prvkom konania vo vzťahoch medzi štátmi. A to sa prejavuje v rôznych regiónoch s ničivými účinkami na ľudí a ich pocity, pričom sa nešetrí infraštruktúra a prírodné prostredie.“

Preteky v zbrojení

Pápež ďalej vyjadruje poľutovanie nad nárastom ekonomických zdrojov na zbrojenie, nad pretekmi v zbrojení, ktoré sa vrátili „do úlohy nástroja vzťahov medzi štátmi“, akoby bol mier možný, ak by bol založený len „na rovnováhe vlastníctva zbraní“. To sú okolnosti, ktoré vyvolávajú strach a hrôzu a ktoré hrozia zrážkou, len čo sa zaiskrí.

Reforma multilaterálnych štruktúr

Pápež František opäť vyzýva na „hlbokú reformu multilaterálnych štruktúr, ktoré štáty vytvorili na riadenie bezpečnosti a zabezpečenie mieru, ale ktoré sú teraz zbavené slobody a možnosti konať. Nestačí vyhlasovať mier, ak nie je možné konkrétne konať, inak hrozí, že sa tieto inštitúcie stanú straníckymi nástrojmi a prestanú byť nástrojmi na dosahovanie spoločného dobra“.

S odvolaním sa na Pacem in terris pápež pripomína, že štáty sú „svojou povahou povolané slúžiť svojim spoločenstvám, je ich povinnosťou konať podľa metódy slobody a odpovedať na požiadavky spravodlivosti, ale s vedomím, že prispôsobenie sociálnej reality objektívnym požiadavkám spravodlivosti je problém, ktorý nikdy nepripúšťa definitívne riešenie“.

Výchova k mieru

„Univerzite zverujem úlohu prehĺbiť metódu výchovy k pokoju, formácie, ktorá je nielen primeraná, ale aj nepretržitá,“ píše pápež v závere svojho posolstva a vyzýva na skutočnú a správnu vedeckú formáciu, ktorá je plodom štúdia a výskumu, hĺbkového štúdia, aktualizácie a praktických cvičení. „Toto je cesta, ktorou sa treba uberať, aby sa otvorili nové horizonty, aby sa mladé generácie vychovávali v cykle štúdia vied o mieri (ktorý zaviedol sám pápež), ktoré budú podporovať kultúru stretnutia ako základ ľudského spoločenstva podľa vzoru bratstva, ktoré je potom normou činnosti pre budovanie mieru“.